Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Albrecht Berblinger sa narodil v roku 1770 v nemeckom Ulme do chudobnej rodiny. Jeho otec pracoval v miestnej zbrojnici a prostredníctvom neho sa mladý Albrecht dostal do kontaktu s najrôznejšími mechanickými zariadeniami. Keď však mal chlapec 13 rokov, jeho otec zomrel a on sa dostal do sirotinca. Tu sa musel chtiac-nechtiac vyučiť za krajčíra. V remesle však exceloval, už ako 21 ročný sa stal majstrom, no jeho vášňou naďalej ostávala mechanika.

V roku 1808 stretol vojaka bez nohy. Vyrobil mu protézu s kolenným kĺbom, ktorú si chcel o rok neskôr nechať patentovať. Patent mu síce odmietli, to ho však neznechutilo. Aj tak mal celkom iný sen: naučiť sa lietať.

Albrecht Berblinger začal pracovať na lietajúcom stroji napriek posmechu a hrozbe, že ho vylúčia z cechu krajčírov. Podarilo sa mu vyrobiť prototyp, pomocou ktorého vzduchom prekonával krátke vzdialenosti. Závesný klzák testoval potajme na ulmskom kopci Michelsberg. Ako štartovacie body využíval múry vinohradov a strechy hospodárskych budov. Napokon sa jeho snahy stali predmetom všeobecného záujmu a Fridrich I. Württemberský dokonca Albrechtovi ponúkol finančnú odmenu, ak predvedie, že jeho závesný klzák funguje.

Berblinger najprv plánoval skočiť zo strechy Dómu v Ulme (najvyšší katolícky kostol sveta, dnes meria 161,5 metra), ktorý mal vtedy výšku asi 100 metrov. Úrady mu to napokon neumožnili a mal skákať z hradby neďaleko brehu Dunaja.

30. mája 1811 sa Albrecht Berblinger objavil na vrchole hradieb 13 metrov nad hladinou rieky. Vztýčili pre neho ešte sedem metrov vysoké drevené lešenie, na ktoré sa vyšplhal aj so svojím vynálezom. Druhý breh Dunaja, kde mal pristáť, bol asi 40 metrov ďaleko.

Závesný klzák si pripevnil k chrbtu a rukám. Na oboch brehoch stáli zvedaví diváci. Kráľ Fridrich I. Württemberský, jeho traja synovia a korunný princ Bavorska boli medzi nimi. Berblinger však váhal. Napokon neskočil. Povedal, že sa mu klzák pokazil, zrejme sa mu však nepáčili poveternostné podmienky. Alebo sa jednoducho zľakol, ako hovorili svedkovia.

Na druhý deň sa však vrátil. Fridrich I. Württemberský už síce mesto opustil, ale jeho brat, vojvoda Henrich, ostali a sledovali ďalší krajčírov pokus. Poveternostné podmienky sa však od prechádzajúceho dňa nezmenili. Berblinger čakal niekoľko hodín a napokon podľahol skandovaniu davu, hoci sa vraví, že ho z múru sotil netrpezlivý policajt.

Albrecht sa zrútil do rieky, odkiaľ ho vylovili rybári. Dav ho vítal bučaním a mesto nikdy nezabudlo na jeho zlyhanie. Vyslúžil si reputáciu klamára a podvodníka, čo ovplyvnilo aj jeho krajčírsku kariéru. Zomrel ako 58-ročný skrachovanec a skončil v žobráckom hrobe.

Až v 20. storočí ľudia opäť docenili Berblingerovho génia. Ukázalo sa, že pre ukážku letu si zvolil najmenej príhodné miesto, keďže voda Dunaja ochladzovala vzduch a vznikal tu presne opačný efekt, ako keď teplý vzduch stúpa smerom nahor, čo využívajú napríklad vtáky. Odborníci v roku 1986 navyše dokázali, že na krajčírových nákresoch nebolo nič chybné a klzák by bol schopný letu.

V tom istom roku sa pri príležitosti 175. výročia Albrechtovho pokusu zhromaždilo na mieste jeho štartu 30 nadšencov závesných klzákov. Ani vďaka najmodernejším materiálom a technológiám sa 29 z nich nedostalo na druhý breh a skončilo v rieke. Ten, ktorý to dokázal, si pri pristátí vykĺbil rameno.

Replika závesného klzáka Albrechta Berblingera dnes visí na ulmskej radnici.