Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Európske plavidlá vyrazili na svetové výpravy v honbe za pokladom, prieskumníci mapovali nepoznané obchodné cesty. Vlády viedli boje o územnú dominanciu v Novom svete a&nbsp;posielali svojich námorníkov na roky trvajúce a neuveriteľne nebezpečné plavby.&nbsp;Dnes sa pozrieme, aký bol v&nbsp;skutočnosti život na mori.

Písal sa rok 1492, keď Krištof Kolumbus vyrazil na svoju plavbu cez Atlantik. Vyzbrojený primitívnymi navigačnými nástrojmi a obmedzenými znalosťami astronómie a pasátov bol spolu s posádkou na mori doslova stratený. Plavba zahŕňala neuveriteľných 6 500 kilometrov neprebádaných vôd, pričom hraničila s&nbsp;drzosťou a&nbsp;niesla všetky riziká raného prieskumu. A tiež mohla skončiť fatálne. Po vyčerpávajúcich 36 dňoch na mori Kolumbus konečne zazrel pevninu, o&nbsp;ktorej si myslel si, že je Indiou (netušil, že narazil na Bahamy). Domorodcov preto pomenoval „Indiáni“ a&nbsp;toto mylné označenie neskôr dostali všetky pôvodné populácie Ameriky. Hoci Kolumbus nebol prvý, kto dorazil do Ameriky, jeho stretnutie s Novým svetom zmenilo chod dejín.&nbsp;A to všetko dokázal bez GPS.&nbsp;Mali by ste trpezlivosť sedieť na lodi viac ako mesiac bez toho, aby ste presne vedeli, kam idete alebo ako sa tam dostanete?

Všetci vieme, že pre zdravie je dôležitá konzumácia čerstvého ovocia a&nbsp;zeleniny.&nbsp;Predstavte si, že by ste boli námorníkom v minulosti, kde život na mori znamenal rozlúčku s týmito potravinami. To viedlo k smrteľnému ochoreniu známemu ako skorbut, prezývaným aj „metla morí“. Medzi 16. a 19. storočím si choroba vyžiadala životy viac ako dvoch miliónov námorníkov, pričom&nbsp;spôsobila viac úmrtí ako búrky, stroskotanie lodí, boje a všetky ostatné choroby dohromady. Prejavy skorbutu boli desivé, pretože spôsobil zmätok v tele, zvnútra aj zvonka.&nbsp;Tepny a kapiláry sa postupne rozpadali, čo viedlo k pomalému chradnutiu tela, námorníci trpeli bolestivými vredmi, záchvatmi a&nbsp;rôznymi defektmi kože. V boji proti skorbutu výrazne zabojovalo britské námorníctvo, ktoré začalo dodávať svojim námorníkom limetky. Citrusy bohaté na vitamín C pomáhali predchádzať skorbutu a&nbsp;fungovali lepšie ako čokoľvek predtým. Spolu s ďalšími zmenami pri príprave jedla postupne strach zo skorbutu ustúpil.

Cestovanie loďou nie je prechádzka v parku. Vlny sú pre cestovateľov nepríjemné, zvlášť pre tých, ktorí trpia kinetózou, a&nbsp;ich dôsledkom je zvracanie. Keďže neexistovali iné možnosti zdolania Atlantiku, námorníci museli znášať tieto útrapy.&nbsp;Plavba so sebou prinášala zradné poveternostné podmienky, ako boli hurikány, mrazivé teploty a masívne vlny. V Karibiku búrky často zmenili oceán na obrovský cintorín.&nbsp;Množstvo starých španielskych galeón s cennými pokladmi kleslo na dno kvôli nepredvídateľnému počasiu.&nbsp;Bez radaru alebo máp počasia nikto nevedel, kedy k&nbsp;búrkam nim dôjde. Každý námorník vložil svoj život do rúk mora zakaždým, keď sa vydal na cestu.&nbsp;A častejšie, ako si ktokoľvek pripustil, sa nikdy nevrátili domov. Aj dnes novodobí lovci vrakov pokračujú v&nbsp;hľadaní zlata pri pobreží Floridy.&nbsp;Najpozoruhodnejší úlovok pochádza zo slávnej flotily pokladov z roku 1715, ktorá smerovala z Nového sveta do Španielska.&nbsp;31. júla 1715 sa rozpútal silný hurikán, ktorý poslal 11 lodí z 12 člennej flotily pod hladinu.&nbsp;Udalosť si vyžiadala životy 1500 námorníkov.

Počas snahy o globálnu dominanciu Britské impérium poskytlo Kráľovskému námorníctvu právomoc násilne verbovať jednotlivcov do vojenskej služby. Nútený nábor prebiehal až do alžbetínskych čias, kedy regrútovali i tulákov v anglických mestách.&nbsp;Muži sa museli stať členmi posádky lodí či chceli alebo nie. Hoci minimálny vek na vstup do námorníctva bol 16 rokov, niektorí chlapci vo veku 7 alebo 8 rokov pracovali ako „práškové opice“ - prepravovali pušný prach z lodného priestoru do delostreleckých zbraní.&nbsp;Dôstojníci ich uprednostňovali pre ich obratnosť a schopnosť rýchlo sa pohybovať v stiesnených priestoroch. Neskôr verbovanie nahradili únosy, ktoré sa rozšírili najmä v anglických prístavných mestách ako Londýn a&nbsp;Liverpool, ale ujali sa aj na západnom pobreží Spojených štátov amerických.&nbsp;Portland v štáte Oregon sa stal svetovým hlavným mestom takýchto únosov, keď pod barmi a&nbsp;hotelmi s&nbsp;lacným ubytovaním vznikla zložitá sieť podzemných tunelov, cez ktoré nič netušiacich mužov omámených pitím preniesli na loď.

Koncom 15. storočia došlo k&nbsp;zotročeniu takmer 11 miliónov Afričanov. Európske mocnosti vybudovali kolónie v Amerike pomocou nútenej práce. Cesta Afričanov začala ich prepravou na otrokárskych lodiach. Hlboko v lodiach sedeli spútaní v&nbsp;okovách, pričom plavby trvali až dva mesiace. Nebezpečná plavba cez Atlantický oceán si vyžiadala množstvo životov.&nbsp;Drsné počasie, neľudské podmienky a nekontrolovateľné choroby zabíjali spoľahlivo.&nbsp;Niektorí zúfalí zajatci sa radšej rozhodli skočiť cez palubu, pretože rýchla smrť bola pre nich lepšou voľbou ako strašná plavba. Založenie masívnych plantáží v Novom svete si vyžiadalo rozsiahlu pracovnú silu, vďaka ktorej sa rozbehol neúprosný kolobeh transatlantického obchodu s otrokmi. Zotročení Afričania znášali nevýslovné utrpenie a&nbsp;na týchto zverstvách sa výdatne zúčastňovali aj námorníci, ktorí ich prevážali cez more.

Strašný život na lodi v zlatom veku plachiet: Čo číhalo na námorníkov?

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Strašný život na lodi v zlatom veku plachiet: Čo číhalo na námorníkov?

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Ľudia, ktorých pochovali, no na truhlu boli až príliš živí

FOTO Varšava koncom 19. storočia: Mohla sa rovnať západným mestám

Prírodný repelent vás zbaví hmyzu, vyrobte si ho doma

Muž zabíjal spoluväzňov, výrazne mu skrátili trest

Fascinujúce staroveké pamiatky, ktoré zrejme nepoznáte

Chystáte sa na dovolenku do Bulharska? KVÍZ preverí, čo o ňom viete

Výber pre vás