Ešte ste nepočuli o&nbsp;brutálnom, ale osvietenom kalifovi al-Mansúrovi? Keď v roku 2006 jeho sochu v&nbsp;Bagdade vyhodili neznámi páchatelia do&nbsp;vzduchu, na&nbsp;jej obnove spolupracovali svorne aj znepriatelení sunniti a&nbsp;šiiti. Pritom išlo o&nbsp;mimoriadne krutého vládcu.

Mahdí sa ponáhľal do&nbsp;zamknutého podzemného skladu v&nbsp;paláci v&nbsp;centre Bagdadu. Nevedel, čo nájde za&nbsp;dverami, do&nbsp;ktorých nik nemohol vkročiť po&nbsp;celé tie roky. Celý nedočkavý očakával poklady nesmiernej ceny, kopy zlata a&nbsp;striebra, drahých kameňov. A&nbsp;naozaj ostal v&nbsp;nemom úžase.

Obrovská miestnosť bola plná ľudských tiel. Chlapci a&nbsp;dievčatá, starí muži a&nbsp;ženy – všetko šiitskí moslimovia. Každý mal na&nbsp;uchu štítok s&nbsp;menom a&nbsp;so stručnou informáciou o&nbsp;svojom pôvode. Niekomu by mohlo napadnúť, že také niečo sa mohlo udiať v&nbsp;Bagdade&nbsp; Saddáma Husajna napríklad v&nbsp;roku 1985, ale v&nbsp;skutočnosti to bolo o&nbsp;dvanásť storočí skôr. Popravy nariadil abbásovský kalif al-Mansúr, zakladateľ Bagdadu, vtedy nazývaného Mesto mieru, ktoré sa stalo metropolou islamského sveta na&nbsp;ďalších päťsto rokov. A&nbsp;muž, ktorý prekračoval mŕtvoly v&nbsp;roku 775, bol jeho syn a&nbsp;nástupca.

Od&nbsp;Atlantiku až po&nbsp;strednú Áziu

Abbásovci boli potomkami strýka proroka Mohameda a&nbsp;al-Mansúr sa stal druhým kalifom z&nbsp;tejto mocnej arabskej dynastie, ktorá v&nbsp;roku 750 na&nbsp;severe dnešného Iraku porazila oveľa väčšiu armádu dovtedy vládnucich Umajjovcov.

Damask padol ešte v&nbsp;tom istom roku a&nbsp;abbásovský kalifát bol na&nbsp;svete. Ríša moslimov sa rozpínala od&nbsp;brehov Atlantiku na&nbsp;západe až po&nbsp;stredoázijské hory na&nbsp;východe a&nbsp;Bagdad sa postupne stal svetovým strediskom astronómie, matematiky, zemepisectva, lekárstva, práva a&nbsp;filozofie. Život v&nbsp;Bagdade a&nbsp;celkovo v&nbsp;tejto zlatej islamskej ére bol sčasti inšpiráciou aj dodnes obľúbenej knihy rozprávok a&nbsp;príbehov Tisíc a&nbsp;jedna noc.

Na&nbsp;mnohých obyvateľov kalifátu však nečakalo nič dobré. Ak Saddámovi jeho perzekúcia šiitov a&nbsp;akýchkoľvek odporcov vyslúžila prezývku „Mäsiar z&nbsp;Bagdadu“, iný lepší kandidát na&nbsp;tento titul ako al-Mansúr neexistuje.

Skladisko plné mŕtvol, ktoré nariadil zapečatiť až do&nbsp;svojej smrti, bolo mrazivým svedectvom politiky sunnitského vládcu voči šiitským potomkom Alího a&nbsp;jeho ženy Fatimy – dcéry proroka Mohameda. Al-Mansúrove metodické prenasledovanie šiitov predstavovalo prvý náznak deštruktívneho napätia medzi sunnitmi a&nbsp;šiitmi v&nbsp;Bagdade a&nbsp;aj ďaleko za&nbsp;jeho múrmi.

V&nbsp;priebehu ďalších trinástich storočí sa sektárske spory pravidelne utápali v&nbsp;potokoch krvi v&nbsp;bagdadských uliciach. Nikdy sa však neutopili a&nbsp;násilie pretrváva doteraz, aj keď už v menšej miere. Rok 2013 bol najkrvavejší od&nbsp;roku 2008, keď zahynulo osemtisíc deväťstopäťdesiatpäť ľudí, čo je priemerne dvadsaťpäť obetí za&nbsp;deň – podobne ako v&nbsp;počiatkoch al-Mansúrovej vlády.

Kalifa al-Mansúra však britský časopis History vykresľuje ako muža mnohých tvárí. Na&nbsp;jednej strane mal ušľachtilé vízie, vynikajúce organizačné schopnosti, jeho bystrosť a&nbsp;zbožnosť všetci uznávali. Každý sa však musel mať na&nbsp;pozore pred jeho temnými náladami – extrémnou krutosťou, násilníctvom a&nbsp;náboženskou intoleranciou.

Nemal pritom rád ani víno, ani hudbu. Keď raz začul nejakú melódiu vo&nbsp;svojom paláci, našiel eunucha, ako hrá na&nbsp;mandolíne, okamžite rozkázal, aby mu ju roztrieskali o&nbsp;hlavu a&nbsp;predali ho na&nbsp;trhu s&nbsp;otrokmi.

Väčšina z&nbsp;dvoch desaťročí al-Mansúrovej vlády sa niesla v&nbsp;znamení stabilizovania moci novej dynastie a&nbsp;neľútostného potláčania mnohých rebélií. Dve z&nbsp;nich vypukli aj počas výstavby Bagdadu. Ak nazrieme do&nbsp;jedného zo&nbsp;spisov tej doby, ktoré sa zachovali vďaka historikovi Muhammadovi ibn Džarírovi Tabarímu z&nbsp;9. storočia, tak časť venovaná al-Mansúrovi je nekonečným zoznamom rýchlych popráv.

„Zotnite mu hlavu!“ zakričal al-Mansúr a&nbsp;hneď mu ju aj zoťali – takto znie typická veta v&nbsp;spisoch. Tých popráv bolo toľko, že historici sa zamýšľajú nad tým, ako si vlastne našiel čas na&nbsp;plnenie štátnických a&nbsp;iných povinností.

Obyvatelia súčasného Iraku však spomínajú na&nbsp;al-Mansúrov odkaz prevažne v&nbsp;dobrom. Zanechal im predsa hlavné mesto, ktoré bolo v&nbsp;čase jeho smrti počas púte do&nbsp;Mekky v&nbsp;roku 775 „križovatkou vesmíru“. Al-Chatíb al-Bagdádí, ktorý v&nbsp;jedenástom storočí napísal Dejiny Bagdadu, oceňoval architektonické riešenia pri jeho výstavbe ako prekvapujúco inovatívne, vyzdvihoval najmä kruhový pôdorys mesta.

Za&nbsp;hrubými múrmi sa v&nbsp;strede mesta vynímala Veľká mešita a&nbsp;kalifov Zlatý palác, čo odrážalo tradičný islamský súlad medzi svetskými a&nbsp;duchovnými autoritami. Paláce, mešity, trhy, svätyne, školy a&nbsp;veľké domy vyrástli doslova v&nbsp;priebehu pár rokov a&nbsp;nové mesto sa stalo kultúrnym a&nbsp;obchodným centrom moslimského sveta a&nbsp;intelektuálnym hlavným mestom planéty.

Krásne časy abbásovského kalifátu sa skončili v&nbsp;roku 1258, keď Hülegü, vnuk Džingischána, vpadol do&nbsp;Bagdadu so&nbsp;svojimi mongolskými hordami a&nbsp;vyplienil ho. Ďalšiu ranu mu zasadil v&nbsp;roku 1401 iný krvilačný dobyvateľ Tamerlán, ktorý po&nbsp;dobytí mesta neušetril takmer nikoho a&nbsp;každému zo&nbsp;svojich vojakov nariadil, aby mu priniesol dve ľudské hlavy. Aj keď známejší a&nbsp;ospevovanejší než al-Mansúr bol jeho vnuk Hárún ar-Rašíd. Práve druhý zo&nbsp;všetkých tridsiatich siedmich kalifov abbásovskej dynastie sa považuje za&nbsp;najväčšieho vizionára. Na&nbsp;to, že podobne ako iní slávni vládcovia mal na&nbsp;rukách krv mnohých nevinných ľudí, sa už tradične trochu zabudlo.

Al-Mansúr: Brutálny panovník z Bagdadu pripomínal Saddáma Husajna

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Al-Mansúr: Brutálny panovník z Bagdadu pripomínal Saddáma Husajna

Súvisiace články

Kmene, ktoré sa stránia civilizácie: Strata izolácie by ich mohla zabiť

Zadržte dych, ste v najhlbšom bazéne na svete!

FOTO Zvieracie fotografie, ktoré jednoducho musíte vidieť

Voda na Zemi je staršia ako Slnko

FOTO Navštívte tieto miesta predtým, než navždy zmiznú

Eddie Slovik: Jediný Američan, ktorého počas druhej svetovej popravili za dezerciu

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás