Gepard je dobre známy ako najrýchlejší tvor na pevnej zemi. Živočíšna ríša však siaha aj do výšky. Ktorý lietajúci tvor je najrýchlejší a aké biologické faktory mu umožňujú dosahovať rýchlosť superšportového auta?
Najrýchlejším lietajúcim tvorom na Zemi je sokol sťahovavý. Jeho latinské meno Falco peregrinus je celkom priliehavé, „perergrinus“ totiž v preklade znamená cestovateľ či pútnik. Tento dravec počas migrácie precestuje pokojne aj 25-tisíc kilometrov a tak niet divu, že sa vyskytuje na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy.
Sokoly sťahovavé lovia korisť z veľkej výšky, buď priamo z letu, alebo z útesu. Keď sa zamerajú na cieľ, vrhnú sa strmhlav nadol a útočia zovretou nohou. Sila nárazu je taká prudká, že korisť prinajmenšom omráči, alebo rovno zabije. Pri lete dosahuje rýchlosť až neuveriteľných 320 kilometrov za hodinu. Je tak nielen najrýchlejším vtákom, ale aj jedným z najrýchlejších živých tvorov.
Pri pokusoch, ktoré sa uskutočnili v roku 1999, dosiahla samica menom Frightful rýchlosť až 389 kilometrov za hodinu. Majiteľ ju vypustil z lietadla vo výške 5182 metrov nad morom. Šesťročná Frightful vtedy merala 40 centimetrov, vážila jeden kilogram a mala rozpätie krídiel 104 centimetrov. Pri meraní rýchlosti sa vtedy využil 113-gramový čip.
Vďaka čomu je sokol sťahovavý schopný dosiahnuť takú obrovskú rýchlosť? V prvom rade sú tu zašpicatené krídla, ktoré pripomínajú tie na stíhačke. Znižujú odpor vzduchu do miery, akú nepozná žiaden iný vták. Sokoly tiež majú výborne osvalené telo, ktoré počas letu pripomína kvapku vody, čo tiež zlepšuje aerodynamiku. V neposlednom rade sú tu veľmi pevné perá, ktoré nemá tak nahusto žiaden iný druh sokola. Vďaka špeciálne tvarovaným nosným dierkam je vták schopný regulovať tok vzduchu. Bez toho by tak vysoké rýchlosti nedokázal dosiahnuť, respektíve ich prežiť.
Sokoly sťahovavé lovia najmä iné vtáky, od kolibríkov až po žeriavy kanadské. U nás sú ich korisťou prevažne holuby či netopiere.
