Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Záhada listov z Circleville (1977)

Všetko začalo v lete 1977, keď istá žena v meste Circleville v štáte Ohio dostala anonymný list. Neznáma osoba jej oznamovala, že pozoruje jej dom a vie, že má deti. Pisateľ listu vedel aj to, že mala pomer s miestnym školským správcom. O niekoľko týždňov neskôr dostal list i&nbsp;jej manžel - pisateľ ho informoval o afére a&nbsp;nabádal, aby zabil neverníkov. Po dvoch týždňoch opäť prišiel list. Vtedy rozzúrený manžel vzal zbraň a skočil do auta, pričom svedkom povedal, že pisateľa listov zabije, čo naznačuje, že poznal jeho identitu. Počas zúrivej jazdy pri autonehode však zahynul. Listy prichádzali aj nasledujúce roky, a nielen pôvodnej adresátke. Desiatky obyvateľov Circleville dostávali anonymné listy počas nasledujúcich dvoch desaťročí. Listy obsahovali dôverné osobné informácie, pričom ľudia netušili, ako sa ich neznámy pisateľ mohol dozvedieť. Boli v&nbsp;nich obvinenia aj konkrétne násilné hrozby, preto sa situácie zapojila polícia. Nikdy však nedokázali vypátrať, kto listy píše. Pisateľ listov a&nbsp;jeho motívy rozvrátiť Circleville dodnes zostali záhadou.

Prípad olovených masiek (1966)

20. augusta 1966 našiel chlapec, ktorý púšťal šarkana na odľahlom a ťažko prístupnom kopci neďaleko brazílskeho Rio de Janeira, telá dvoch mužov. Kvôli terénu sa koroner a záchranári dostali na miesto až nasledujúci deň. Keď dorazili, prekvapila ich zvláštna scéna: dvaja muži ležali vedľa seba, čiastočne pokrytí trávou. Mali na sebe formálne obleky, nepremokavé kabáty a olovené masky na očiach, čo políciu zaskočilo. Vedľa mŕtvol bola prázdna fľaša s vodou a balíček s mokrými uterákmi. Najzáhadnejší však bol zápisník, ktorý obsahoval časové inštrukcie v portugalčine. Preklad do angličtiny znel: „16:30 byť na určenom mieste. 18:30 užiť kapsuly, proti účinku sa chrániť maskou, čakať na signál.“ A&nbsp;to, samozrejme, vyšetrovateľov ešte viac zmiatlo. Mužov nakoniec identifikovali: boli to brazílski elektronickí technici Manoel Pereira da Cruz a Miguel José Viana. Ich rodiny ich naposledy videli tri dni predtým, ako našli ich telá. Všetci dúfali, že správa koronera vnesie do záhady viac svetla, no nestalo sa. Kancelária koronera v Riu de Janeiro bola v tom čase preťažená, takže telá čakali na pitvu niekoľko dní. Keď konečne prišli na rad, orgány boli v príliš zlom stave, aby koroner dokázal zistiť, či muži pred smrťou užili nejakú záhadnú látku. Odvtedy ostáva ich smrť záhadou.

Zelené deti z Woolpitu (12. storočie)

V polovici 12. storočia sa v&nbsp;malej dedinke Woolpit v anglickom Suffolku objavili dve malé deti so zelenou pokožkou. Vzhľadom k&nbsp;ich podobe ľudia usúdili, že ide o brata so sestrou. Hovorili neznámym jazykom, ktorému obyvatelia nerozumeli, no najviac ich znepokojovala ich zelená pokožka a&nbsp;to, že jedli len surovú fazuľu. Ešte záhadnejšie bolo, že do dediny prišli úplne nepozorovane. Dedinčania sa súrodencov snažili začleniť do normálneho života. Bohužiaľ, chlapec čoskoro zomrel. Dievča sa však uzdravilo a&nbsp;postupne jej pokožka dokonca stratila zelený odtieň. Neskôr ju pokrstili a naučila sa po anglicky. Podľa legendy povedala dedinčanom, že prišli z krajiny, kde slnko nikdy nesvietilo, zem zahaľoval súmrak a všetko bolo zelené. Tvrdila, že miesto sa nazýva Zem svätého Martina. V súvislosti s týmto príbehom existuje veľa nejasností. Odohral sa takmer pred tisíc rokmi, takže neexistuje spôsob, ako získať spoľahlivejšie informácie. Ani historici si nie sú úplne istí, kedy k&nbsp;tomu došlo! Odborníci vedia, že bezpochyby v 12. storočí a predpokladajú, že počas vlády kráľa Štefana, ktorá trvala od roku 1135 do roku 1154. A preto sa nikdy nedozvieme skutočnú pravdu o&nbsp;zelených deťoch z Woolpitu.

Tajomstvo lode Mary Celeste (1872)

4. decembra 1872 cestujúci na brigantíne Dei Gratia <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/fakty-x-co-stalo-posadkou-lode-mary-celeste" target="_blank">natrafili na Mary Celeste</a> v Atlantickom oceáne, neďaleko pobrežia Azorských ostrovov, niekoľko stoviek kilometrov západne od Portugalska.&nbsp;Kanadská loď, ktorú vlastnila americká obchodná firma obsahovala cenný náklad a&nbsp;mala smerovať do Európy. Asi mesiac predtým, 7. novembra, loď opustila New York City s plánom doplávať do Janova v Taliansku. Viezla zásoby alkoholu, ktoré mali vyložiť, no zásoby boli stále na lodi. Strašidelnejšie však bolo, že na palube&nbsp;nenašli žiadne známky o&nbsp;ľudskej prítomnosti. Zásoby alkoholu boli plné, zásoby pre posádku tiež, čo naznačuje, že nikto neumrel hladom ani nič podobné. Rovnako neporušené ostali osobné veci posádky. Ani lodný denník neposkytol stopy, pričom posledný záznam bol spred desiatich dní. Ešte bizarnejšie bolo, že loď bola v&nbsp;poriadku a stále plávala, mala len čiastočne spustené plachty, ale chýbal záchranný čln. Čo sa stalo, keď nič nezmizlo a loď nevykazovala známky poškodenia? O&nbsp;členoch posádky, ktorí sa nalodili v New Yorku už nikdy nikto nepočul a nikto nevie, čo sa s&nbsp;nimi stalo. Bola to vzbura? Pirátstvo? Poistný podvod majiteľov lodí, ktorí sa snažili zachrániť tovar a&nbsp;zabili posádku?

Záhada majáka na Flannanových ostrovoch (1900)

15. decembra 1900 parník&nbsp;na ceste z Philadelphie v Pensylvánii do Leith v Škótsku, nahlásil, že nesvieti maják na vzdialených škótskych ostrovoch Flanan. Úrady vyslali záchrannú loď na vzdialený <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/faktyx/fakty-x-strazcovia-majaka-bez-stopy-zmizli-ich-osude-nic-nevie" target="_blank">škótsky ostrov Eilean Mór</a>, no kvôli nepriaznivému počasiu dorazili k majáku až takmer o desať dní neskôr, 26. decembra. Posádka pod vedením Josepha Moora očakávala, že nájdu troch mužov, ktorí tu pracovali - Jamesa Ducata, Thomasa Marshalla a Donalda McArthura. Nikto však v&nbsp;majáku ani na ostrove nebol. Na stožiari chýbala vlajka, pri brehu na plošine ostali prázdne nádoby na doplnenie zásob, ale po posádke majáka ani stopy. Keď záchranári vošli do areálu, vstupnú bránu našli zatvorenú, postele neupravené a hodiny v miestnosti stáli. Našli aj pripravené a vyčistené lampy, na kuchynskom stole stáli taniere s&nbsp;jedlom. Moore ostal aj s&nbsp;troma dobrovoľníkmi na ostrove obsluhovať maják a&nbsp;ďalej hľadali nezvestných. Nenašli však ani ich telá, preto nevieme, čo sa s&nbsp;nimi stalo. Napriek rôznym teóriám, záhada majáka pretrváva.

FAKTY X: Znepokojivé záhady, ktoré ľudstvo asi nikdy nevyrieši

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

FAKTY X: Znepokojivé záhady, ktoré ľudstvo asi nikdy nevyrieši

Radomír

Súvisiace články

FAKTY X: Záhada izby 1046: Umučený muž sa nedočkal spravodlivosti

FAKTY X: Najbrutálnejšie formy zabíjania, aké ľudia kedy vymysleli

FAKTY X: Umelá inteligencia ho poslala za mreže, nevinný si odsedel takmer rok

FAKTY X: Desivé legendy, ktoré ste možno dodnes nepoznali

FAKTY X: Odporné úmrtia, z ktorých sa vám dvihne žalúdok

FAKTY X: Nie odhryznuté, ale odrezané: Na pláži našli muža bez nôh

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás