Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Prvú časť článku sme vám priniesli v utorok 4. januára 2022.

Jedno z diel amerického umelca Jeana-Michela Basquiata predstavuje zdeformovanú čiernu lebku (s bielymi črtami tváre), ktorá sa vznáša na modrej oblohe vedľa bielych útvarov, ktoré pripomínajú budovy.&nbsp;Obraz vyzerá ako graffiti, ktoré okoloidúci vidia na uliciach takmer v každom meste na svete.&nbsp;V ľavom dolnom rohu plátna dokonca vidieť „tag“ alebo podpis umelca, písmená „AG“. Ťažko povedať, čo obraz naznačuje. Výjavy za čelom lebky, vo vnútri úst a&nbsp;za niečím, čo vyzerá ako okno v jednom z nejasných tvarov budov, by mohli poskytnúť odpoveď, ale sú skôr tvarmi než znázornením predmetov či ľudských subjektov.&nbsp;Maľba nepripomína graffiti náhodou,&nbsp;Jean-Michel Basquiat (1960-1988) bol graffiti umelec v New Yorku a&nbsp; obraz nevytvoril olejovými farbami, ale sprejmi.&nbsp;Hoci lebka nemusí byť každému po chuti, medzi zberateľmi vzbudzuje rešpekt:&nbsp;v roku 2017&nbsp;ho predali za viac ako 110,5 milióna dolárov.

Vlajka je výstižný názov pre obraz 48-hviezdičkovej americkej vlajky od amerického abstraktného expresionistu Jaspera Johnsa (1930).&nbsp;Dielo inšpiroval sen maliara, nedávno prepusteného vojaka, noc predtým, ako ho začal maľovať.&nbsp;Dielo podľa kurátorky Múzea moderného umenia v&nbsp;New Yorku, Carolyn Lanchnerovej, často porovnávajú s&nbsp;obrazom Ceci n'est pas une pipe (Toto nie je <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.smokeshop.sk/fajky"><strong>fajka</strong></a>) od belgického surrealistu Rene Magritteho. Vzťah medzi Johnsovou maľbou a Magritteovou maľbou je však protikladný: kým maľba surrealistu poukazuje na hranicu medzi realitou a&nbsp;ilúziou, Johnsova maľba „rozbíja ich rozdiel“.&nbsp;Obraz spôsobil vo svete umenia nezabudnuteľný dojem. V roku 2010, viac ako pol storočia po jeho vzniku, ho získal súkromný zberateľ za 100 miliónov dolárov!

Obraz Majstrovské dielo (1962) amerického popového umelca Roya Lichtensteina simuluje panel komiksu s blondínkou po boku tmavovlasého muža.&nbsp;Ich pleť je výsledkom bodiek Ben-Day typických pre tlač.&nbsp;Komiksový obraz obsahuje dialógový balónik od úst ženy: „Prečo, miláčik Brad, je tento obraz majstrovské dielo?&nbsp;Môj drahý, čoskoro sa bude celý New York dožadovať vašej práce!“ Podľa Inštitútu umenia v Chicagu Lichtenstein pri vytváraní maľby upravil skutočný panel komiksu, pričom zmenil obraz, text a prostredie z interiéru automobilu, v ktorom sa pár viezol počas „nepríjemného rozhovoru“ do umeleckej galérie, v ktorej žena skladá komplimenty umelcovi.&nbsp;Zmena v&nbsp;dialógu je prejavom Lichtensteinovho zmyslu pre humor o jeho novonadobudnutej sláve vo svete umenia. Predajná cena určite vyčarila umelcovi úsmev na tvári: Agnes Gundová, emeritná prezidentka Múzea moderného umenia, predala obraz za pôsobivých 165 miliónov dolárov!

No. 6 (Fialová, zelená a červená) (1951) od Marka Rothka

V roku 1951 americký abstraktný maliar Mark Rothko (1903-1970) namaľoval obraz s&nbsp;názvom No. 6 (Fialová, Zelená a Červená), ktorý obsahuje vodorovné pásy fialovej, zelenej a červenej.&nbsp;Za maľbou je viac, ako sa zdá.&nbsp;Podľa glosy k dielu, ktoré predali za 184 miliónov dolárov, je to jeden z 36 kusov, ktorý figuruje v „Afére Bouvier“ – prebiehajúcej súdnej bitke medzi ruským magnátom Dmitrijom Rybolovlevom a obchodníkom s umením Yvesom Bouvierom. Bouvierova aféra je séria súdnych sporov medzinárodného rozsahu, ktoré zahŕňajú obvinenia, že Bouvier pripravil Rybolovleva o milióny dolárov pri predaji umeleckých diel nielen od Rothka, ale aj od Pabla Picassa, Amedea Modiglianiho, Paula Gauguina, Edgara Degasa a Leonarda da Vinciho.&nbsp;Použitím falošných dokumentov zmanipuloval ceny, aby obrazy predal za oveľa viac než bola ich skutočná trhová hodnota.&nbsp;

Americký abstraktný expresionista William de Kooning je na vrchole zoznamu, jeho obraz Výmena z roku 1955 stál viac peňazí ako ktorýkoľvek iný obraz zakúpený pred septembrom 2015. Predávajúcim bola nadácia Davida Geffena a kupujúcim americký manažér hedžových fondov Kenneth G. Griffin.&nbsp;Dnes je jeho predajná cena na druhom mieste za&nbsp;obrazom Spasiteľ sveta&nbsp;od Leonarda da Vinciho&nbsp;, za ktorý v novembri 2017 zberateľ zaplatil 450,3 milióna dolárov. Umelecké dielo mnohých prinúti poškriabať sa po hlave.&nbsp;Iste, je abstraktné, pripomína neusporiadanú, trochu neprehľadnú mozaiku farieb a tvarov, ktoré diváka zaskočia.&nbsp;Farebný mišmaš niektorým môže spôsobiť závraty.&nbsp;Čo presne je tento obraz?&nbsp;Našťastie, článok vo vydaní&nbsp;The New York Times z roku 1997&nbsp;ponúka vysvetlenie - mäsitá ružová hmota v strede predstavuje sediacu ženu.&nbsp;Koľko Griffin zaplatil za privilégium vlastniť obraz?&nbsp;Neuveriteľných 300 miliónov dolárov!

Šialené maľby, nad ktorých cenou pokrútite hlavou (2. časť)

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Šialené maľby, nad ktorých cenou pokrútite hlavou (2. časť)

Radomír

Súvisiace články

Zábavný KVÍZ o všeličom: Overí váš všeobecný prehľad

EÚ súhlasila, na našich tanieroch sa môže objaviť hmyz

Najnebezpečnejšie destinácie, ktoré navštívili youtuberi

Ronnie Biggs je najslávnejším lupičom, aký bol jeho ozajstný osud?

Čo všetko dokážete s obyčajnou mikrovlnkou? Tomu neuveríte

Neľútostné gangy, ktoré sa dokázali postaviť mafii

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás