Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Nezamýšľaným dôsledkom placebo efektu je riziko, s ktorým niektoré experimenty nepočítali. Mozog nás totiž dokáže tak oklamať, že zažijeme negatívne vedľajšie účinky lieku, o ktorom si myslíme, že ho užívame. Dokonca nás dokáže presvedčiť, že umierame! V roku 2012&nbsp;časopis Smithsonian Magazine&nbsp;uviedol, že muž zapojený do štúdie testovania novej značky antidepresív prehltol všetkých 26 tabletiek lieku pri pokuse o samovraždu. Nemohol dýchať, krvný tlak mu nebezpečne klesol, strácal pulz a&nbsp;skutočne bol na pokraji smrti. Lekári nevedeli zistiť, čo spôsobilo jeho problémy, kým nezistili, že muž sa predávkoval placebom. V&nbsp;rámci výskumu mu nepredpísali skutočné antidepresíva, ale len cukríkové pilulky. V&nbsp;návale depresívneho ataku užil všetky tabletky, o&nbsp;ktorých veril, že sú antidepresíva. Tento placebo efekt viedol k inverznému účinku, keď muž uveril, že po ich užití umiera. Keď sa však dozvedel, že užil iba cukríkové tabletky, okamžite sa zotavil.

Placebo vs. nocebo efekt

Náš mozog sa niekedy správa nepredvídateľne a neintuitívne. Spôsob, akým lekári informácie prezentujú pacientovi môžu ovplyvniť jeho zraniteľnosť voči škodlivým účinkom placeba. V štúdii Univerzity Georga Augusta robili účastníkom trpiacim bolesťami chrbta test flexie nôh. Polovici povedali, že môžu zaznamenať zvýšenie úrovne bolesti, hoci to nebola pravda. Skupina, ktorej poskytli nepravdivé informácie, hlásila dvojnásobnú úroveň bolesti po teste a&nbsp;urobila menej ohybov nôh ako skupina, ktorej podali neutrálne informácie. Ide o&nbsp;tzv. nocebo efekt, ktorý je vlastne negatívnym placebo efektom, pri ktorom ide o očakávanie zlých vecí a&nbsp;udalostí.

Poctivosť a&nbsp;pravdovravnosť sú efektívne!

Väčšinou pacienti nevedia, že podstupujú placebo liečbu, keďže je vedecky dokázané, že vtedy placebo efekt funguje najlepšie. Vedci však zistili, že placebo funguje aj v&nbsp;prípadoch, keď pacienti vedia, že nedostávajú reálnu liečbu. V štúdii z roku 2018, ktorú zdokumentoval Dana-Farber Cancer Institute, figurovali dve skupiny ľudí, ktorí trpeli rakovinou a&nbsp;následnou chronickou únavou z&nbsp;vlečúcej sa choroby. Prvej skupine povedali, že ich únavu budú liečiť placebom, kontrolnej skupine nepovedali nič. Výsledky boli ohromujúce. Skupina, ktorá dostávala placebo, hlásila významne menšiu únavu súvisiacu s rakovinou, kým únava v kontrolnej skupine zostala konštantná. Štúdia demonštruje silu ľudského mozgu zmeniť spôsob, akým vnímame a pristupujeme k fyzickej bolesti a ochoreniam a potenciálne výhody, ktoré nám môže priniesť viera v&nbsp;uzdravenie. Výsledkom štúdie je i poznanie, že autentickosť, pravdovravnosť a&nbsp;úprimnosť zo strany lekárov môžu mať pozitívny účinok na uzdravenie.

V štúdii Seema L. Assefi a Maryanne Gary z roku 2003 dostali subjekty na pitie čistú tonickú vodu. Polovici z&nbsp;nich vedci povedali, že je to vodkové tonikum, druhá polovica však vedela, že pijú čistú vodu. Po vypití nápoja vyzvali účastníkov, aby vykonali test pamäti. Ľudia, ktorí si mysleli, že pijú vodkové tonikum vykazovali zvýšenú úroveň znakov opitosti, zlyhávali v&nbsp;pamäťových úlohách, pričom sa nechali oveľa ľahšie zavádzať nesprávnymi informáciami, čo koreluje s rovnakými skúsenosťami, ktoré prináša opitosť. Výsledky experimentu ukazujú, že dokonca aj presvedčenie a&nbsp;viera, že konzumujeme alkohol môžu spôsobiť, že mozog napodobní pocity opitosti, čo demonštruje silu placebo efektu.

Placebo efekt vs. alergie

V&nbsp;Japonsku rastie strom, ktorého listy spôsobujú človeku silnú alergickú reakciu. Vedci podrobili študentov experimentu: každému položili na jedno rameno „jedovatý“ list z tohto stromu a&nbsp;na druhé rameno neškodný list z&nbsp;duba. Študentom povedali, že jedovatý list je neškodný a neškodný list označili za jedovatý. Všetkým študentom sa vytvorili na ramene, na ktorom mali neškodný list alergické pupence, pretože si mysleli, že ide o jedovatý list. Iba dvaja zo študentov mali alergickú reakciu na ramene s&nbsp;jedovatým listom, pričom do experimentu vybrali ľudí citlivých na dráždivé látky jedovatého stromu. Aj tento experiment ukazuje, že dokonca náš mozog dokáže negovať dokonca aj alergie a&nbsp;citlivosť na dráždivú látku, ak sme o&nbsp;niečom skalopevne presvedčení. 

Ohromná sila placeba: Čo všetko dokáže "neliek"? (2. časť)

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Ohromná sila placeba: Čo všetko dokáže "neliek"? (2. časť)

Radomír

Súvisiace články

Poznáte preteky NASCAR? Dokážte to v nasledujúcom KVÍZE

FOTO Pôsobivé sochy: Videli ste niektorú z nich naživo?

VIDEO Od zrodu po zhnitie: Sledujte, ako rastie huba

Viete, v ktorých okresoch ležia tieto obce? (KVÍZ)

Vyznáte sa v cenách áut? Odhadnite v KVÍZE, koľko asi stoja

Najkrajšie pláže roku 2023: Ktorú by ste chceli navštíviť?

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás