Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Keď Adolf Hitler v roku 1933 uchopil do rúk v Nemecku prakticky neobmedzenú moc, dostalo sa mu podpory aj zo zahraničia. Američania s nemeckými koreňmi podporovali nástup NSDAP k moci a snažili sa v tomto smere ovplyvniť aj amerických politikov. Vzniklo tak viacero organizácií, z ktorých najznámejší bol Nemecko-americký spolok, v angličtine zvaný German-American Bund. Ten sa chcel profilovať ako americká odnož Hitlerovej Tretej ríše.

Členovia spolku síce nosili uniformy a prezentovali sa svastikami, s nacistickým Nemeckom ich toho ale spájalo málo a podpora verejnosti bola minimálna. Napriek tomu German-American Bund vášnivo promoval nenávisť k židom a dúfal, že sa nacizmus uchytí aj v USA.

Nemecko-americký spolok vznikol v roku 1936 na troskách predošlej organizácie, ktorú dali Nemci rozpustiť. Jej predsedom sa stal Fritz Kuhn, vášnivý obhajca nacistickej ideológie, ktorý dúfal, že raz vlajka so svastikou zaveje aj nad Bielym domom. A hoci mal zakázané prijímať do spolku občanov Nemecka, predsa len tvorili asi štvrtinu členskej základne. Zvyšní členovia boli deťmi či vnúčatami nemeckých imigrantov.

German-American Bund sa správal podobne ako NSDAP. Usporadúval pochody v uniformách s vlajkami, salutovaním a spevom nemeckých nacionalistických piesní. Organizoval tiež tábory pre dospelých a deti, kde im vštepoval nacistickú ideológiu. Sformoval tiež obdobu Hitlerjugend, organizáciu, kde sa deti vzdelávali v oblasti nemeckého jazyka a dejín a nacistickej filozofie.

Spolok začal v roku 1937 priťahovať pozornosť nielen verejnosti, ale aj federálnej vlády. Šírili sa zvesti, že Kuhn má k dispozícii 200-tisíc ozbrojených mužov pripravených povstať proti americkej vláde. Ako sa ukázalo, išlo o fámy, FBI nenašla žiadne dôkazy o tom, že by sa spolok dopúšťal nelegálnej činnosti. V nasledujúcom roku sa dokonca objavili správy, že German-American Bund má takmer pol milióna členov, no ukázalo sa, že ich je len čosi vyše desaťtisíc.

Vo februári 1939 Kuhn zorganizoval dovtedy najväčšie zhromaždenie spolku v newyorskej Madison Square Garden. Iróniou je, že práve toto stretnutie bolo začiatkom konca organizácie.

Pred 22-tisícovým davom Kuhn obvinil amerického prezidenta Roosevelta z boľševicko-židovského sprisahania. V dave došlo k roztržkám medzi Kuhnovými odporcami a militantnou časťou spolku. No a hneď po zhromaždení Kuhna zatkla polícia.

Prokurátor Thomas Dewey ho obvinil z krádeže a podvodu. Kuhna nielenže odsúdili, ale navyše sa priznal aj k viacerým prípadom jazdy pod vplyvom alkoholu, nevere a sprenevere peňazí zo vstupného z demonštrácie v Madison Square Garden. Po vojne ho deportovali do Nemecka, kde zomrel v roku 1951.

Po Kuhnovom zatknutí sa German-American Bund postupne rozpadol a 8. decembra 1941, deň po útoku na Pearl Harbor, ho vláda rozpustila. Kuhnov nasledovník Gerhard Kunze ušiel do Mexika, no vypátrali a dostal 15 rokov za podvratnú činnosť. A to bol koniec verejných nacistických organizácií v USA.

Svastiky v New Yorku: Keď v USA pochodovali nacisti

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Svastiky v New Yorku: Keď v USA pochodovali nacisti

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Ako by vyzeral svet po jadrovej vojne? Nič veselé by ho nečakalo

Lezec vs. medveď: Muž si útok nakrútil na GoPro kameru

Najvyššia pokuta za rýchlosť v dejinách: Viete, kde ju udelili?

Viete, prečo vás pes oblizuje? Dôvody sú aj nepríjemné

Najmenšia sliepka na svete nie je sliepkou, jej chov zažíva boom

Päť áut, ktoré vďaka filmom získali kultový status (2. časť)

Výber pre vás