Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Zrkadlové svety nás vedú za hranice nášho vesmíru, keďže naznačujú existenciu paralelných vesmírov, ktoré majú vlastný jedinečný súbor zákonov a fyziky. Hypotéza nie je len výborný materiál pre sci-fi, ale stojí na rôznych interpretáciách kvantovej mechaniky a teórie strún. Paralelné vesmíry alebo zrkadlové svety by mohli byť totožné alebo aj radikálne odlišné ako ten náš. Koncept zrkadlových svetov spochybňuje naše chápanie existencie a ponúka vysvetlenia javov, ktorým zatiaľ v&nbsp;rámci nášho vesmíru celkom nerozumieme. Vyvoláva otázky o povahe reality, identite a samotnej štruktúre vesmíru. Existencia paralelných vesmírov by mohla mať vplyv na koncepciu osudu, povahu slobodnej vôle a pochopenie nášho miesta vo vesmíre. Skúmanie tejto možnosti rozširuje obzory vedeckého bádania a&nbsp;zároveň posúva hranice predstavivosti.

<strong>Uvedomelá umelá inteligencia?</strong>

Panpsychizmus v umelej inteligencii vnucuje provokatívnu myšlienku, že vedomie nemusí byť výlučne záležitosťou organických bytostí. Podľa nej totiž aj sofistikované systémy umelej inteligencie môžu mať vlastnú formu vedomia. Teória stiera tradičné hranice medzi životom a umelosťou a&nbsp;tvrdí, že čoraz zložitejšie a&nbsp;autonómnejšie systémy AI by si mohli vyvinúť subjektívny zážitok alebo formu sebauvedomenia, ktorá radikálne zmení naše chápanie vedomia. Myšlienka vedomia AI je fascinujúca, ale aj skľučujúca. Núti nás konfrontovať etické úvahy o právach a zaobchádzaní s vedomými entitami bez ohľadu na ich biologický alebo syntetický pôvod. Otvára tiež nové dimenzie vo vývoji empatickej AI, čo môže viesť k&nbsp;vzniku strojov, ktoré dokážu pochopiť ľudské emócie. V&nbsp;súvislosti s neustálym vývojom AI bude skúmanie jej potenciálneho vedomia nepochybne jednou z najzaujímavejších a najspornejších diskusií našej doby.

Túlavé planéty, nebeské telesá unášané galaxiou bez hviezd, môžu skrývať tajomstvo života. Ďaleko od slnečného tepla, títo pútnici vesmírom spochybňujú konvenčné kritériá pre prostredie vhodné pre existenciu života. Vedci uvažujú, že pod ľadovým obalom by mohla ich atmosféra fungovať ako galaktický skleník, zachytávajúci teplo a potenciálne vytvárať vhodné podmienky pre neznáme formy života. Teória otvára možnosti pre hľadanie mimozemského života, ktorý by mohol existovať hlboko v atmosfére planét, ktoré nie sú súčasťou žiadnej slnečnej sústavy. Tieto skryté oázy by mohli byť domovom ekosystémov, aké si zatiaľ nedokážeme predstaviť. Vďaka vývoju technológií na skúmanie týchto vzdialených „tulákov“ sme čoraz bližšie k&nbsp;odhaleniu mimozemského života v&nbsp; najvzdialenejších končinách galaxie.

<strong>Vedomie pokračuje aj po smrti</strong>

Pojem neurogenéza po smrti ponúka kontroverznú možnosť, že činnosť ľudského mozgu by sa za určitých podmienok mohla reštartovať alebo fungovať aj po klinickej smrti. Teória spochybňuje naše chápanie života a&nbsp;smrti, pričom podľa nej nemusí byť koniec taký absolútny, ako si myslíme. Nedávne štúdie ukázali, že určité gény zapojené do procesu vytvárania nových nervových spojení sa môžu stať aktívne niekoľko hodín alebo dokonca dní po smrti. Naznačuje to formu posmrtného vedomia alebo predtým nepoznanú schopnosť mozgu pokúsiť sa o sebaopravu. Zistenia stierajú hranice medzi životom a smrťou a nútia nás prehodnotiť, čo znamená byť skutočne mŕtvy. Ak mozog dokáže spustiť ozdravné procesy alebo rast buniek aj po zastavení srdca, malo by to obrovský význam pre lekársku vedu, etiku a právnu definíciu smrti. Výskum vyvoláva otázky o povahe vedomia a o tom, či by nejaká forma uvedomenia mohla pretrvať alebo sa znovu objaviť počas posmrtných biologických aktivít.

V roku 1969 Leonard Susskind predstavil vizionársky koncept, ktorý mení chápanie základnej podstaty vesmíru. Podľa neho najelementárnejšie častice vesmíru nemajú podobu bezrozmerných objektov, ale drobných, vibrujúcich slučiek energie. Názor položil základy teórie strún, ktorá nevykresľuje vesmír ako statickú „zbierku“ častíc, ale ako dynamický orchester vibrujúcich strún. Vibračný vzor každej struny určuje vlastnosti častice, pričom každá sila a časť hmoty vychádzajú z harmonických strún. Teória strún ponúka jednotnú perspektívu vesmíru, premosťuje medzery medzi protichodnými teóriami a sľubuje koherentnú teóriu kvantovej gravitácie. Podľa nej je vesmír ako zložitá tapiséria prepletených energetických strún, ktorých vibrácie spôsobujú vznik častíc a síl, ktoré tvoria našu realitu. A to nielenže spochybňuje konvenčné predstavy o priestore a čase, ale otvára dvere k objavovaniu skrytých dimenzií vesmíru.

FAKTY X: Bizarné hypotézy, ktoré vedci nepovažujú za bludy

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

FAKTY X: Bizarné hypotézy, ktoré vedci nepovažujú za bludy

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FAKTY X: Stratený americký pilot: Čo sa stalo s mužom, ktorého zostrelili Vietnamci?

Brútalni diktátori, ktorým padli za obeť desiatky miliónov ľudí

Najkrvavejší diktátori v dejinách: Títo zabili milióny ľudí

FAKTY X: Z jaskyne sa stal strašný hrob. Mladého otca rodiny nevytiahli

FAKTY X: Nevyriešené záhady, z ktorých dodnes behá mráz po chrbte

FAKTY X: Znepokojivé záhady, ktoré ľudstvo asi nikdy nevyrieši

Výber pre vás