Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Sable Island má tvar polmesiaca a leží na rušnej transatlantickej lodnej trase, navyše sú vody v jeho okolí mimoriadne bohaté na ryby. Niet divu, že lode sa stovky rokov plavili v jeho blízkosti, no ich kapitáni si museli dávať veľmi dobrý pozor, aby plavba neskončila katastrofou. V mnohých prípadoch však nestačila ani zvýšená pozornosť.

V okolí ostrova sú totiž nebezpečné prúdy a plytčiny a často ho halí hustá hmla. Pred vynájdením moderných navigačných technológií sa bežne stávalo, že lode končili uviaznuté na piesčinách, alebo ich rozbíjali tunajšie silné vlny. Morské dno v okolí Sable Island je posiate vrakmi a niet divu, že mu námorníci dali prezývku „cintorín severného Atlantiku“.

Prvým Európanom, ktorý na ostrov narazil, bol portugalský moreplavec João Álvares Fagundes v roku 1521. Ostrov pomenoval po sebe, okolo roku 1600 ale dostal pomenovanie Sable Island po francúzskom slove „sable“, ktoré znamená „piesok“.

Sable Island má dĺžku asi 40 kilometrov, no v najširšom mieste meria iba čosi vyše kilometra. Pod morskou hladinou sa ale piesočné konce jeho ramien rozbiehajú smerom do mora v dĺžke približne 30 kilometrov na oboch koncoch. Silné oceánske prúdy spôsobujú, že sa tieto plytčiny menia, a tak je navigácia v oblasti aj dnes pomerne náročná. Navyše sa v týchto miestach dôsledkom vplyvu Labradorského prúdu ochladzuje teplý vzduch Golfského prúdu a vzniká tak hmla, ktorá zakrýva ostrov v priemere 125 dní v roku.

Práve hmla bola dôvodom, pre ktorý sa v minulosti nedal používať sextant. Ten sa totiž spoliehal na viditeľnosť Slnka či iných hviezd. A vzhľadom na prítomnosť ľudského faktora nebol ani sextant stopercentne spoľahlivý.

Na Sable Island nie sú žiadne stromy ani prístrešky. Stroskotanci mali len malú nádej na záchranu, museli tu zomrieť stovky mužov, žien i detí. V roku 1801 tu však britská vláda založila dve záchranné stanice, každú na jednom konci ostrova. Slúžili v nich posádky, ktoré mali za úlohu pomáhať stroskotancom. Život týchto posádok bol ale ťažký, často čelili nedostatku financií i zásob. Napriek tomu tu žili, zakladali si rodiny a ženy tu rodili.

V polovici 20. storočia nastal taký pokrok v oblasti navigačných technológií, že vrakov v okolí Sable Island výrazne ubudlo. V roku 1958 tak zatvorili aj poslednú záchrannú stanicu. Koniec koncov, poslednou veľkou loďou, ktorá tu stroskotala, bol v roku 1947 parník Manhasset. Nedošlo vtedy k žiadnemu úmrtiu. Potom došlo k stroskotaniu až v roku 1999, všetci traja členovia jachty Merrimac prežili.

Dnes na Sable Island žijú len traja vládni zamestnanci, ktorí obsluhujú meteorologickú stanicu. Okrem nich sú jedinými stálymi obyvateľmi ostrova divoké kone. Doviezli ich sem v 18. storočí a slúžili miestnym záchranárom. Od roku 1960 sú chránené.

Cintorín Atlantiku: V okolí ostrova odpočívajú stovky lodí

Noel

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Cintorín Atlantiku: V okolí ostrova odpočívajú stovky lodí

Noel

Súvisiace články

Prvý zubor po 1000 rokoch: V Británii sa stalo čosi nevídané

5 ruín európskych hradov, ktoré rozhodne stoja za návštevu

Falšovateľ sa objavil na bankovkách, mal dostať trest smrti

10 šokujúcich faktov o počasí, ktoré určite nepoznáte

FOTO Nádherné mestá na okrajoch útesov: Pohľady, ktoré stoja za to

Zápasenie s chobotnicami: Nezvyčajný šport, ktorý nebol bez rizika

Autor článku

Noel

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás