Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Johnova prvá expedícia do jaskyne Nutty Putty v americkom štáte Utah bola zároveň aj jeho poslednou. Okolo ôsmej večer sa 24. novembra 2009 pár dní pred Vďakyvzdaním spustil do jej útrob. Mal vtedy len 26 rokov. Nasledoval ho 23-ročný brat Josh a deväť ďalších známych i rodinných príslušníkov. Skúmanie jaskyne malo byť ideálnou zbližovacou aktitivou.

John bol ženatý, mal ročnú dcéru a študoval medicínu vo Virgínii. Pred sviatkami sa ale vrátil domov, aby trávil čas s rodinou. Osud sa s ním ale kruto pohral.

Jaskyniarstvu sa nevenoval už roky, prakticky od detských čias. Odvtedy poriadne vyrástol, meral vyše 180 centimetrov a vážil takmer 100 kilogramov.

Približne hodinu od vstupu do jaskyne sa John rozhodol prejsť časťou jaskyne známou ako „Pôrodná cesta“. Úzkym priechodom dokázali prejsť len najodvážnejší jaskyniari. John sa pohol hlavou nadol otvorom, o ktorom predpokladal, že ústi do Pôrodnej cesty, no mýlil sa. Centimeter po centimetri sa pohybmi tela a prstov posúval vpred, no po chvíli si uvedomil, akú strašnú chybu spravil.

Ahoj, Susie, vďaka, že si prišla, ale fakt by som sa chcel dostať von.

Nesmeroval do Pôrodnej cesty. Ocitol sa v úzkej škáre, ktorá nikam neviedla, nemohol sa prakticky vôbec hýbať. O návrate nemohlo byť reči, a tak vydýchol, aby sa mohol posunúť vpred otvorom, ktorý bol len 25 centimetrov vysoký a 45 centimetrov široký. Potom sa opäť nadýchol...a nadobro sa zasekol.

Vo videu vyššie môžete vidieť muža, ktorý sa sunie vpred Pôrodnou cestou. Video je šesťkrát zrýchlené a aj tak trvá 2,5 minúty.

Johna našiel jeho brat Josh. Ťahal súrodenca za lýtka, no bez výsledku. John sa dokonca zasunul ešte hlbšie do škáry a ruky mu ostali pod hrudníkom. Obaja sa ako členovia mormonskej cirkvi mohli už len modliť. Josh sa ale vyškriabal späť na povrch a privolal pomoc. John bol v tej chvíli zaseknutý asi 120 metrov od vchodu do jaskyne Nutty Putty, približne 30 metrov pod zemským povrchom.

Ako prvá k nemu dorazila záchranárka Susie Motolová. Bolo približne pol hodinu po polnoci 25. novembra 2009. John bol zaseknutý už tri a pol hodiny. Susie videla len dohora trčiace modročierne topánky. Pozdravila ho a on jej odpovedal: „Ahoj, Susie, vďaka, že si prišla, ale fakt by som sa chcel dostať von.“

Počas nasledujúcich 24 hodín viac než 100 záchranárov pracovalo na tom, aby Johna dostali von. Vybudovali systém kladiek a lán v snahe muža uvoľniť. Čas neúprosne ubiehal. John bol zaseknutý hlavou nadol. V tomto uhle musí srdce pracovať ešte namáhavejšie, aby pumpovalo krv von z mozgu. Vo vzpriamenej polohe sa o to stará gravitácia, tá ale teraz pracovala proti Johnovi.

Keď bola sústava lán a kladiek pripravená, záchranári zatiahli a dúfali, že to bude fungovať. A naozaj, Johnovo telo sa začalo vynárať zo škáry. Vtom ale prišla katastrofa. Jedna skoba sa uvoľnila a celá sústava zlyhala.

Plán B neexistoval. Aj keby sústavu obnovili, potrebovali by Johnovu pomoc, a muž už nemal dosť síl, aby spolupracoval.

Večer 25. novembra 2009 vyhlásili Johna za mŕtveho. Srdce, ktoré vyše 27 hodín namáhavo pracovalo, zlyhalo. Záchranári dolu spustili komunikačné zariadenie, vďaka ktorému sa John mohol naposledy porozprávať s rodinou. Potom z jeho strany nastalo ticho.

Úrady napokon rozhodli o uzavretí vchodu do jaskyne Nutty Putty. Spôsob, ako dostať mŕtve telo von, neexistoval. Pri vchode odpálili výbušniny a navyše ho zaliali betónom, aby už nikomu nenapadlo skúmať podzemné priestory. Nutty Putty sa tak navždy stala Johnovým hrobom.