Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Kmeň Bagobo z južných Filipín žije na ostrove Mindanao po stáročia a má veľkú zásluhu na rozšírení hinduizmu v tejto oblasti. Zatiaľ čo mnohí členovia kmeňa prijali moderný život, niektorí pokračujú v tradičných praktikách, vrátane brúsenia a černenia zubov ako obradu pre vstup do dospelosti. Keď mladý Bagabo dosiahne pubertálny vek, nechá si vybrúsiť zuby. Zahryzne do palice a staršina mu zuby opíli tak, že z každého zostane len pahýľ, ktorý končí ostrým hrotom. Po dokončení pilovania zuby začiernia práškom zo stromu alebo dymom cez dutý bambus. Počas iniciačného procesu nesmie človek piť vodu ani jesť kyslé jedlá.

V histórii existuje niekoľko prípadov odstránenia končekov prstov v rôznych kultúrach. Okrem členov japonskej organizácie Jakuza ho praktizuje i tajný kmeň Dani, ktorý žije hlboko v džungli Indonézie. Kedykoľvek zomrie milovaná osoba, členkám kmeňa amputujú článok prsta v procese nazvanom Ikipalin. Ide o súčasť rituálu, ktorého cieľom je odohnať duchov. Členovia kmeňa veria, že odstránenie hornej časti prsta pomáha udržať nepokojného ducha zosnulého od rodiny. Okrem toho má symbolizovať bolesť z úmrtia, no netýka sa len dospelých žien. V niektorých prípadoch matky odhryznú končeky prstov svojim deťom, aby ich učili zvládať bolesť. Hoci indonézska vláda zakázala odstraňovanie prstov, v kmeni Dani ho praktizujú naďalej.

Predĺženie krku je rituál, pri ktorom ženám v priebehu života pridávajú okolo krku krúžky. Postupom času vzniká ilúzia dlhého krku, hoci samotný krk sa fyzicky nepredĺži. Ťažké kruhy totiž tlačia kľúčnu kosť a rebrá smerom nadol, preto krk pôsobí dlhší. V priebehu času váha kruhov vykrúti kľúčnu kosť až o 45 stupňov nižšie. Predĺženie krku praktizujú v afrických a ázijských kultúrach, pričom najznámejší je kmeň Kayan Lahwi v Mjanmarsku. Dievčatá nosia mosadzné „obojky“ už od dvoch rokov, pričom prvýkrát túto praktiku popísal Marco Polo ešte v roku 1300. Odstránenie krúžkov je síce možné, no pri ich nesprávnom odoberaní môže dôjsť k úmrtiu, keďže svalstvo krku je totálne oslabené, navyše ide o veľmi bolestivú procedúru. Pre väčšinu žien je preto pridávanie jednotlivých kruhov na krk trvalou voľbou.

Ide o formu modifikácie tela, ktorá má pôvod v juhovýchodnej Ázii niekedy na začiatku 15. storočia. Perlovanie spočíva vo vkladaní malých guľôčok alebo korálikov pod kožu pohlavných orgánov. Mužom narežú kožu na penise, korálik vsunú dnu a zašijú. Na povrchu penisu vďaka tomu vzniknú hrbolčeky. Ženy si koráliky všijú priamo pod kožu pyskov ohanbia. Perlovanie preslávili členovia Yakuzy, ktorí si vkladali pod kožu penisu perlu za každý rok, ktorý strávili vo väzení. Dnes je to technika, ktorú používajú ľudia na zvýšenie sexuálneho potešenia počas vaginálneho alebo análneho styku. Pôvodne si ľudia vkladali do genitálií pravé perly, zlato alebo slonovinu, v súčasnosti ich nahradili teflónom, chirurgickou oceľou, titánom alebo kremíkom.

Zväzovanie chodidiel je čínsky zvyk pevného ovinutia chodidiel mladých dievčat s cieľom zmeniť ich tvar a veľkosť. Táto prax vznikla pravdepodobne medzi tanečníkmi z vyššej triedy v 10. storočí, neskôr sa stala populárnou medzi elitou počas dynastie Song. Počas dynastie Čching sa prax rozšírila v celej Číne. Zviazané ženské nohy boli ideálom krásy a volali ich „lotosové“. Technika spočívala vo vytrhnutí nechtov, zlomení klenby a tesnom zviazaní chodidiel pruhmi pevnej látky, čo zabránilo ich rastu. Ideálna dĺžka nohy bola desať centimetrov a ženy s takto deformovanými chodidlami dokázali chodiť len s veľkými ťažkosťami, keďže váhu tela prenášali na päty. So skrátením museli začať ešte do štvrtého roku života dievčaťa a procedúru vykonávali v zimných mesiacoch, aby využili otupujúci účinok chladu.

Tvarovanie hlavy alebo umelá lebečná deformácia je starodávna forma modifikácie tela, ktorej cieľom bolo zmeniť tvar lebky sploštením a predĺžením. Tento fenomén sa objavil v rôznych kultúrach sveta, takmer na každom kontinente. Dôkazy našli archeológovia na protoneolitických ľudských kostiach už z roku 9000 pred Kristom, kedy lebky mali takmer kužeľovitý tvar. Akt skrášľovania museli vykonať ešte pred uzavretím fontanely na lebke bábätka tlakom do želanej podoby. Výsledný tvar lebky a technika deformovania boli rôzne. Kočovné kmene, napríklad Huni, Avari či Aláni obľubovali kónické tvary. Podobné lebky objavili pri vykopávkach v severovýchodnom Maďarsku. V Amerike Mayovia, Inkovia alebo severoamerickí Indiáni si lebky splošťovali alebo zaguľacovali. Ľudia vo Francúzsku praktizovali tvarovanie hlavy až do konca 19. storočia. Pevne zviazali hlavu dieťaťa obväzom, ktorý ponechali dva až štyri mesiace, potom ho nahradili košíkom, ktorý postupne spevňovali pomocou kovových nití. Vedci predpokladajú, že tieto deformácie nemali výrazný vplyv na inteligenciu daných jedincov.

Bizarné telesné modifikácie, ktoré sa dodnes praktizujú

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Bizarné telesné modifikácie, ktoré sa dodnes praktizujú

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Šialené príbehy o stretnutiach s duchmi: Išlo o paranormálne javy?

Najhlúpejší zločinci: Neuveríte, čo dokázali vyviesť

Starodávne doskové hry: Spoznajte s nami ich pravidlá

Maturita z dejepisu: Zvládli by ste náročné otázky?

Starodávne stolné hry, ktoré by ste mali poznať (2. časť)

Ejakulovali, až kým neumreli: Takto leto pobláznilo včely

Výber pre vás