Ťažko nájsť tému, o ktorej by už nepísal. Dlhoročný spolupracovník Magazínu píše o vzťahoch, zdraví aj zážitkoch, ktoré by človek v živote nemal vynechať.

Marcos

Hlboko v amazonskom dažďovom pralese žijú kmene, ktoré nemajú takmer žiadny kontakt s vonkajším svetom.&nbsp;Väčšina z nich si do istej miery uvedomuje moderný život okolo, no ide o&nbsp;kmene extrémne izolované. Máme tak možnosť nazrieť do minulosti ľudstva. Napríklad jednou z najvzdialenejších skupín je Piripkura.&nbsp;Ich komunita, ktorá sa nachádza ďaleko v západnej divočine Brazílie, mala v nedávnej minulosti len asi 20 členov.&nbsp;Dokonca ani ich susedia o nich veľa nevedia.&nbsp;Neďaleký kmeň Gavião ich pozná ako „motýľových ľudí“ vďaka ich kočovnému spôsobu života.&nbsp;Ide teda o&nbsp;záhadu civilizáciu, ktoré sa od svojho vzniku dokonale skrýva pred svetom.

Úplne nedotknutý africký dažďový prales&nbsp;

Nestáva sa často, že dnes dokážeme na zemi objaviť miesto, ktoré je prakticky v&nbsp;utajení. Doktor Julian Bayliss je odborník na motýle a roky používa Google Earth na skúmanie dažďových pralesov v Afrike.&nbsp;V roku 2012 našiel obraz krátera na vrchole africkej hory. Nepoznaného. A&nbsp;zdalo sa, že práve tú môže byť nedotknutý dažďový prales.&nbsp;Vedci boli objavom šokovaní, ale aj skeptickí.&nbsp;O päť rokov neskôr vzal Bayliss tím 28 výskumníkov do Mozambiku, aby zistili, čo je v tomto nedotknutom lese. Keď sa dostali na vrchol, Baylissov tím zistil niekoľko prekvapivých vecí.&nbsp;Medzi nimi bolo pár úplne nových druhov, vrátane druhu motýľa, ktorý Bayliss neskôr pomenoval podľa hory.&nbsp;Ešte prekvapivejšie bolo, že našli dôkazy o ľudskom osídlení v&nbsp;podobe starých hlinených nádob. No po človeku tu už nebolo ani chýru.

Dnes vedci stále nevedia veľa o tom, ako vyzerala raná civilizácia hlboko v džungli.&nbsp;Predpokladá sa, že ručne kreslené obrázky pochádzajú z najstarších známych čias človeka v dažďovom pralese.&nbsp;Kresby zobrazujú zvieratá a biológovia sa najviac zaujímajú najmä o zobrazenie dnes už vyhynutých druhov.&nbsp;Keď starostlivo analyzujú každú jaskynnú maľbu, dúfajú, že sa dozvedia viac o ranej biodiverzite v dažďovom pralese.&nbsp;„Maľby poskytujú živý a vzrušujúci pohľad do života týchto komunít,“ povedal <a href="https://www.livescience.com/ice-age-rock-art-amazon.html" target="_blank" rel="noopener">pre Live Science</a> archeológ Mark Robinson.&nbsp;Dnes je pre nás neuveriteľné myslieť si, že ľudia lovili obrovské bylinožravce, z ktorých niektoré boli veľké ako malé auto, ale aj o&nbsp;tom dali dôkazy pralesy.

Mumifikácia zdá sa nie je doménou starovekého Egypta, ale proces uchovávania tela balzamovaním je omnoho starobylejší. Navyše&nbsp;&nbsp;zatiaľ čo starí Egypťania používali soľ a korenie na vysušenie vody z mŕtvych tiel, Papuánci mali iný spôsob práce.&nbsp;Kmeň Anga používal teplo na odparovanie vlhkosti z mŕtvol.&nbsp;Mŕtve telá vešali nad oheň, kým nezuhoľnateli.&nbsp;Potom rozrezali mŕtvoly na kolenách, lakťoch a chodidlách.&nbsp;Do štrbín boli vložené duté bambusové tyče, aby pomohli odvádzať krv a tekutiny.&nbsp;&nbsp;Dedinčania potom vraj zbierali tekutiny svojich mŕtvych blízkych a prekrývali sa nimi ako prejav smútku.&nbsp;Aj toto nám prezradili tajomné nálezy hlboko v&nbsp;pralese.

Tajomstvá dažďového pralesa, ktoré stále mätú vedcov

Autor článku

Marcos

Výber pre vás

Tajomstvá dažďového pralesa, ktoré stále mätú vedcov

Autor článku

Marcos

Súvisiace články

Závesný klzák vynašiel krajčír. Nedočkal sa uznania a skončil v žobráckom hrobe

Švajčiari vypravili najdlhší osobný vlak, musel prekonať množstvo prekážok

Fyzika základnej školy: Poznáte ešte značky veličín? (KVÍZ)

Najrýchlejšie kancelárske kreslo: Ideálne na preteky v kancelárii

Nemecké, no nespoľahlivé: Ktoré autá sa najviac kazia?

Jazda na modernom traktore: Jeho cena vás iste šokuje

Výber pre vás