V Nemecku, v Škandinávií, a najmä v keltských mýtoch sú žalude spomínané ako symbol života, plodnosti a nesmrteľnosti. Boli tiež posvätným plodom boha vojny Thora. Druidi žalude konzumovali, pričom verili, že im vnuknú magické schopnosti. Ľudia taktiež zvykli nosiť žalude v podobe amuletu, ktorý ich mal chrániť pred starnutím a opilstvom.

Mohutné solitérne duby boli nielenže stredobodom pozornosti rituálov a kultúrno-spoločenských slávností, ale aj ich plody – žalude, patrili v minulosti medzi najvýznamnejšie potraviny a základný zdroj škrobu širokých vrstiev obyvateľstva. V 17. storočí sa šťava extrahovaná zo žaluďov podávala napríklad na alkoholovú opicu. Pochutnávali si na nich už starí Slovania, ich obľúbenosť neskončila ani po objavení zemiakov, ktorým dlhú dobu neverili. Nakoľko rástli pod zemou, spojovali ich s temnými silami. Nakoniec však vyhrala pohodlnosť a zemiaky si radšej dopestovali, ako by mali žalude zbierať v lesoch.

Vďaka bohatému prirodzenému rozšíreniu dubov, žalude zberali a konzumovali ľudia takmer na celej severnej pologuli, od juhu až po sever Európy. Obľúbené boli tiež v severnej Afrike, na Blízkom východe, v Ázii, ale i v Amerike. Žalude tvorí až 37 % škrobu, podobne ako zemiaky, preto ešte pred príchodom zemiakov tvorili ich náhradu. Obsahujú navyše rastlinné oleje, sacharidy, tuky a bielkoviny, vitamíny skupiny B, vápnik, meď, železo, horčík, mangán, fosfor, draslík a ďalšie minerály. Je to tiež bezlepková potravina, ktorú ocenia celiatici, či ľudia s intoleranciou lepku.

Žalude sa na prípravu pokrmov používali najmä v časoch núdze, hlavne počas vojen a hladomoru. Predstavovali ľahko dostupnú zložku potravy v prípade, keď došli všetky iné potraviny. Dajú sa totiž nájsť v prírode takmer po celý rok a ich nutričná hodnota je bohatá a podobná napríklad arašidom.

Od konzumovania žaluďov v surovom stave vás odradí jeho trpká chuť. Môže za to obsah tanínu, ktorého príjem vo vyššom množstve môže byť dokonca až toxický. Odstrániť ho môžeteniekoľkými spôsobmi. Najvhodnejšie je olúpané a nasekané žalude máčať dlhší čas vo vode, a to po dobu aspoň 2 dní, pričom je potrebné, minimálne 3x denne vodu meniť, pokým sa jej farba nezmení z hnedej na číru. Druhou možnosťou, je pridať do vody, v ktorej ich máčate, kúsok droždia. Kvasinky rozložia triesloviny, a tak stačí žalude premyť len dva či trikrát. Podľa niektorých zdrojov postačí, ak ich len olúpané opražíte na panvici.

Po odstránení tanínov vás prekvapí ich príjemná oriešková chuť. Pochutnávať si na nich môžete podobne ako na klasických orechoch. Zomletím získate žaluďovú múku, ktorú využijete pri pečení chleba, placiek, na zahusťovanie fašírok alebo si z nej môžete pripraviť bezkofeinovú kávu. V časoch chudoby sa miešala so pšeničnou, alebo používala dokonca samotne. Múka zo žaluďov je veľmi dobrá je v perníkovom ceste či v brownies. Zvyk ochucovať pečivo múkou zo žaluďov trval na dedinách až do 18. storočia, no žaluďová múka sa však vyrábala ešte za prvej svetovej vojny.

Vodu po preplachovaní žaluďov s obsahom tanínu môžete vďaka jej liečivým účinkom ďalej využiť podobne ako dubovú kôru. Má zvieravé a protizápalové účinky, pomôže pri kožných ochoreniach, popáleninách, hemeroidoch alebo ako obklad na mokvajúce rany či zapareniny. Pri požití v malom množstve je účinná pri hnačke a žalúdočných problémoch. Žalude majú baktericídny, a dokonca proti-nádorový účinok, často sa používajú pri liečbe urogenitálneho systému a sú tiež užitočné pri všetkých druhoch otravy.

Existuje pár druhov dubov, kde sa tanín v plodoch prirodzene nenachádza. Patrí sem napríklad dub veľkoplodý (Quercus macrocarpa) pochádzajúci z východnej Ameriky, ktorý tvorí veľké, až 4cm dlhé, oválne žalude s hrubou čiapočkou. Ďalej je to dub cezmínový (Q. ilex) prirodzene rastúci v okolí Stredozemného mora alebo náš domáci, vzácne sa vyskytujúci, dub plstnatý (Q. pubescens). Výnimočne sa môže stať, že plody našich bežnejších druhov, ako je dub letný (Q. robur) či zimný (Q. petraea), obsahujú tanín v menšom množstve alebo vôbec. No je to skôr rarita.

Zaujímavé fakty o žaluďoch, ktoré prekvapia aj znalca lesa

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Zaujímavé fakty o žaluďoch, ktoré prekvapia aj znalca lesa

Súvisiace články

Kde stoja tieto slovenské divadlá? Otestujte sa (KVÍZ)

Najdrahšie výhľady sveta: Kde zaplatíte za vstup najviac?

To NAJ na Zemi: KVÍZ, ktorý by mal zvládnuť každý na jednotku

Najrýchlejší tvor vo vzduchu: Prečo lieta tak rýchlo?

Dali by ste maturitu z dejepisu? Dokážte to v KVÍZE

Čo viete o medveďoch? Otestujte svoje vedomosti (KVÍZ)

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás