Noel

Admirál Isoroku Jamamoto bol najvyššie postaveným veliteľom námorníctva. Bol proti spojenectvu Japonska s Talianskom a Nemeckom a oponoval aj invázii do Číny. Cestoval po USA, študoval tu a chápal, že cisárstvo nemá šancu Američanov poraziť. Fakty jednoducho stáli na strane USA: množstvo nerastných surovín a priemyselná kapacita by v dlhšom konflikte bezpochyby zvíťazili.

Napriek tomu to bol práve Jamamoto, kto naplánoval útok na Pearl Harbor. Dobre si uvedomoval, akému riziku vystaví flotilu, keď sa bude plaviť tak blízko Havaja. Chápal aj to, aké plány má Japonsko, a nepozdávalo sa mu to. Existovali mnohí, ktorí verili, že zdrvujúci útok na námorníctvo donúti Američanov nevstúpiť do vojny, pretože nebudú mať silu bojovať. Aj tí, ktorí boli všetkými desiatimi za útok, vedeli, že dlhú vojnu Japonsko nemôže vyhrať.

Jamamoto podľahol tlaku týchto osôb a podvolil sa. Militarizmus zvíťazil, úspechu ďalších japonských operácií v Pacifiku bránil práve Pearl Harbor. Čím viac námietok totiž Jamamoto vyslovil ohľadom dôsledkov útoku, tým väčšmi boli ostatní na čele s ministrom vojny Hidekim Tojom presvedčení o jeho nevyhnutnosti.

&nbsp;3. novembra 1941, teda asi mesiac pred náletom na Pearl Harbor, predostreli plán útoku cisárovi Hirohitovi na definitívne schválenie. O dva dni neskôr panovník vyhlásil svoj súhlas a uviedol, že ak vyjednávania s Američanmi o rozdelení vplyvu v Pacifiku dopadnú zle, útok prebehne v decembri.

Že vyjednávanie skončilo neúspechom už vieme. 26. novembra sa z Japonska vydala námorná skupina silnejšia než ktorákoľvek pred ňou. Vyplávala v tajnosti cez severný Pacifik. Deväť torpédoborcov, dve bojové lode, tri krížniky, tri ponorky, sedem tankerov a napokon šesť lietadlových lodí s viac než 400 lietadlami. Nikdy predtým z mora nevzlietla väčšia vzdušná sila.

Velitelia flotily sa samozrejme obávali, že dvojtýždňová cesta jednoducho nemôže ujsť pozornosti Američanov. Z potenciálne prekvapivého útoku by sa tak vykľula smrteľná pasca. Lode síce zachovávali rádiový pokoj a uberali sa k Havaju severnou trasou, napriek tomu ich mohli USA ľahko odhaliť. Na druhej strane im pomáhali zimné búrky, ktoré bránili americkému vzdušnému prieskumu.

Keď sa lode ocitli asi 400 kilometrov od Oahu, bolo skoré ráno 7. decembra. Posádky i velenie sa čudovali, ako je možné, že o ich prítomnosti Američania stále netušia.

O 6:00 vzlietla prvá vlna. 183 japonských stíhacích lietadiel a bombardérov sa vydalo do útoku. O 7:40 veliteľ prvej vlny Micuo Fučida spozoroval vojenské zariadenia v prístave. Nevidel žiadnu pozemnú aktivitu nepriateľa a vydal rozkaz k útoku. Potom signalizoval cez vysielačku flotile tri slová: „Tora! Tora! Tora!" Išlo o znamenie, že sa podarilo dosiahnuť maximálny stupeň prekvapenia.

Torpédové bombardéry sa zamerali na vopred určené ciele a zhodili torpéda špeciálne upravené pre plavbu v plytkej vode. Zaútočili na takzvaný „rad bojových lodí". Išlo o plavidlá zoradené pekne do radu, ako na strelnici. Loď USS Arizona pre zmenu zasiahla bomba s absolútnou presnosťou, priamo do muničného skladu. Výbuch zabil takmer 1200 námorníkov.

Napriek počiatočnému šoku sa Američanom po čase podarilo zorganizovať obranu. Opätovali streľbu z protilietadlového dela i obyčajných pušiek a samopalov, ale až na lietadlá z druhej japonskej vlny. O 9:00 dorazilo nad Pearl Harbor ďalších 171 stíhačiek a bombardérov. O 45 minút bolo po všetkom. Japonskí piloti sa vrátili na lode a oslavovali. Američania smútili. O život prišlo 2403 vojakov a civilistov. Japonci úspešne potopili alebo vážne poškodili 19 lodí, zničili 188 lietadiel a poškodili mnohé ďalšie. Sami stratili len 29 strojov, 64 mužov a jedného člena posádky miniponorky.

Z taktického hľadiska išlo o obrovský úspech, strategické ciele však nedosiahol. Japonci nezničili zásobníky paliva, suché doky ani ďalšie zariadenia, ktoré boli neskôr nesmierne dôležité pre americké vojnové snaženie. Strata bojových lodí sa ukázala ako nedôležitá, námorný konflikt v Pacifiku sa totiž viedol skôr prostredníctvom lietadlových lodí.

Najmä sa však naplnili Jamamotove obavy o tom, že útok nezabráni Američanom vstúpiť do vojny, ale práve naopak ich povzbudí do boja. Nálet prišiel pred oficiálnym vypovedaním vojny a poslúžil vláde ako výborná obhajoba, prečo vstúpiť do konfliktu. Civilisti jasali nadšením a prahli po pomste. Niet divu, že vznikla konšpiračná teória, ktorá tvrdí, že vláda o útoku Japoncov vopred vedela, ale rozhodla sa ho využiť pre účely vstupu do vojny.

Hovorí sa, že keď sa Jamamoto dozvedel o neskorom vyhlásení vojny, povedal: „Bojím sa, že všetko, čo sme dnes vykonali, zobudilo veľkého spiaceho obra a naplnilo ho odvahou."

Fotografie z japonského náletu nájdete v našej galérii.

<em>Autor: Noel<br /> Foto: Public Domain</em>

FOTO Pearl Harbor z pohľadu Japoncov: Ako vyzeral nálet, ktorý zmenil vojnu v Pacifiku

Výber pre vás

FOTO Pearl Harbor z pohľadu Japoncov: Ako vyzeral nálet, ktorý zmenil vojnu v Pacifiku

Súvisiace články

FOTO Zvečnil aj Slovákov: Muž fotil ľudí, ktorí pred vyše 100 rokmi migrovali do USA

FAKTY X: Natočili cestovateľku v čase? V Chaplinovom filme je podozrivá žena

FOTO Keď bol turizmus v plienkach: Pozrite sa, ako sa chodilo na túry pred 150 rokmi

FOTO Keď Veľká Británia prijala štvrť milióna utečencov

FOTO Kedysi mocný štát už v 19. storočí umieral: Pozrite si fotky z Osmanskej ríše

Tipy na darčeky s príbehom: hodia sa pod stromček aj na slávnostný stôl

Výber pre vás