Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Bojkot autobusov v Montgomery

Dnes už neslávne známy bojkot autobusov v Montgomery bol pozoruhodným sociálnym protestom, ktorý viedli ženy. Bojkot začal 5. decembra 1955, keď policajti zatkli černošku Rosu Parksovú, ktorá sa odmietla vzdať svojho miesta na sedenie v mestskom autobuse v&nbsp;prospech belošky. Počas nasledujúcich 55 týždňov ženy v meste Alabama bojkotovali rozhodnutia programu miestnej verejnej dopravy, ktoré zaviedli, že černosi sa musia vzdať svojich miest v prospech bielych ľudí alebo odísť do zadnej časti autobusu. Následne sa k Parksovej pridali ďalšie ženy, ktoré viedli bojkot a požadovali opatrenia, ktoré zabezpečia rovnoprávnosť bez ohľadu na rasu. Bojkot skončil 20. decembra 1956, keď federálne rozhodnutie viedlo k prelomovému rozhodnutiu Najvyššieho súdu USA, ktorý vyhlásil, že štát Alabama a mesto Montgomery majú protiústavné zákony týkajúce sa ich postoja k tomu, kde môžu černosi sedieť v mestských autobusoch. 

Ženská vzbura v Abeokute vypukla koncom 40-tych rokov minulého storočia v&nbsp;Nigérii kvôli zdaňovaniu žien nigérijskou koloniálnou vládou vedenou a kontrolovanou Britmi. Briti uvalili rovnú daň na ženy v Nigérii, čo sa ženám v Abeokute nepáčilo. Mali čím ďalej, tým menšie ekonomické príležitosti, no zdaňovali ich oveľa viac ako predtým. Preto sa rozhodli vzbúriť a&nbsp;bojovať proti nespravodlivej rovnej dani. V sérii protestov AWU demonštrovala proti britským orgánom a požadovala niekoľko vecí. Po prvé bolo nespravodlivé, že museli platiť niektoré dane, ktoré muži neplatili. Po druhé, mali pocit, že dane sú vo všeobecnosti príliš vysoké. Po tretie, chceli kreslá v miestnych samosprávach, aby mohli mať slovo pri riadení svojich komunít rovnako ako muži. Britská koloniálna vláda nakoniec tento bod povolila prelomovým rozhodnutím. AWU získala štyri kreslá v miestnej rade Abeokuta, čo definitívne ukončilo zdaňovanie žien.

Peruánska potravinová vzbura

V roku 2008 protestovalo pred Národným kongresom v Peru viac ako tisíc žien. Búchali prázdnymi hrncami a&nbsp;panvicami, čím dávali najavo svoju nespokojnosť s vládou a&nbsp;vysokými nákladmi na potraviny. Spolu so svojimi malými deťmi požadovali, aby vláda pristúpila k spomaleniu prudkého nárastu cien potravín. Pri existujúcich cenách potravín v&nbsp;Peru takmer žiadna rodina nedokázala nasýtiť svojich členov. Prezident Garcia sa masívnych protestov žien zľakol a&nbsp;začal konať. Výrazne znížil dane na dovoz potravín a nariadil armáde, aby v krajine začala rozdávať vrecia s jedlom v najchudobnejších štvrtiach a komunitách. A to všetko vďaka ženám v Lime, ktoré sa nebáli vystúpiť na protestoch.

13. septembra 2022 zatkla iránska hliadka Mahsu Amíníovú. Údajne porušila zákon o povinnom nosení hidžábu tým, že ho mala „nesprávne“ počas návštevy Teheránu. Podľa očitých svedkov ju príslušníci hliadky kruto zbili, v&nbsp;dôsledku čoho skolabovala a&nbsp;o tri dni zomrela. Krátko na to sa rozšírili protesty po celom Iráne. Vláda reagovala rozsiahlymi výpadkami internetu a celoštátnymi obmedzeniami používania sociálnych médií. Ženy napriek tomu viedli protesty po celom Iráne, aby vyjadrili svoju nespokojnosť so zlým zaobchádzaním a&nbsp;nezmyselnou smrťou Amíníovej. Študenti, manželky, matky a&nbsp;mnohí ľudia z&nbsp;rôznych spoločenských tried sa spojili, aby protestovali proti krutosti iránskej vlády nad právami žien v krajine. Pri protestoch zahynulo najmenej 550 ľudí, vrátane desiatok detí. Iránska vláda zatkla a poslala do väzby tisíce ďalších ľudí. Celosvetovo iránska vláda zožala obrovskú kritiku za represívne opatrenia voči ženám.

Pochod žien vo Washingtone a&nbsp;po celom svete

21. januára 2017, deň potom, čo sa Donald Trump stal prezidentom USA, milióny mužov, žien a detí po celej krajine a na celom svete pochodovali na protest proti úpadku práv žien. Po celých Spojených štátoch sa konalo viac ako 680 pochodov, ďalšie v desiatkach krajín po celom svete. Najväčší z&nbsp;nich bol vo Washingtone, na ktorom sa zúčastnilo viac ako milión ľudí. Na celom svete sa pochodov zúčastnilo viac ako tri milióny ľudí, ktorí tak dali najavo svoj nesúhlas s&nbsp;Trumpovými vyhláseniami o&nbsp;ženách. Takmer všetky z&nbsp;protestov organizovali práve ženy znechutené z&nbsp;postojov prezidenta voči ženám. 

Ženy, ktoré videli povstania: Stáli za nimi tisíce ľudí

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Ženy, ktoré videli povstania: Stáli za nimi tisíce ľudí

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Elegantné SUV nestoja majetok, ktoré by ste chceli?

5 skvelých sedanov, ktoré automobilky ešte neprestali vyrábať

Hurá za históriou: Toto je 5 najväčších hradov v Európe

Staroveké civlizácie, o ktorých sa často nehovorí, no mali by ste ich poznať

Ľudia, ktorí odišli z tohto sveta skutočne bizarným spôsobom

Pravda konečne odhalená: Prečo psy ocikávajú stromy?

Výber pre vás