Do vagónov, v&nbsp;ktorých boli peniaze, dokonca ani nevstúpil. Len sedel blízko trate v&nbsp;aute a&nbsp;vaky s&nbsp;bankovkami uvidel prvýkrát na neďalekej farme, kde sa chceli lupiči niekoľko týždňov skrývať. Odvážny plán prepadnúť poštový vlak idúci z&nbsp;Glasgowa do Londýna skrsol v&nbsp;roku 1963 v&nbsp;hlave Brucea Reynoldsa. V&nbsp;podsvetí bol niekto a&nbsp;mal prezývku Napoleon. S&nbsp;Biggsom sa zoznámil vo väzení.
Zrejme si ho obľúbil, pretože keď si k&nbsp;nemu neskôr prišiel zlodejíček Ronnie požičať peniaze, veľký šéf Reynolds mu prezradil plány na prepadnutie vlaku a&nbsp;ponúkol mu, aby sa k&nbsp;jeho gangu pridal. Hneď mu určil aj úlohu: zohnať človeka, ktorý dokáže riadiť lokomotívu a&nbsp;držať jazyk za zubami. Tu zlyhal „veľký lúpežník“ Ronnie Biggs prvýkrát. A&nbsp;nie naposledy. Podľa neho sa mu smola lepila na päty odjakživa, keď si „bral“ drobnosti. Lenže krádeže poznačili celé jeho dospievanie.

<h3>Kšeft snov</h3>
Ani v&nbsp;civilnom, ani v&nbsp;zločineckom živote sa Ronnie Biggs nijako mimoriadne neuplatnil. Narodil sa v&nbsp;roku 1929 v&nbsp;Londýne do chudobnej viacdetnej rodiny. Rodičia v&nbsp;snahe zabezpečiť aspoň základné životné potreby sa deťom viac-menej nevenovali. Tie vyrastali na ulici, odkázané samy na seba. Ronnie sa škole vyhýbal, jeho „školou“ boli londýnske zákutia, kde sa venoval kradnutiu.
Prvý raz stál pred sudcom za krádež gumy a&nbsp;atramentovej náplne do pera. Mal vtedy necelých pätnásť rokov. O&nbsp;pár mesiacov si v&nbsp;obchodoch „privlastnil“ kalíšky na vajíčka či súčiastky do rádia. Opäť ho čakal súd. Takto sa pretĺkal životom až do dovŕšenia plnoletosti. V&nbsp;osemnástich vstúpil ako vojak do Kráľovského letectva a&nbsp;v&nbsp;armáde vydržal dva roky. Potom ho so stratou cti prepustili z&nbsp;vojenskej služby, pretože vykradol miestnu lekáreň a&nbsp;dezertoval.
O&nbsp;krátky čas odcudzil auto a&nbsp;sudca ho poslal do väzenia. Po návrate z&nbsp;neho prepadol stávkovú kanceláriu a&nbsp;opäť nasledoval pobyt za mrežami. Kradol, čo videl: peniaze, šperky, motokáru, fľašu alkoholu... Malý bezvýznamný zlodej. Dni na slobode sa striedali s&nbsp;dňami vo väzení. Po dvanástich rokoch zlodejského života, keď v&nbsp;roku 1956 opäť opúšťal brány väznice, si vstúpil do svedomia. Chcel sekať dobrotu. Našiel si prácu tesára, no striedal ju s&nbsp;krádežami. V&nbsp;tomto období sa takmer ako 30-ročný zoznámil so 17-ročnou Charmianou Powellovou.
Okamžite sa do nej zaľúbil. Jej otec bol riaditeľ základnej školy a&nbsp;Ronnieho Biggsa nepokladal za vhodnú partiu pre dcéru. O&nbsp;to viac, keď spoločne ukradli auto a&nbsp;dievčina dostala podmienečný trest. Vtedy si aj Biggs uvedomil, že ak chce zostať so Charmianou, musí zlodejské remeslo zanechať. Stalo sa to v&nbsp;roku 1960. Vo februári mali svadbu, v&nbsp;júli prišiel na svet ich prvorodený syn.
O&nbsp;niekoľko mesiacov si Biggs dokonca založil firmu na stavebné práce a&nbsp;rozhodol sa pre rodinu zabezpečiť primerané bývanie. Za dom, ktorý mu pripadal vhodný, potreboval zložiť 500-librovú zálohu. Takú vysokú sumu nemal, preto si šiel peniaze požičať od väzenského známeho Brucea Reynoldsa. Ten mu však ponúkol iný kšeft s&nbsp;oveľa väčším ziskom a&nbsp;Biggs jeho ponuku bez váhania prijal.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Usvedčil ho kečup</h3>
Plán bol jednoduchý a&nbsp;geniálny zároveň: prepadnúť poštový vlak, ktorý pravidelne prevážal neoznačené opotrebované bankovky nízkej hodnoty z&nbsp;Glasgowa na likvidáciu do Londýna. Strážil ho minimálny počet policajtov. Ak všetko pôjde podľa predstáv mozgu celej akcie Brucea Reynoldsa, bez použitia strelných zbraní, len s&nbsp;maskami na tvárach by lupiči mohli získať okolo 300-tisíc libier. Ich korisť však bola omnoho väčšia, než predpokladali – vlak prevážal takmer tri milióny libier.
Scenár samotnej lúpeže bol prostý. Keď nadránom 8. augusta 1963 prechádzal vlak okolo mestečka Leighton Buzzard, rušňovodič zastavil na červenú. Netušil, že farba signalizujúca stopku svieti z&nbsp;baterky a&nbsp;zelená na semafore je zakrytá. Vlak stál na odľahlom mieste. Mladší z&nbsp;dvoch rušňovodičov opustil lokomotívu a&nbsp;šiel do tmy, chcel použiť traťový telefón a&nbsp;upozorniť na poruchu signalizačného zariadenia.
Tam ho prepadli dvaja zo zlodejskej bandy, ani sa nestihol brániť. Potom sa vydali za hlavným rušňovodičom Jackom Millsom do lokomotívy. Ten sa s&nbsp;nimi pustil do bitky. Vtedy ho jeden z&nbsp;lupičov udrel železnou tyčou po hlave a&nbsp;on sa omráčený zviezol na zem. Na následky zranení, ktoré mu lupič týmto úderom spôsobil, po siedmich rokoch zomrel. Potom zlodeji postupovali podľa plánu: zo súpravy odpojili vagóny s&nbsp;prekvapeným poštovým personálom a&nbsp;dva vozne s&nbsp;peniazmi potrebovali presunúť asi o&nbsp;800 metrov ďalej k&nbsp;mostu Bridego Bridge, kde boli priaznivejšie podmienky na vyloženie vriec.

V&nbsp;tejto chvíli zlyhal Biggs prvýkrát. „Rušňovodič“, ktorého zohnal, takú modernú lokomotívu riadiť nevedel. A tak gangstri prinútili zraneného Jacka Millsa, aby vozne presunul na most on. Tam vytvorili ľudskú reťaz a&nbsp;za pätnásť minút naložili 120 vakov s&nbsp;korisťou v hodnote približne 2,6 milióna libier na nákladiak. Nasadli do pripravených áut a&nbsp;zamierili k&nbsp;neďalekej usadlosti Leatherslade, ktorú si asi dva mesiace pred prepadom kúpili ako skrýšu. Peniaze si rozdelili rovnakým dielom, každý zo 16-členného gangu dostal 147-tisíc libier.
Závratná suma, pretože v&nbsp;tom čase bol priemerný ročný zárobok 960&nbsp;libier. Opojení miliónovým lupom chceli na farme prečkať niekoľko týždňov. Chvíle si krátili hrou monopoly a&nbsp;používali pri nej peniaze z&nbsp;lúpeže. Na druhý deň po prepade zachytili v&nbsp;rádiu správu, že polícia bude v&nbsp;okruhu 50 kilometrov od miesta činu prehľadávať okolie a&nbsp;všetky opustené budovy. Ešte viac spanikárili, keď nad ich úkrytom preletelo vojenské lietadlo. Šlo o&nbsp;cvičný let, to však nevedeli. Prvý sa zbalil a&nbsp;opustil skrýšu najmladší Ronnie Biggs. Po ňom nasledovali ostatní.
Dvaja kumpáni, ktorí mali farmu podpáliť a&nbsp;zlikvidovať tak všetky dôkazy, zutekali tiež. Päť dní stačilo polícii na to, aby farmu objavila. Detektívi v&nbsp;nej našli množstvo stôp po lupičoch: hru, karty, poštové vrecia, spacie vaky, veľké zásoby jedla a&nbsp;osamelo stojacu fľašu kečupu. Práve z&nbsp;nej sňali odtlačok, ktorý patril zlodejovi Ronniemu Biggsovi. Ďalšia jeho zásadná chyba. Keďže každý z&nbsp;gangu už mal čo-to do činenia s&nbsp;políciou, tá podľa registra trestov na základe odtlačkov veľmi rýchlo identifikovala páchateľov. A&nbsp;vďaka kečupu aj Biggsa. Ušiel im iba šéf lúpeže Bruce Reynolds. Dostal sa s&nbsp;manželkou aj so synom do Mexika. Keď po piatich rokoch minul všetky peniaze, v&nbsp;roku 1968 sa dobrovoľne vrátil do Anglicka a&nbsp;odsedel si desať rokov z&nbsp;pôvodného 26-ročného trestu.
Policajti zatkli a&nbsp;postavili pred súd jedenásť členov gangu. Po ôsmich mesiacoch, 15. apríla 1964, nad nimi súd vyniesol rozsudky. Pohybovali sa od troch do tridsiatich rokov, v&nbsp;celkovej dĺžke 300 rokov. Boli to vysoké tresty, ktoré rozhorčili verejnosť. V&nbsp;jej očiach boli lupiči džentlmeni. Nepoužili zbraň, nikoho nezabili. Pritom vrahovia v&nbsp;tom čase odchádzali zo súdu s&nbsp;omnoho nižšími trestami. Sudca však bol neúprosný. Lúpež kvalifikoval ako násilný trestný čin podložený chamtivosťou. Prostredníctvom médií verejnosti odkázal, že charaktery odsúdených nie sú romantické. Ronnieho Biggsa odsúdili na 30&nbsp;rokov za mrežami. Z&nbsp;celej koristi sa našlo len 330-tisíc libier.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Bohémsky život v&nbsp;Riu</h3>
Napriek tomu, že pri prepade vlaku Biggs nehral kľúčovú úlohu, preslávil ho útek z&nbsp;väzenia Wadsworth. Po pätnástich mesiacoch v&nbsp;roku 1965 pomocou povrazového rebríka prekonal s&nbsp;ďalšími tromi kumpánmi 7,5-metrový väzenský múr a&nbsp;všetci ušli na pripravenej dodávke. Po úniku z&nbsp;väzenia Biggs zamieril najprv do Bruselu, odtiaľ pokračoval do Paríža, kde sa podrobil plastickej operácii tváre.
Vzhľad mu to zmenilo len čiastočne, pretože chirurgický zákrok sa príliš nevydaril. Do mesta na Seine za ním prišla manželka Charmiana s&nbsp;dvomi synmi. Celá rodina zamierila do Španielska, odkiaľ sa presunuli do austrálskeho Melbournu, aby začali nový život. Hľadali miesto, kde životné náklady neboli veľmi vysoké. Biggs už totiž nemal takmer žiadne peniaze z&nbsp;lúpeže. Plastická operácia v&nbsp;Paríži ho stála 40-tisíc libier, útek a&nbsp;neustála zmena identity, ktorá si vyžadovala nové falošné doklady, mu odobrali z&nbsp;účtu ďalších 50-tisíc. V&nbsp;Austrálii vydržali Biggsovci štyri roky.
V&nbsp;roku 1970 mal tento lupič ťažkú autonehodu a&nbsp;zábery z&nbsp;nej sa objavili v&nbsp;televíznych správach. Podľa fotografie ho identifikoval Interpol a&nbsp;objavil úkryt rodiny na austrálskom území. Detektívi, ktorí ho prišli zatknúť, však našli dom prázdny. Ronnie s&nbsp;manželkou i&nbsp;s&nbsp;deťmi boli preč. Dostali sa do Panamy a&nbsp;Biggs odtiaľ do Ria de Janeiro, kde sa usídlil na 35 rokov. Ešte pred odchodom do Brazílie sa mu rozpadlo manželstvo. Charmiana so synmi odmietla odísť do tejto krajiny, vyštudovala žurnalistiku a&nbsp;venovala sa novinárskej práci. Tak šiel sám. Brazília v&nbsp;tom období nemala uzatvorenú zmluvu o&nbsp;vypovedaní so Spojeným kráľovstvom.

V&nbsp;Riu de Janeiro sa jeho život otočil. Usadil sa v&nbsp;domčeku na pláži. Žil bohémskym životom, zoznámil sa s&nbsp;barovou tanečnicou a&nbsp;mali spolu syna. Jeho narodením si Biggs zaistil imunitu a&nbsp;britská polícia ho viac nemohla sledovať. Tá sa ho 36 rokov márne snažila dostať naspäť do Anglicka. Jej úsilie celé roky sledovali britské bulvárne médiá, navštevovali bývalého zlodeja, prinášali podrobné historky z&nbsp;prepadu vlaku i&nbsp;z&nbsp;jeho života.
Biggs, nula v&nbsp;podsvetí, sa stal celebritou. Bulvár z&nbsp;neho spravil zločinca, ktorého nemôžete nemať radi. A&nbsp;on si slávu poriadne užíval. Bol hosťom na palube britskej vojnovej lode, ktorá kotvila v&nbsp;Riu, navštívil ho slávny futbalista Stanley Matthews, naspieval dve piesne so skupinou Sex Pistols, interview s&nbsp;ním spravil známy magazín National Geographic. Toto všetko však bola pozlátka, reálny život nebol taký nablýskaný.
„Dokonca aj v&nbsp;Brazílii som žil ako väzeň, premárnil som tam život.“ Prečo tento pesimizmus v&nbsp;jeho vyjadrení? Biggs tam nemohol pracovať, čo znamenalo, že nemal žiadne príjmy a&nbsp;bol odkázaný na partnerku, a najneskôr do 22.&nbsp;hodiny musel byť doma. V&nbsp;roku 1981 jeho pokoj narušila skupina britských vojenských vyslúžilcov. Uniesli ho, pretože chceli získať od anglickej vlády odmenu vypísanú za jeho dolapenie. Lenže loď, na ktorú ho umiestnili, sa pri Barbadose pokazila, odtiahli ju do prístavu a&nbsp;tamojšie úrady vrátili Biggsa do Brazílie.
Článok pokračuje na ďalšej strane.

<h3>Nič neľutujem</h3>
Do Spojeného kráľovstva sa však predsa len dostal. Vrátiť sa rozhodol sám v&nbsp;roku 2001 ako 71-ročný. Prišiel vo veľkom štýle – na malom súkromnom lietadle, ktoré mu prenajali bulvárne noviny The Sun za exkluzívny rozhovor. Paluba bola plná britského piva, šampanského a&nbsp;jeho obľúbenej nátierky. Lietadlo pristálo na londýnskom letisku 7. mája. Po dosadnutí na pristávaciu plochu ho polícia zatkla a&nbsp;previezla do väzenskej nemocnice.

Ronnie Biggs svoj návrat zdôvodnil nostalgicky: chcel si dať v&nbsp;londýnskej štvrti, v&nbsp;ktorej vyrastal, pohár piva. Dôvod jeho príchodu bol však oveľa prozaickejší: potreboval bezplatnú lekársku starostlivosť a&nbsp;tú mu vo väzení poskytli. Do Británie prišiel po troch mozgových porážkach ochrnutý, nerozprával, s&nbsp;okolím komunikoval pomocou abecedy, ktorú ukazoval na prstoch. Mesiac po príchode ho postihla ďalšia mŕtvica.
Novinárom odkázal: „Ak sa ma chcete spýtať, či ľutujem svoju účasť na lúpeži, odpoveď je nie. Ľutujem iba to, že pri prepade vlaku sme zranili rušňovodiča.“ Z&nbsp;väzenia ho prepustili na základe milosti pre zápal pľúc v&nbsp;roku 2009. Keďže nemohol chodiť ani rozprávať, striedal nemocnice a&nbsp;sanatóriá. Zomrel 18. decembra 2013 vo veku 84 rokov. Hoci pri prepade hral vedľajšiu úlohu, o&nbsp;jeho živote vyšli knihy, nakrútili o ňom film i&nbsp;päťdielny seriál Mrs. Biggs.

Ronnie Biggs je najslávnejším lupičom, aký bol jeho ozajstný osud?

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Ronnie Biggs je najslávnejším lupičom, aký bol jeho ozajstný osud?

Súvisiace články

Inteligentná zbraň vystrelí len vtedy, ak ju použije jej majiteľ

Jaskyne v Mustangu: Dodnes sa nevie, kto ich obýval

Obrovský červ vyzerá desivo, počuť sa dá aj nad zemou

Láskyplné zvieratá? Niektoré majú viac emócií než si myslíte

Jazierko s najslanšou vodou by zabilo aj dospelého človeka

Ostrovy odtrhnuté od civilizácie, na ktorých stále žijú ľudia

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás