Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Rosalind Franklin – prvá uvidela špirálu DNA

Rosalind Franklin urobila v medicíne jeden z najvýznamnejších objavov, jej však medicína pomôcť nedokázala. Britská biofyzička, chemička a biologička Rosalind Elsie Franklin prispela k objasneniu štruktúry molekuly DNA – dvojitej špirály. Bohužiaľ, uznania za precíznu prácu sa nedožila. Vďaka svojim bezkonkurenčným schopnostiam v röntgenovej difrakcii zachytila ikonickú fotografiu „Photograph 51“. Nebola to hocijaká fotografia – išlo o kľúč, ktorý odomkol štruktúru dvojitej špirály DNA a vydláždil cestu pre jeden z najväčších vedeckých objavov 20. storočia. Za tento objav v&nbsp;roku 1962 udelili Nobelovu cenu za medicínu Jimovi Watsonovi, Francisovi Crickovi a Mauriceovi Wilkinsovi, ktorí s Rosalind Franklin spolupracovali na výskume štruktúry DNA na King´s College. Keďže Rosalind zomrela v&nbsp;roku 1958, Nobelov výbor zamietol návrh Jima Watsona, aby jej udelili Nobelovu cenu spätne, pretože nominácie nežijúcich vedcov výbor neprijíma.&nbsp;

Wu Ťien-siung – prvá dáma fyziky

Wu Ťien-siung sa zaoberala najmä experimentálnou fyzikou a rádioaktivitou. Počas II. svetovej vojny pracovala na Projekte Manhattan. Volali ju tiež prvá dáma fyziky, čínska Marie Curie alebo madame&nbsp;Wu. V roku 1950 realizovala experimenty, ktoré sa odvážili spochybniť základný koncept: zákon zachovania parity. Roku 1956 navrhla experiment (dodnes známy ako experiment Wu), ktorý mal dokázať neplatnosť zákona parity, teda že obyčajné prepólovanie zmení charakter niektorých fyzikálnych dejov. 9.1.1957 experiment úspešne zrealizovali fyzici&nbsp;Li Čeng-tao a&nbsp;Jang Čen-ning, za čo vzápätí dostali&nbsp;Nobelovu cenu za fyziku. Na Wu Ťien-siung sa zabudlo, pretože výbor uprednostňuje praktický výskum pred teoretickým, no dôvodom mohol byť aj to, že Wu bola žena. Ona sama sa neskôr stala veľkou bojovníčkou za rovnosť žien a&nbsp;mužov na poli vedy i mimo nej – odmietla napríklad nosiť manželove meno.

Henrietta Lacks - žena, ktorej bunky spôsobili revolúciu v lekárskej vede

Nesmrteľné bunky Henrietty Lacks sú jedným z najdôležitejších nástrojov v medicíne, ktorý slúži pri vývoji vakcíny proti detskej obrne, klonovaní a mapovaní génov. Henrietta Lacks bola matkou piatich detí, ktorá zomrela na rakovinu krčka maternice 4. októbra 1951 vo veku len 31 rokov. Kým sa táto afroamerická pestovateľka tabaku liečila v nemocnici, odobrali jej z&nbsp;krčka maternice, bez jej súhlasu a&nbsp;vedomia. dve vzorky – zdravú a rakovinovú časť. Bunky odovzdali doktorovi G. O. Geyovi, ktorý zistil, že dokážu niečo, čo u ľudských buniek ešte nikdy nevidel – udržať sa nažive a neustále rásť. Predtým kultivované bunky prežili v laboratóriu len niekoľko dní. Gey dokázal izolovať jednu špecifickú bunku a spustiť vôbec prvú nesmrteľnú bunkovú líniu, ktorú nazval HeLa. Odvtedy bunky vystavili toxínom, vírusom a žiareniu, poslali ich do vesmíru a&nbsp;nespočetnekrát replikovali, podieľali sa na tisíckach medicínskych objavov. V roku 2010 skúmavku s HeLa&nbsp;bunkami predávali za približne 260 dolárov. Bohužiaľ, Henriettu a&nbsp;ani jej rodinu nikdy neodmenili za „dar“, ktorý zachránil milióny životov.

Alfred Russel Wallace - evolučný priekopník

Zatiaľ čo Charles Darwin je stredobodom evolučnej teórie, v&nbsp;zákulisí ostala osobnosť, o&nbsp;ktorej sa až tak nehovorí - Alfred Russel Wallace. Bol to britský biológ, antrolpológ a&nbsp;geograf, ktorý vypracoval vlastnú teóriu&nbsp;evolúcie nezávisle od&nbsp;Charlesa Darwina, s ktorým neskôr, napriek názorovým nezhodám, spolupracoval. Na evolučnej teórii prostredníctvom prirodzeného výberu pracoval na odľahlých ostrovoch Indonézie. Počas svojich expedícií na Malajskom súostroví položili Wallaceove bystré pozorovania základ pre biogeografiu a evolučnú biológiu, ktoré však zatienila Darwinova teória. Napriek tomu jeho zistenia patria medzi medzníky vedeckých objavov.

V tieni slávnejších vedcov: Spoznajte týchto velikánov

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Tajomné sochy moai: Ich účel ostáva dodnes nejasný

Madi Collins: Drobné dievča s obrou dávkou sexepílu

Výber pre vás

V tieni slávnejších vedcov: Spoznajte týchto velikánov

Radomír

Súvisiace články

Tankujete aj potom, ako cvakne palivová pištoľ? Robíte chybu

Spojenci si mysleli, že Nemci vyrábajú atómovú bombu. Išlo o zubnú pastu

Zvláštna obrana zvierat: Keď ide do tuhého, odhodia kus tela (2. časť)

Základy aritmetiky: Ak ich neovládate, vráťte sa na základnú školu (KVÍZ)

Šialený štadión sa takmer nevyužíva, len pozrite na tribúny

Poznáte dejiny letectva? Dokážte to v náročnom KVÍZE

Autor článku

Radomír

Plus TV

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Tajomné sochy moai: Ich účel ostáva dodnes nejasný

Madi Collins: Drobné dievča s obrou dávkou sexepílu

Výber pre vás