Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Austrálčan Lincoln Hall by v máji 2006 rozhodne nebol prvým človekom, ktorý zomrel na Mount Evereste. Pri snahe o výstup na vrchol najvyššej hory sveta a úspešný zostup zomrelo prinajmenšom 320 ľudí a Hall mal byť podľa všetkého jedným z nich. Prejavil sa u neho opuch mozgu ako akútny následok výškovej choroby, a to krátko potom, ako sa pobral z vrcholu do základného tábora.

Mal halucinácie, nereagoval na podnety a keď sa priblížila noc a zásoby kyslíka začali dochádzať, šerpovia nemali inú možnosť než očividne na smrť odsúdeného muža ponechať napospas osudu vo výške 8700 metrov nad morom. V „zóne smrti“ prakticky nemal nádej na prežitie. Niet divu, že šerpovia ihneď informovali o Hallovej smrti jeho rodinu a známych.

O to väčšie bolo prekvapenie, keď horolezci na druhý deň ráno našli Halla živého. Práve si prezliekal košeľu a očividne bol mimo a navyše mal ťažké omrzliny. 12-členný záchranný tím ho ale dokázal dostať z Everestu a jediným trvalým následkom, ktorý Hallovi ostal, bol amputovaný palec na nohe.

Myslíte, že by ste dokázali prežiť 40 dní v Amazonskom dažďovom pralese? Ak áno, zrejme ste na omyle, no štyrom súrodencom sa to podarilo a jeden z nich tu dokonca oslávil prvé narodeniny. Lesly, Soleiny, Tien Noriel a Cristin (13, deväť, štyri a jeden rok) cestovali s matkou lietadlom, keď spadlo do džungle.

Pri nehode zomreli všetci traja dospelí pasažieri a telá neskôr našli záchranári, no deti neobjavili. Videli len stopy, ktoré viedli do džungle. Začala rozsiahla záchranná akcia, ktorej sa zúčastnili členovia špeciálnych jednotiek aj domorodí turistickí sprievodcovia. Deti našli po 40 dňoch od nehody v dobrom zdravotnom stave. Keďže boli členmi domorodého kmeňa Huitotov, v pralese sa vyznali a dokázali prežiť a postarať sa aj o najmenšieho súrodenca.

Väčšina námorníkov rozmýšľa nad tým, čo bude robiť, ak na mori dôjde k nehode. Steven Callahan mal tú smolu, že nešťastný scenár zažil na vlastnej koži. V roku 1981 sa jeho šesťmetrová plachetnica v noci s niečím zrazila a potopila uprostred Atlantiku. Keď pomaly klesala ku dnu, Callahan viackrát riskoval cestu zo záchranného člna do jej útrob po zásoby. Odniesol si aj knihu o prežití na mori v extrémnych situáciách, vedel totiž, čo ho čaká.

Nachádzal sa 1300 kilometrov od Kanárskych ostrovov a vietor ho unášal čoraz ďalej od Európy. Provizórnym oštepom sa naučil loviť ryby, odsoľoval si vodu pomocou solárnych panelov a márne sa pokúšal upútať pozornosť nákladných lodí v diaľke. Po 76 dňoch zariadenie na úpravu vody prestalo fungovať a Callahan vedel, že sa k nemu blíži smrť. Môže hovoriť o obrovskom šťastí, že ho ešte v ten deň našli rybári neďaleko karibského Guadaloupe.

V horách, na mori i v džungli: Príbehy o prežití, ktorým sa dá len ťažko uveriť

Autor článku

Noel

Výber pre vás

V horách, na mori i v džungli: Príbehy o prežití, ktorým sa dá len ťažko uveriť

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Muž s najväčšou dierou v nose: K rekordu ho priviedol strýko

Superpotravina? Zabudnite, kokosový olej škodí zdraviu

Obrovské šťastie v nešťastí: Mladík prežil stretnutie so smrtiacou chobotnicou

Výber pre vás