Noel

Koncom 19. a&nbsp;začiatkom 20. storočia túžili ľudia z „vyspelého“ západu vidieť to, o&nbsp;čom dovtedy iba čítali: divochov zo vzdialených krajín, ktorí nutne potrebujú „scivilizovať“. Do USA i&nbsp;Európy tak ziskuchtiví podnikavci dovážali tisíce domorodcov z&nbsp;Ázie, Afriky i&nbsp;Južnej Ameriky. Následne ich vystavovali v&nbsp;ľudských zoo.

Tie sa nachádzali vo väčších mestách: Paríži, Hamburgu, Antverpách, Barcelone, Londýne, Miláne a&nbsp;New Yorku. Prvú založil v&nbsp;roku 1874 obchodník s&nbsp;divokými zvieratami a&nbsp;budúci zakladateľ viacerých zoologických záhrad Carl Hagenbeck. Sámov zo severu Európy prezentoval ako „čisto prírodných ľudí“. O&nbsp;dva roky neskôr si nechal doviezť Núbijcov z&nbsp;Egypta, ktorí zožali podstatne väčší úspech. Zrejme kvôli farbe pleti. O&nbsp;ďalšie štyri roky sa zameral na Eskimákov a&nbsp;Beduínov.

Na Svetových výstavách v&nbsp;Paríži v&nbsp;rokoch 1878 i&nbsp;1889 bola pre zmenu expozícia s&nbsp;názvom Village nègre, teda v&nbsp;preklade „čierna dedina“. V&nbsp;roku 1889 navštívilo výstavu 28 miliónov ľudí, ktorí mohli pozorovať 400 domorodcov ako hlavnú atrakciu podujatia. Na Koloniálnych výstavách v&nbsp;Marseille (1906 a&nbsp;1922) a&nbsp;v&nbsp;Paríži (1907 a&nbsp;1931) sa zasa dali vidieť ľudia v&nbsp;klietkach, väčšinou polonahí i&nbsp;nahí. Parížsku výstavu v&nbsp;roku 1931 navštívilo 34 miliónov ľudí. V&nbsp;rovnakom čase organizovali francúzski komunisti výstavu o&nbsp;tom, ako naozaj vyzerá vykorisťovanie kolónii. Stretla sa len s&nbsp;pramalou odozvou.

Súčasťou letnej olympiády v&nbsp;Saint Louis v&nbsp;roku 1904 bola veľká výstava, na ktorú nechali organizátori doviezť domorodcov z&nbsp;Filipín. Stalo sa tak vďaka tomu, že po americko-španielskej vojne získali USA nové zámorské územia, okrem iného aj Filipíny.

V roku 1906 nechal predseda Newyorskej zoologickej spoločnosti Madison Grant vystaviť v&nbsp;tamojšej zoo pygmeja menom Ota Benga: priamo v&nbsp;pavilóne opíc a&nbsp;primátov. Malo ísť o&nbsp;chýbajúci článok vo vývoji človeka. Po protestoch ale výstavu len dva dni po otvorení zrušili.

Éru ľudských zoo ukončili viaceré faktory. Jednak to bolo silnenie ľudských práv, dvojak pád koloniálnych impérií, no a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade aj nástup nového druhu zábavy: televízie.

Fotografi, ktoré zobrazujú nedôstojné podmienky v&nbsp;ľudských zoo, nájdete v&nbsp;našej galérii.

FOTO Ľudské zoo: Hanebné tajomstvo západného sveta

Výber pre vás

FOTO Ľudské zoo: Hanebné tajomstvo západného sveta

Súvisiace články

Milovaný aj nenávidený Alcatraz: O čom ste zrejme netušili?

FOTO: Najfejkovejšie fotky Instagramu: Zábery, nad ktorými zaplačete

Najšialenejšie námorné výpravy 20. storočia: Objavitelia bez pudu sebazáchovy

3 najvyššie položené mestá sveta: Všetky sú na jednom kontinente

FOTO: Eleuthera: Miesto, kde sa stretáva Karibik s Atlantikom

Výber pre vás