Radomír

Išlo napríklad o poverčivosť, náboženské, ekonomické alebo politické dôvody, alebo len pre zábavu. Toto sú niektoré z najdesivejších prípadov.

Gadhimai festival Nepál, súčasnosť Najväčší festival obetovania zvierat na svete sa koná každých päť rokov v Nepále. Nazýva sa Gadhimai na počesť hinduistickej bohyne moci. Hindov mylne považujeme za vegetariánov, lebo by neublížili krave, ktorá je posvätná. To sa však netýka vodných byvolov, kurčiat, kôz, ošípaných a potkanov, ktoré obetujú v stovkách tisícoch. Podľa odhadov v roku 2009 počas troch dní festivalu zabili až 50-tisíc zvierat, čoho svedkom bolo najmenej milión veriacich. Funguje to tak, že účastníci privádzajú na sviatok vlastné zvieratá, ktoré potom 250 autorizovaných mäsiarov „popraví“ tradičnými zahnutými khukri nožmi. Krv zvierat má priniesť šťastie, zvyšky tiel predajú do garbiarní alebo ich zjedia. Nasledujúci festival sa uskutoční v roku 2024.

Poprava psích záprahov, Kanada, 2011 Po skončení zimných olympijských hier v roku 2010 vo Vancouveri sa počet turistov, ktorí chceli jazdiť na saniach tlačených psami, výrazne znížil. Odvetvie psích záprahov prešlo krízou a niektoré spoločnosti nedokázali pokračovať v podnikaní, ak neznížili náklady - čo v skutočnosti znamenalo zníženie počtu psov. Jednou z takých spoločností bola Howling Dog Tours. Išlo o výstižné pomenovanie, pretože psy v zúfalstve zavýjali, keď ich strieľali ako pri poprave alebo im podrezával hrdlá manažér a majiteľ spoločnosti, ktorý si v tom čase nemohol dovoliť chovať veľké množstvo psov - viac ako 300. Za jedinú noc zabili desiatky psov. Zaujímavé je, že aféra vyšla najavo len preto, že samotný majiteľ podal žalobu na provinčný úrad, ktorý neuznal jeho žiadosť o kompenzáciu, že po vraždách utrpel posttraumatickú stresovú poruchu (nakoniec ju dostal). Úradníci neskôr našli masové hroby, ktoré obsahovali zvyšky 56 mŕtvych psov, hoci manažér tvrdil, že ich malo byť vyše 100. Prípad vyvolal medzinárodné pobúrenie a jediným pozitívnym výsledkom bolo, že to prispelo k sprísneniu zákona o postihovaní krutého správania voči zvieratám.

Masaker v Portoriku, 2007 V roku 2007 úrady v Portoriku najali spoločnosť Animal Control Solutions, ktorá mala skorigovať počet túlavých psov a mačiek. Nanešťastie ich „riešenie“ spočívalo v hádzaní živých zvierat z mosta. Väčšina z nich však neboli túlaví psi a mačky, ale domáce zvieratá s majiteľmi, hoci väčšina z nich žila v chudobnej časti mesta. Keď sa obyvatelia prebudili, našli svojich milovaných miláčikov mŕtvych alebo dolámaných v blízkosti mosta. Po tejto udalosti vyšli tisíce obyvateľov do ulíc protestovať. Predstaviteľov spoločnosti zatkli a obvinili zo zneužívania zvierat, čo je v krajine vzácne. Čoskoro ich však zbavili obvinenia a prepustili.

Zabíjanie túlavých psov pred majstrovstvami Európy, Ukrajina, 2012 Mnoho združení pre práva zvierat odsúdilo údajné zabíjanie túlavých psov pod vedením ukrajinskej vlády počas prípravy na futbalové majstrovstvá Európy v roku 2012. Rovnako ako mnoho ďalších chudobnejších krajín vo východnej Európe má Ukrajina problém s túlavými psami a orgány sa obávali, že sa to odrazí na negatívnom vnímaní krajiny návštevníkmi. Preto vymysleli plán na vyčistenie ulíc od mačiek a psov. Ich zámer len spôsobil, že získali povesť zabijakov. Je ťažké určiť presné čísla, no niektorí ľudia tvrdia, že v troch mestách zabili najmenej deväťtisíc zvierat. Niekoľko fotografií mŕtvych zvierat obletelo internet a ukrajinská vláda pod medzinárodným tlakom ohlásila šesťmesačný zákaz vraždenia. Nariadila obciam, aby namiesto zabíjania postavili viac útulkov. Nie je však jasné, či miestne orgány tieto opatrenia dodržali alebo či išlo o pokus vlády zachovať si tvár.

Predvojnové zabíjanie domácich miláčikov, Anglicko, 1939 Takmer neznámym príbehom z druhej svetovej vojny je ten, ako v panike z blížiacej sa vojny britská vláda rozbehla obrovskú kampaň, v ktorej radila občanom, aby sa zbavili svojich domácich miláčikov a&nbsp;tým by zabránili ich utrpeniu počas bombových útokov. Za jediný týždeň v roku 1939 tak zahynulo až 750-tisíc domácich zvierat. Napriek tomu, že ich smrť bola „humánna“, niektorí tvrdia, že to vôbec nebolo potrebné a išlo o zbytočnú hystériu. Hlavnou hrozbou pre domácich miláčikov, okrem bombových útokov, bol totiž nedostatok jedla, pretože neexistovali žiadne prídely pre zvieratá a jedla bolo počas vojny nedostatok. Mnohí majitelia však neopustili svoje zvieratá a dokázali to zvládnuť. Počas vojny fungovali „svätyne“ pre psov a mačky, ktoré zachránili životy stovkám tisícov zvierat.

Masaker v zoo v Uene, Japonsko, 1943 Preventívne zabíjanie zvierat počas vojny nezahŕňalo len mačky a psy, ale i zvieratá v zoo. Japonská vláda verila, že zvieratá môžu počas bombových útokov uniknúť a stať sa hrozbou, preto vymysleli plán ich zničenia skôr ako by k tomu došlo. Bola to srdcervúca udalosť, nielen kvôli desiatkam usmrtených zvierat, ale kvôli spôsobu, akým uhynuli. Väčšie zvieratá, vrátane troch slonov a dvoch hrochov, jednoducho vyhladovali. Trvalo týždne, kým slony zomreli. Ostatné zvieratá ako tigre a pantery otrávili. Táto udalosť tiež slúžila ako vojnová propaganda, ktorá pripravila obyvateľstvo na realitu nadchádzajúcich leteckých útokov. Zvieratá označili za „mučeníkov“, ktorí umierali pre svoju krajinu, aj keď si tento osud slobodne nevybrali.

Najhoršie masakre zvierat: K jednému dochádza pravidelne každých 5 rokov

Výber pre vás

Najhoršie masakre zvierat: K jednému dochádza pravidelne každých 5 rokov

Súvisiace články

Najdrahší parazit na svete pochádza z Tibetu, stojí trikrát viac než zlato

FOTO Splavovanie dreva po prúde rieky: Nebezpečná práca, pri ktorej hrozila smrť

Vyznáte sa v slovenskej literatúre? 10 otázok preverí vaše znalosti

VIDEO Z bytu sa stala džungľa: Muž nebol mesiace doma, po návrate sa nestačil čudovať

Najčudnejšie drinky: Odvážili by ste sa ich ochutnať?

FOTO Neuveriteľná húževnatosť stromov: Pozrite, čo všetko dokážu

Výber pre vás