Mucha domová Kým my v&nbsp;tme tápeme, mačky vidia aj uprostred noci celkom jasne. Iné zvieratá vnímajú svet, ktorý pre&nbsp;nás zostáva ešte stále neobjavený: pozorujú tisíckami očí, dokážu sa pozerať v&nbsp;tristošesťdesiatstupňovom uhle a&nbsp;registrujú farby, ktoré sú pre&nbsp;ľudí nepredstaviteľné. Prečo nemá človek takú mimoriadnu zrakovú schopnosť? Pretože my to vôbec nepotrebujeme. Oči všetkých živých tvorov vrátane ľudí sú prispôsobené ich celkom špeciálnym životným podmienkam. Napríklad mucha domáca letí vzduchom rýchlosťou dva metre za&nbsp;sekundu a&nbsp;musí bleskovo reagovať. Preto sa pozerá takpovediac cez časovú lupu. Tento hmyz bez problémov rozlišuje dvesto obrázkov za&nbsp;sekundu, človek zvyčajne končí pri dvadsiatich obrázkoch. Takže nečudo, že mucha je väčšinou rýchlejšia než plesknutie. Je jedno, ako opatrne sa k&nbsp;nej priblížime, ona si to aj tak všimne a&nbsp;uletí.

Dravce nedajú šancu Dravé vtáky, naopak, musia vystriehnuť myš na&nbsp;lúke z&nbsp;veľkej vzdialenosti. Nato potrebujú excelentnú schopnosť priestorového rozkladu. V&nbsp;tomto orly a&nbsp;sokoly veľmi prevyšujú človeka. Vedci dešifrovali stavbu ich očí: šošovka je mäkšia, preto sa rýchlejšie zaostruje. Oko má dve zaostrovacie centrá namiesto jedného. Tak môže dravý vták ostro vidieť súčasne dopredu i&nbsp;nabok. Okrem toho sú ich fotoreceptorové bunky v&nbsp;strede dvojnásobne hustejšie než u&nbsp;človeka. Keď si lovec korisť zafixuje, myš či zajac takmer nemajú šancu.

Explózia farieb Čo sa týka superzmyslov, príroda nepozná žiadne žarty. Vždy je za&nbsp;tým zámer, ani rak s&nbsp;mimoriadne zložitým zrakom nie je výnimkou. Elektronické mikroskopy odhaľujú, že komplex jeho očí pozostáva z&nbsp;desaťtisíc jednotlivých elementov. Vnímanie farieb sa uskutočňuje vďaka dvanástim druhom buniek svetelného vnímania. Na&nbsp;porovnanie – človek má len tri. Kým my vidíme svet jednoducho pestro, rak ho musí vnímať ako explóziu farieb. Ani vedci si nevedia bližšie predstaviť, ako to vníma tento morský živočích dosahujúci veľkosť do&nbsp;tridsať centimetrov. Pozerá v&nbsp;ultrafialovej oblasti, spoznáva polarizované svetlo, využíva farebný filter pri rôznych vlnových dĺžkach. Tomu sa nevyrovná ani technika najmodernejších fotoaparátov. Načo toľká námaha? Možno to pomáha pri hľadaní koristi v&nbsp;koralových útesoch, kde mnohé zvieratá nosia maskovací odev.

Bezpečne cez tmu Nie všetky zvieratá sa dajú zlákať takou pestrou nádherou. Pre mačky je to nezaujímavé: myši sú sivé. Keďže mačka ide často na&nbsp;potulky v&nbsp;prítmí, staví na&nbsp;svetelnú citlivosť. Vďaka konštrukcii svojich očí vidí aj v&nbsp;zlých podmienkach viditeľnosti šesťkrát lepšie než človek. Makaky využívajú iný trik, aby sa bezpečne pohybovali v&nbsp;tme. U&nbsp;malých primátov sa v&nbsp;priebehu tisícročí vyvinuli obrovské oči v&nbsp;tvare gule. Tento obyvateľ stromov v&nbsp;juhovýchodnej Ázii pravdepodobne pôvodne chodil na&nbsp;lov cez deň. Ale keď bola konkurencia príliš veľká, stal sa z&nbsp;makaka nočný lovec. Tieto poloopice sa zmenšovali, ich oči však rástli.

Zaostruje na&nbsp;korisť Čo všetko vedia superoči, to dokazuje chameleón. Na&nbsp;to, aby chytil korisť svojím elastickým jazykom, potrebuje len štvrť sekundy. Každá strela zasiahne cieľ. Veľký podiel na&nbsp;tomto impozantnom, úspešnom výsledku majú oči. Prvý trik: Chameleón nimi môže pohybovať nezávisle od&nbsp;seba opačnými smermi. Tak hľadá hmyz a&nbsp;nepriateľov v&nbsp;okolí. Keďže jeho oči podstatne vytŕčajú z&nbsp;hlavy, pokrývajú zorné pole až na&nbsp;tristoštyridsaťdva stupňov a&nbsp;vystopujú aj korisť skrývajúcu sa za&nbsp;nejakým objektom. Druhý trik: Chameleón používa zabudovaný diaľkomer. Keď odhalí vytúženú muchu, obe oči odštartujú zaostrovací program. Ako pri teleobjektíve vo&nbsp;fotoaparáte ukazujú pritom len malé hĺbkové ostrosti. Keď plazy vidia korisť konečne ostro, dokážu presne vypočítať, akou silou musia vyplaziť jazyk. Keď je napätie príliš slabé, nedosiahne cieľ. Keď je príliš silné, katapultuje korisť z&nbsp;listu.

UV obrázky Pre niektoré zvieratá sú farebné signály životne dôležité. Je to premenlivá reč, ktorú nedokáže nikto dešifrovať. Každé zviera sa pozerá na&nbsp;svet iným spôsobom, a&nbsp;pritom si všíma ustavičné signály, ktoré sú skutočne dôležité. Dostatočne preskúmané je videnie včely medonosnej. Aj ona síce používa len tri rôzne receptory farieb, presne ako človek, no jej spektrum je predsa len posunuté do&nbsp;krátkovlnnej oblasti. Vidí ultrafialové svetlo. Takže včely vnímajú pestrú krásu kvetov inak ako my. To, čo je pre&nbsp;ľudské oko bezvýznamné, láka včely v&nbsp;skutočnosti fascinujúcimi UV obrázkami. Aj morské vtáky ovládajú tento „trik“, napríklad kolibríky, a&nbsp;navigujú sa bez problémov k&nbsp;správnemu kvetu.

Rekordérka Rekord v&nbsp;superočiach drží obrovská sépia obyčajná. Jej oči merajú v&nbsp;priemere štyridsať centimetrov. Dlho nebolo jasné, prečo má tento morský živočích taký citlivý zrakový zmysel. Tak ďaleko od&nbsp;hladiny mora je tma ako v&nbsp;rohu. Švédski biológovia predpokladajú, že obrovské kalmáre nimi nepriamo odhaľujú nepriateľov, napríklad vorvane. Tie zrejme pri plávaní osvetľujú planktón. Obrovské kalmáre si samy vyrábajú svetlo vlastné telu a&nbsp;vyžarujú ho.

Oči v živočíšnej ríši: V porovnaní s niektorými zvieratami sme prakticky slepí

Výber pre vás

Oči v živočíšnej ríši: V porovnaní s niektorými zvieratami sme prakticky slepí

Súvisiace články

Bojíte sa na bicykli odbočiť? Pomôže vám Inteligentná smerovka

KVÍZ o slovenských hradoch: 100 percent dosiahne len znalec

Najextrémnejšie dovolenky na svete: Trúfli by ste si?

Ako vznikajú profesionálne fotky? Prezradí vám to úspešný fotograf

Objav Richarda Kirbyho v hlbinách: Nečakaná krása planktónu

FOTO Keď slová nestačia: Zábery vám ukážu skutočne veľké veci

Výber pre vás