Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Rozsekanie tela zvyčajne znamená brutálnu smrť, ale neplatí to pre ploskule. Tohto jednoduchého vodného červa môžete rozrezať na toľko kúskov, koľko chcete a všetky sa zregenerujú na úplne nové červy za jediný týždeň. Ich telá tvoria z 20 percent pluripotentné kmeňové bunky, ktoré sa dokážu obnoviť. Je prekvapujúce, že aj minimálny kúsok z ploskule vie dorásť do tela plnej veľkosti, čo z týchto červov jednoznačne robí mimoriadne cenné predmety vedeckého výskumu.

Ježura austrálska je dosť pomalé zviera, čo znamená, že nedokáže utiecť pred zúrivými požiarmi na horúcom kontinente. Ale ani to nepotrebuje, pretože má lepšiu stratégiu prežitia. Ježura zaryje svoje telo do chladnej pôdy a dostane sa do stavu strnulosti, takže sa jej zníži telesná teplota a metabolizmus. Kým hibernuje, požiar v buši dokonca môže „roztopiť“ ostne na jej chrbte. Ale ježura necíti bolesť a ostne jej neskôr dorastú. Po požiari sa zobudí a vylezie o niekoľko dní neskôr, aby našla potravu.

Kohútie kikiríkanie je neuveriteľne hlasné, dosahuje vyše 100 decibelov, čo je zhruba zvuk motorovej píly. Ľudia pracujúci s motorovými pílami bez ochrany sluchu ohluchnú, pretože im odumrú vláskové bunky vo vnútornom uchu. Kohúty však každé ráno spievajú a vedcov prekvapovalo, prečo nemajú poškodený sluch. Pri analýze vtáčích lebiek zistili, že mäkké tkanivo pohlcujúce zvuk pokrývalo polovicu ušného bubienka vtáka. Tkanivo dokonca úplne zakrylo zvukovod, kedykoľvek kohút naklonil hlavu dozadu, aby zaspieval a fungovalo ako prirodzené štuple do uší. U vtákov tiež dochádza k regenerácii kochleárnych buniek, na rozdiel od cicavcov.

Ďateľ dokáže zobákom vyhĺbiť dutinu do stromu, kde hniezdi, ale aj ľahko nájsť pod kôrou ukrytý lahodný hmyz a jeho vajíčka. Je ťažké uveriť, že intenzívne búšenie hlavou až 20-krát za sekundu pri rýchlosti až 24 kilometrov za hodinu mu nespôsobí otras mozgu, prípadne úplné poškodenie mozgu. Avšak mozog ďatla je uspôsobený, aby zvládol rýchle nárazy. Má hmotnosť len dva gramy a je taký malý, že sotva pocíti silu nárazov, ktoré navyše absorbuje hustá lebka. Ďatle majú dokonca špeciálnu kosť tzv. hyoidnú kosť, ktorá obopína lebku a funguje ako „bezpečnostný pás“ pre mozog. Firmy so športovým vybavením dokonca podľa anatómie hlavy ďatľa vyrábajú prilby a krčné goliere.

Samičky čiernych vdov majú zlú povesť, ale o svoje potomstvo sa starajú ukážkovo. Väčšina pavúkov kladie vajíčka náhodne a necháva prvorodené „deti“ kanibalizovať na mladších súrodencoch. Čierna vdova naopak dokonale načasuje kladenie vajíčok, aby sa všetky vyliahli v rovnakej veľkosti a štádiu vývoja. Pri rovnakej veľkosti a sile nikto neriskuje boj, takže potomstvo čiernej vdovy spolu vychádza bez toho, aby sa navzájom vraždilo.

Väčšina rýb by bez vody zahynula, ale bahník je prastaré zviera spred 400 miliónov rokov s pokročilým dýchacím systémom, ktorý mu umožňuje prežiť roky bez vody. Okrem žiabrov má aj pľúca, ktoré prijímajú kyslík zo vzduchu rovnako ako suchozemské zvieratá. Počas obdobia sucha, kým ostatné ryby živoria a umierajú, má bahník inštinktívny plán záchrany. Hlboko sa zahrabe tak, že si naberie blato ústami a vytlačí ho cez žiabre. Keď je v optimálne hĺbke, zohne svoje predĺžené telo, aby mal ústa navrchu a mohol dýchať. Takto skrytá ryba pred predátormi a živlami prečká obdobie sucha. Bahník si vytvorí ochranný kokón, z tuhnúceho hlienu, ktorý vylučuje jeho koža a môže takto hibernovať až štyri roky, pričom žije z energie v chvostových svaloch.

Rypoše lysé sú známe nahou kožou a kopaním zložitých tunelových systémov. Kopanie predstavuje vysoké riziko zadusenia, no tieto zvieratá dokážu prežiť takmer 20 minút bez dýchania, kým myši umierajú bez kyslíka asi za 20 sekúnd. Na rozdiel od ostatných cicavcov mozgové bunky rypoša neodumrú ani sa nepoškodia v dôsledku nedostatku kyslíka. Jeho telo sa prepne do vegetatívneho stavu, aby šetrilo energiu a spomalený metabolizmus funguje podobne ako u rastliny. Spaľovanie glukózy závisí od kyslíka, ale fruktóza sa premieňa na energiu anaeróbnou cestou. Vedci si predtým mysleli, že metabolizujúcu fruktózu využívajú iba rastliny, ale dokáže to i tento drobný cicavec.

Napriek roztomilému ňufáku je najlepším zmyslom surikaty zrak. A až natoľko, že surikaty sú aktívne len keď je vonku slnečno, ak je zamračené, ani nevychádzajú z nôr. Surikaty si musia dávať pozor na orly a jastraby na oblohe, preto musia hľadieť priamo do slnka. U väčšiny zvierat by to viedlo k bolestivej dočasnej slepote. Tmavé oblasti okolo očí však redukujú oslnenie a umožňuje, aby surikaty so svojím vysoko vyvinutým zrakom videli ďaleko a jasne. Preto zbadajú lietajúce dravce aj pri jasnom slnečnom svetle. Majú široké zorné pole vďaka dlhým horizontálnym zreničkám, čo im umožňuje nestrácať energiu otáčaním hlavy, keď sledujú nebezpečenstvo.

8 zvierat, ktoré by mali mať obrovské problémy. Lenže nemajú

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

8 zvierat, ktoré by mali mať obrovské problémy. Lenže nemajú

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Keď sa chce na veľkú, ale musíte držať: Ako veľmi škodíte telu?

Priznali trojku: Ktoré celebrity si takto zašpásovali?

Najlepšie cestovateľské destinácie podľa znamenia: Kam sa vydať?

Najkratšie manželstvá známych: Rozmysleli si to naozaj rýchlo

Nesmrteľný pánsky doplnok: Top značky hodiniek, ktoré ohúria

Netradičné tipy, ako žiť dlhšie - a nie je to len strava

Výber pre vás