Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

<a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/zdravie/unikatna-schopnost-dievca-dokaze-vnimat-farby-cuchom" target="_blank">Synestézia je stav</a>, pri ktorom stimulácia jednej zmyslovej dráhy vedie k automatickým, mimovoľným zážitkom v druhej zmyslovej dráhe. Osoba so synestéziou môže napríklad vidieť farby, keď počuje hudbu alebo naopak, počuje hudbu, keď vidí obrazy. Najbežnejšou formou je synestézia grafémovej farby, pri ktorej písmená alebo čísla majú farbu.

Presná príčina synestézie je záhadou, no podľa vedcov zahŕňa atypické nervové spojenia, ktoré umožňujú krížovú aktiváciu medzi rôznymi zmyslovými oblasťami mozgu. Štúdie naznačujú, že synestézia môže mať genetický pôvod, keďže sa často vyskytuje v rodinách.

Výskum skenov mozgu ukázal, že pri synestézii dochádza k zvýšenej aktivite v oblastiach mozgu, ktoré zodpovedajú za spúšťané aj vnímané zmysly. Vedeli ste, že synestetikom bol aj Franz Liszt? Hudobníkov dirigoval na základe farieb, ktoré videl, asi týmto spôsobom: „Ó, páni, trochu viac na modro, ak by to šlo,“ alebo „Toto je tmavo fialová, prosím, nie svetlo ružová, dajte si na to pozor.“&nbsp;Hudobníci si najprv mysleli, že si z&nbsp;nich strieľa, časom pochopili, že miesto tónov naozaj vidí farby.

Savant syndrome alebo syndróm učenca je zriedkavý stav, pri ktorom ľudia s vývojovými poruchami, ako je napríklad autizmus, vykazujú mimoriadne schopnosti v špecifických oblastiach: v matematike, hudbe alebo umení. Tieto pozoruhodné schopnosti sa často objavujú spolu s významnými kognitívnymi poruchami, čo robí tento fenomén ešte mätúcejším.

„Učenci“ môžu preukázať úžasné schopnosti, ako napríklad vykonávanie zložitých výpočtov v hlave, vytváranie detailných umeleckých diel spamäti alebo prehrávanie celých hudobných skladieb po jedinom vypočutí. Niektorí vedci naznačujú, že tieto schopnosti vyplývajú z&nbsp;jedinečných nervových vzruchov, počas ktorých určité oblasti mozgu kompenzujú deficity v iných.

Teóriu podporujú prípady ľudí po poranení mozgu, u&nbsp;ktorých sa syndróm prejavil, čo naznačuje, že plasticita mozgu a schopnosť reorganizácie pri ňom zohrávajú kľúčovú úlohu. Ďalšia hypotéza predpokladá, že tento typ schopností je latentný u všetkých ľudí, ale zvyčajne ho zatieňujú dominantnejšie kognitívne funkcie.

Fotografická alebo eidetická pamäť sa vzťahuje na schopnosť vyvolať si obrázky, zvuky alebo objekty s&nbsp;presnými detailami už po niekoľkých okamihoch expozície. Jedinci s touto schopnosťou si dokážu zapamätať zložité detaily scény alebo stránky textu s úžasnou presnosťou už za krátky čas. Na rozdiel od bežnej pamäte, ktorá je skôr rekonštrukčná a náchylná na skreslenie, eidetická pamäť zahŕňa živé a presné vybavovanie, akoby informácia bola mentálnou fotografiou.

Podľa niektorých vedcov môže zahŕňať jedinečné neurónové procesy, ktoré umožňujú efektívnejšie kódovanie a získavanie vizuálnych informácií. Štúdie mozgu ukázali, že jedinci s&nbsp;touto pamäťou vykazujú zvýšenú aktivitu v oblastiach mozgu, ktoré zodpovedajú za vizuálne vnímanie a pamäť. Presné nervové dráhy a kognitívne stratégie, ktoré schopnosť umožňujú sú však stále predmetom diskusie.

Skutočná fotografická pamäť je mimoriadne zriedkavá a jej existenciu odborníci niekedy spochybňujú. Väčšina ľudí, ktorí tvrdia, že majú fotografickú pamäť, má pravdepodobne len vysoko rozvinuté schopnosti vizuálnej pamäte, ale nie samostatnú, vrodenú schopnosť.&nbsp;

Nadľudská sila sa vzťahuje na schopnosť niektorých jedincov prejaviť mimoriadnu fyzickú silu, často v extrémnych situáciách. Príbehy ľudí, ktorí dvíhajú autá, aby zachránili svojich blízkych, alebo prejavujú obrovskú silu vo chvíľach intenzívnych emócií, sú síce dobre zdokumentované, ale ťažko vysvetliteľné.

Fenomén, často nazývaný „hysterická sila“ naznačuje, že ľudské telo je schopné dosiahnuť oveľa viac, ako zvyčajne. Podľa jednej teórie telo v núdzových situáciách uvoľní masívny nával adrenalínu, ktorý zvýši svalovú výkonnosť, a&nbsp;preto človek dočasne dokáže prekonať svoje bežné fyziologické limity. Adrenalín zvyšuje prietok krvi do svalov a zlepší ich schopnosť silne sa sťahovať.

To však nevysvetľuje, prečo takéto výkony podávajú len niektorí jednotlivci, alebo prečo za normálnych okolností nie sú tieto schopnosti dostupné. Výskum nadľudskej sily skúmal, akú úlohu zohráva mozog. Niektorí vedci naznačujú, že mozog zvyčajne ukladá bezpečnostné limity, aby zabránil poškodeniu svalov a šliach, no počas extrémneho stresu môže tieto limity dočasne „vypnúť“.

Napriek prebiehajúcim štúdiám ostáva nadľudská sila tajomnou a fascinujúcou schopnosťou, ktorá zdôrazňuje nevyužitý potenciál ľudského tela a&nbsp;mysle.

Ľudské schopnosti, ktoré vedci nedokážu vysvetliť

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Ľudské schopnosti, ktoré vedci nedokážu vysvetliť

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Mrkvová polievka zachránila tisíce detí, profesor Moro je však dnes takmer neznámy

Spomínate si na detaily pandémie covidu? Otestujte sa v KVÍZE

Viete sa správne chrániť pred kliešťami? KVÍZ to odhalí

Výber pre vás