Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Dievča, ktoré obrátilo severokórejskú propagandu na hlavu

Severokórejskí propagandisti si museli myslieť, že Lim Su-kyung bola darom z nebies, keď v roku 1989 prišla do Pchjongjangu na Severokórejský festival mládeže a študentov. Hoci juhokórejská vláda prijala zákon, ktorý nedovoľoval jej občanom vydať sa bez povolenia na sever, Lim aj tak odcestovala. Tiež nechtiac porušila stereotypy, ktoré mali Severokórejčania o Juhu. Vďaka desaťročiam indoktrinácie severokórejská verejnosť verila, že Juh je pustatina, v ktorej ľudia strácajú nádej a často zomierajú od hladu. Lim Su-kyung, pekná a dobre oblečená mladá žena sršiaca nadšením nevyzerala, akoby pochádzala z opisovanej pekelnej diery. Jej návšteva v KĽDR rozbila severokórejské predstavy o Juhu ako o brutálnom režime, ktorý eliminoval disidentov. Neúmyselné odhalenie nedostatkov režimu spolu s veľkým hladomorom viedlo v 90. rokoch k postupnému nárastu severokórejských zbehov.

Chlapec, ktorý nechcel sedieť v Saddámovom lone

V období pred prvou vojnou v Perzskom zálive usporiadal Saddám Husajn spolu s ďalšími predstaviteľmi irackej vlády tlačovú konferenciu naživo v nádeji, že zlepší svoj verejný obraz. Na konferencii sa zúčastnila aj istá britská rodina, pričom svet mal uveriť tomu, že nejde o rukojemníkov. Lenže jedno z detí, Stuart Lockwood, urobil Saddámovi škrt cez rozpočet. Počas rozhovoru opakovane odmietol sedieť diktátorovi na kolenách a vyzývavo si prekrížil ruky. Pre divákov z celého sveta bol pohľad na diktátora, ktorý sa snažil malého chlapca presvedčiť, zlovestný, znepokojujúci a vôbec nie upokojujúci. Okrem toho Sadám urobil ďalšie faux pas, keď rukojemníkom povedal, že sú hostia, ktorých drží kvôli zaisteniu mieru. Diváci ani na okamih neuverili, že diktátor mal čestné úmysly. Situáciu pochopili tak, že Sadám je ochotný v boji použiť aj klamstvá a ľudské štíty.

Tragédia obrieho lietadla

Tupolev ANT – 20 bolo jedno z najväčších lietadiel v histórii. Obrovské sovietske dopravné lietadlo - „div techniky“ skonštruovali vďaka výťažku z celonárodnej zbierky a malo reprezentovať úspechy ZSSR. Vyrobili ho predovšetkým kvôli šíreniu komunistickej propagandy a ako dôkaz šikovnosti sovietskych vedcov. Počas leteckej prehliadky v máji 1935, ktorá mala prezentovať zdatnosť sovietskeho letectva, sa masívne lietadlo zapojilo do leteckých trikov s tromi menšími lietadlami. Počas tretieho preletu nad Moskvou sa jedno z menších lietadiel (s posádkou pilota Nikolaja Blagina) zrazilo s lietadlom Tupolev ANT-20 a spôsobilo jeho zrútenie do obytnej štvrte. Následkom havárie zahynulo 45 ľudí. V snahe zakryť tento trápny debakel sovietske úrady pôvodne tvrdili, že všetko bolo súčasťou predstavenia. Neskôr obvinili Blagina, že je protikomunistický terorista, ktorý ich zdiskreditoval. Sovieti neskôr vyrobili menšiu verziu Tupoleva ANT-20, no už nikdy sa nepokúsili o zostrojenie pôvodného obrovského lietadla.

Omyl s pornografickými obrázkami

Sex je mocný nástroj, preto ho inzerenti dodnes využívajú pri predaji svojich produktov. Tento koncept nezanikol ani počas druhej svetovej vojny, kedy sa Nemecko a Taliansko pokúsili obmedziť bojovného ducha spojeneckých vojsk pravidelným dodávaním letákov s obrázkami atraktívnych žien a s komiksovou pornografiou. Nemci dúfali, že tým znížia bojaschopnosť a agresivitu vojakov a utlmia ich vôľu bojovať. Lenže letáky mali úplne opačný účinok. Namiesto demoralizácie sa stali vyhľadávanou komoditou. Vojaci ich zbierali a obchodovali s nimi ako s bejzbalovými kartičkami. Okrem zjavnej estetickej príťažlivosti slúžili letáky aj na praktickejší účel: ako toaletný papier.

Sovieti žasli nad americkým bohatstvom v protiamerickom filme

V roku 1950 sovietsky úrady uviedli v kinách film „Rusky Vaprosk“ v nádeji, že zdiskreditujú americkú žurnalistiku a zahraničnú politiku USA. Podľa amerických pozorovateľov však film vôbec nedosiahol svoj cieľ. Naopak, ruským divákom sprostredkoval prosperujúci americký spôsob života. Diváci totiž nevenovali pozornosť zápletke, v ktorej americký novinár čelil strate zamestnania a rozvodu kvôli písaniu prosovietskych diel, ale zamerali sa na kuchynské spotrebiče (elektrická chladnička či sporák). Rusi, ktorí sledovali film, obdivovali nádherné americké domy a autá. A keď videli množstvá tričiek a nohavíc zavesených na šnúrach na bielizeň, vyjadrili údiv nad tým, že Američania vlastnia také rozsiahle šatníky. Pre svoje neželané účinky film nakoniec úrady v Moskve stiahli z programu už po dvoch týždňoch po premiére.

5 prípadov, kedy sa propaganda otočila proti svojim strojcom

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

5 prípadov, kedy sa propaganda otočila proti svojim strojcom

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FOTO Akčné hviezdy rokov 80-tych a 90-tych: Ako veľmi sa zmenili?

VIDEO Útok žraloka v priamom prenose: Desivej sile by neodolalo žiadne ľudské telo

Al-Mansúr: Brutálny panovník z Bagdadu pripomínal Saddáma Husajna

6 prírodných katastrof, ktoré sa zapísali do knihy rekordov

FOTO Ako vyzeral Rím pred 130 rokmi? Vychutnajte si históriu vo farbe

Známe pamätihodnosti: Viete, v ktorých mestách stoja? (KVÍZ)

Výber pre vás