Pravidlá boli jednoduché. Tri tímy potápačov klesli do hĺbky desať až 20 metrov a ich úlohou bolo vytiahnuť nad hladinu chobotnicu. Ten, kto ulovil najväčšieho jedinca, vyhral. V ten deň sa podarilo odchytiť až 25 osmonohov gigantických, pričom najťažší kus vážil 30 kilogramov.
Tento zvláštny „šport“ vznikol v USA ešte koncom 40. rokov 20. storočia. V apríli 1949 vyšiel v časopise Mechanix Illustrated článok s názvom „Mojím koníčkom je zápasenie s chobotnicami“. Autor Wilmon Menard v ňom spomínal na svoj výlet na Tahiti, kde pomáhal miestnemu domorodému lovcovi chytiť chobotnicu so sedemmetrovými chápadlami. Na základe článku sa potom medzi nadšencami vyvinul naozaj nevšedný šport.
Prvý svetový šampionát sa konal v novembri 1957 a pritiahol pozornosť asi dvoch stoviek divákov. Americká verzia športu delila účastníkov do dvoch kategórií: tých, ktorí lovili v potápačskom mundúre, a tých, ktorí lovili bez neho. Lovci bez potápačského obleku získavali dvojnásobok bodov.
Napodiv nešlo o nebezpečnú činnosť, riziko hrozilo prakticky len vtedy, ak chobotnica chápadlom omotala kyslíkovú hadicu. Ak sa prísavky ovili okolo tela, potápač ich dokázal pomerne ľahko odtrhnúť.
Keď porota odvážila úlovok, osud chobotnice sa mohol odvíjať len tromi cestami: buď ju vrátili do mora, darovali miestnemu akváriu alebo zjedli.
Záujem o zápasenie s chobotnicami opadol tak rýchlo, ako prišiel. V roku 1976 mu úrady vo Washingtone dali definitívne zbohom, keď odsunuli lov chobotníc do ilegality. Ľudia sa mu však sporadicky venujú dodnes.
