Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Vo výške takmer 14 kilometrov stále videl vrcholky búrkového mraku. O kilometer vyššie si však už bol istý, že je v bezpečí. S lietadlom sa predtým v búrke ocitol a netúžil si to zopakovať. Písal sa 26. júl 1959 a Herbert Nolan, ktorý letel za Rankinom v ďalšej stíhačke F-8 Crusader, si taktiež vydýchol.

Počasie bolo prakticky po celý čas ich letu z juhu na sever popri východnom pobreží USA priam ukážkové. V štáte Filadelfia ale narazili na spomínanú búrku a od letiska ich delila ešte hodina a pol cesty.

V momente, keď sa Rankin nachádzal v najvyššom bode letu, kdesi pod ním zahrmelo a na prístrojovej doske stíhačky sa rozblikali kontrolky. Jedna z nich jasne oznamovala prehriatie motora a možný požiar. Pilot znížil ťah v snahe schladiť motor. To sa síce podarilo, no úľava prišla iba na moment. Motor zhasol. S ním odišla aj hydraulika a stroj bol neovládateľný. Záložný zdroj energie nefungoval. Ostávalo len jediné: katapultovať sa.

V tom čase sa stíhačka nachádzala vo výške asi 14 kilometrov a bezpečné katapultovanie sa to bolo privysoko. Teplota vzduchu bola hlboko pod bodom mrazu, atmosférický tlak mimoriadne nízky a Rankin mal na sebe len letnú uniformu. V stíhačke ostať nemohol. Ak by sa dostala do vývrtky alebo dosiahla nadzvukovú rýchlosť, bolo by nemožné katapultovať sa.

„Keď som aktivoval katapult, cítil som sa, ako keby ma do zadku kopol slon,“ opisoval Rankin neskôr svoje dojmy. „Potešilo ma, že aspoň katapult funguje, no tento pocit vystriedal neuveriteľný chlad. Telo som mal ako v ohni, vonku bolo -50 stupňov. Našťastie po pár sekundách prišla blažená necitlivosť.“

Nízky atmosférický tlak spôsobil, že mu začali krvácať uši, oči, nos i ústa. „Cítil som, ako sa mi naťahuje žalúdok, až som sa bál, že praskne. Oči mi vyliezali z jamiek, hlava sa mi išla rozskočiť, mal som strašné kŕče. Brucho sa mi nafúklo, vyzeral som ako tehotný, a bolo mi jasné, že toto žiaden človek nemôže prežiť,“ povedal Rankin.

Pilot ďalej padal búrkovým mrakom a mal šťastie, že sa mu vo voľnom páde podarilo strčiť si do úst prívod kyslíka. Ten ho mal udržať nažive až do výšky troch kilometrov, kde sa automaticky otváral padák. Rankin sa ale bál, že systém nebude fungovať.

„Pozrel som sa na hodiny a zistil som, že od katapultovania uplynulo takmer päť minút. Pád z takej výšky mal ale trvať len asi tri a pol minúty. Netušil som, čo sa deje, v mraku bolo strašne tmavo. Na zem som nedovidel. Predpokladal som, že nedošlo k automatickému otvoreniu padáka. Od zeme ma mohlo deliť len pár stoviek metrov. Chcel som padák otvoriť manuálne, keď som ucítil trhnutie. Systém fungoval a v troch kilometroch som už mohol bez problémov dýchať,“ uviedol pilot.<br>

Ani po desiatich minútach od katapultovania sa nebol Rankin na zemi. Mohutné vzdušné prúdy v mraku spomaľovali jeho pád. Neraz dokonca smeroval nahor.

„Videl som oceány čiernych, šedých a bielych mrakov, ktoré na seba pľuli a navzájom sa požierali,“ zabásnil si Rankin o pár dní neskôr. „Občas som bol ako kyvadlo, inokedy som mal pocit ako v centrifúge.“

Najhoršie ale boli hromy a blesky. „Prvý hrom bol ako ohlušujúci výbuch. Nasledoval hneď po blesku. Všade sa blýskalo, čakal som, kedy ma čosi trafí. Potom prišiel dážď, taký hustý, až som myslel, že sa utopím.“

Rankin stratil pojem o čase a bol by stratil aj vedomie, keby nemal prilbu. Do tela mu totiž bili obrovské krúpy. Zvyšok tela mal plný modrín.

Keď napokon z mraku vypadol, nachádzal sa len sto metrov nad zemou. Padák sa mu zachytil do korún stromov a dobité premočené telo narazilo do kmeňa. Bolo 18:40. Od opustenia stíhačky uplynulo 40 minút.

Pilotovi sa podarilo dostať na zem a k ceste, kde však márne stopoval autá. Musel byť naňho hrozný pohľad. Napokon jeden šofér zastavil a odviezol Rankina do obchodu, odkiaľ si zavolal sanitku. Ako sa ukázalo, mal len ľahké zranenia, no zotavoval sa niekoľko týždňov. Napokon sa vrátil do služby. Zomrel v roku 2009 ako 88-ročný.

William Rankin je jediným z dvoch ľudí, ktorí prežili pád búrkovým mrakom. Druhým je nemecká paraglajdistka Ewa Wiśnierska.

William Rankin: Muž, ktorý prežil pád búrkovým mrakom

Autor článku

Noel

Výber pre vás

William Rankin: Muž, ktorý prežil pád búrkovým mrakom

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Ľudia, ktorých pochovali, no na truhlu boli až príliš živí

FOTO Varšava koncom 19. storočia: Mohla sa rovnať západným mestám

Ohromujúce staroveké stavby, o ktorých ste asi nepočuli (2. časť)

FOTO Fantastické miesta našej planéty: Ktoré by ste chceli vidieť naživo?

5 typov ľudí, ktorých komáre zbožňujú: Ste jedným z nich?

Skutočne bizarné umenie: Čo môže vzniknúť z kravského lajna?

Výber pre vás