Do Mongolska na trojkolke: Marek Slobodník opustil Turecko

Marek Slobodník píše z Turecka: Potrápil nás dážď, potešili horúce pramene

Marek Slobodník z Turecka: Trojkolka má aj svoje výhody

Pôvodný text vyšiel na <a rel="noopener" href="https://autobild.pluska.sk/zaujimavosti/marek-slobodnik-pise-turecka-trojkolka-ma-aj-niekolko-vyhod-ktore-pomaly-prichadzam" target="_blank">portáli Autobild</a>.

Po štarte z&nbsp;Istanbulu som mal najväčšie obavy z&nbsp;toho, či sa moja motorka nerozpadne. Ešte pred Istanbulom záhadne „zdochla“ a z&nbsp;hadičky, ktorá odvzdušňuje motor, vyšiel obrovský kúdol dymu. Najhoršie na tom bolo to, že v&nbsp;motore zrazu chýbal až liter oleja a&nbsp;to je pri náplni 1,5 l naozaj veľa. Vôbec tomu nerozumiem, pretože je motor po kompletnej generálke. No nič, dolial som olej a&nbsp;zostáva mi už len dúfať, že sa nerozpadne.&nbsp;

Prvé kilometre počúvam len zvuk motora a&nbsp;trúbiacich áut, ktoré nás v&nbsp;šialene veľkom Istanbule obiehajú. Vyzerá to ale dobre, po cca. sto kilometroch kontrolujem hladinu oleja a&nbsp;chýba len približne deci, čo nie je nič katastrofálne, ale ani nič príjemné. Máme namierené k&nbsp;teplým prameňom, ktoré som vygooglil deň pred odjazdom. Je to až 460 kilometrov a&nbsp;tak máme čo robiť.&nbsp;

Žiaľ jazdíme aj cez noc, ale túžba kúpať sa pod holým nebom v&nbsp;prameňoch, ktoré sú prírodné a&nbsp;bezplatné, je obrovská. Navigácia nás naviedla k&nbsp;policajnej stanici za mestom, kde nám policajt vysvetľuje, že pramene sú ešte ďalších 5 kilometrov po totálne rozbitej ceste plnej bahna. Skúšame to, ale po pár metroch sme sa na to rovno aj vykašleme, pretože Vašek zapadol ešte v&nbsp;dedine na obrubníku, ktorý rozdeľuje cestu a&nbsp;pole. To je asi znamenie, že ďalej ísť nemáme.&nbsp;

Vytiahli sme ho pomerne jednoducho druhým autom na lane a&nbsp;hľadáme hocijakú lúku, kde to „zapichneme“... Ani na ďalší deň ráno nemáme žiadny špeciálny plán, len „valiť ďalej. Chceme sa čo najskôr dostať do Iránu a&nbsp;celkovo do krajín, ktoré sú pre nás zaujímavejšie a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade aj lacnejšie.&nbsp;

Pozrite si krásny fotoreport z cesty Tureckom v galérii

Večer je ale plán jasný, piati zo siedmich členov výpravy sú totiž Česi a&nbsp;tak si&nbsp;nemôžeme nechať ujsť finále majstrovstiev sveta v&nbsp;hokeji. Samozrejme aj nás s&nbsp;Marekom zaujíma výsledok a&nbsp;držíme palce naším bratom! Nakúpili sme si pivko, našli kľudné miesto a&nbsp;na kapote auta „čúmíme“ na mobil. Ja som vydržal pozerať asi tak 5 minút a&nbsp;išiel som si ľahnúť. Napriek dobrej nálade a&nbsp;naozaj zaujímavej hre ma proste tento šport neberie, no vždy keď padol gól, tešil som sa s&nbsp;chalanmi zababušený v&nbsp;spacáku.

Ráno sa vstávalo ťažšie. Chalani vypili viac ako jedno pivo, ale výhru museli osláviť! Mne sa tiež na cestu balilo ťažšie. Vedel som, že dnes bude pršať takmer celý deň a&nbsp;to naozaj nemusím. Hádžem na seba všetky nepremoky a&nbsp;dúfam, že budem vedieť ovládať trojkolku aj v&nbsp;daždi. Veľakrát mám problém aj na obyčajnej ceste, ako som spomínal už v&nbsp;predchádzajúcom článku. Či už kvôli jamám, ktorým sa nedá s&nbsp;troma kolesami vyhnúť, silnému vetru, do ktorého sa nedá nakloniť, ale aj kolmej ceste, ktorá si so mnou robí niekedy čo chce. Tých zákerností je mnoho a&nbsp;proste treba sa to naučiť, nie je to klasická motorka.&nbsp;

Myslím si však, že po tých pár sto kilometroch to mám stále lepšie v&nbsp;rukách a&nbsp;viac si verím. V&nbsp;Istanbule som si vytuningoval sedadlo, je vyššie a&nbsp;mäkšie a&nbsp;vďaka tomu necítim v mojich stavcoch každý jeden hrbol - táto motorka nemá totiž zadné tlmiče. 

Trojkolka má aj niekoľko výhod, na ktoré pomaly prichádzam. Nemusím ju napríklad nikdy dávať na stojan a&nbsp;je aj skvelá na hraniciach, keď sa musím posúvať po metríkoch. Minule som predným kolesom chytil jamu ako svet a&nbsp;tak som automaticky čakal, ako ma hodí zadným, no a&nbsp;nestalo sa - zadné sú po stranách.&nbsp;

<p>Honda ATC200 je terénne vozidlo (ATV), ktoré bolo predstavené v roku 1981 a vyrábalo sa do roku 1987. Je súčasťou radu ATC spoločnosti Honda, ktorý bol určený na rekreačné aj komerčné použitie. Model ATC200 je vybavený štvortaktným, vzduchom chladeným motorom OHV s objemom 192 cm3 a počas jeho výroby boli na trh uvedené rôzne modely, každý s odlišnými technickými špecifikáciami a vlastnosťami.</p>
<h3>Technické údaje:&nbsp;</h3>
<ul>
<li>Motor: 192 cm3 4-taktný vzduchom chladený OHV</li>
<li>Prevodovka: 5-stupňová automatická, reťaz (ATC200) alebo hriadeľ (ATC200ES)</li>
<li>Podvozok: ATC200E a ATC200ES sú vybavené teleskopickými vidlicami a tuhým zadným zavesením. Model ATC200X mal kompletný systém odpruženia s teleskopickými vidlicami a zadným monoshockom.</li>
<li>Brzdy: Predné a zadné bubnové brzdy (okrem modelu ATC200X, ktorý mal kotúčové brzdy)</li>
<li>Nosiče: V prípade väčšiny modelov boli predné a zadné nosiče voliteľné, ale v prípade modelov ATC200E a ATC200ES boli štandardom.</li>
<li>Elektrické štartovanie: Elektrický štart: zavedený v modeloch ATC200E a ATC200ES.</li>
</ul>
<h3>História:</h3>
<p>ATC200 bola navrhnutá tak, aby vyhovovala rekreačným aj komerčným používateľom. Spočiatku sa predávala na rekreačné účely, ale keď si Honda všimla jej využitie v komerčných a poľnohospodárskych aplikáciách, prispôsobila stroj týmto potrebám. Model ATC200E, uvedený na trh v roku 1982, bol špeciálne navrhnutý pre úžitkové účely a bol vybavený elektrickým štartovaním, prednými a zadnými nosičmi a dvojstupňovou prevodovkou. Model ATC200ES, uvedený na trh v roku 1984, ďalej rozvíjal úžitkové vlastnosti pridaním spätného chodu a hriadeľa koncového prevodu.</p>
<p>Model ATC200X, uvedený na trh v roku 1983, bol určený na športovú jazdu a vyznačoval sa jedinečnou kombináciou štartovania pomocou kopnutia, 5-stupňovej manuálnej prevodovky a plného odpruženia. Používal sa v pretekárskej triede ATC s objemom 200 cm3. Výroba radu ATC200 bola ukončená v roku 1987 v dôsledku rastúceho tlaku zo strany vlády a konkurencie zo strany štvorkoliek. Napriek tomu zostáva ATC200 obľúbeným zberateľským artiklom a možno ho nájsť v prevádzke aj dnes.</p>

Honda ATC200 - Základné predstavenie vozidla	

Ale späť k&nbsp;dažďu: moknem a&nbsp;najväčší strach mám z&nbsp;toho, že v&nbsp;zákrute zatočím a&nbsp;pôjdem rovno. Naozaj treba jazdiť veľmi opatrne, pretože toto sa mi mierne stáva aj na suchej vozovke. Tiež však pomáha presúvať váhu tela a&nbsp;jazdiť úplne inak ako na klasickej mašine. Možno sa stanem majstrom jazdy na trojkolke, čo sa bude veľmi hodiť, keď budem učiť naše malé jazdiť na trojkolke pre detičky. Nechcem sa chváliť, ale okrem toho, že som troška mokrý, jazdu zvládam dobre, možno dva/trikrát brzdím do zákruty aj očami, ale všetko dávam s&nbsp;prehľadom.&nbsp;

V&nbsp;daždi si staviame pri rieke aj stany. Ja najradšej spím bez, ale tentokrát to nešlo inak... Aspoň som si to myslel. Ale ráno, keď som sa prebudil celý premočený, vravím si „Bolo to zbytočné“. Stan má už dáky ten rôčik a&nbsp;plachta nie je v&nbsp;najlepšom stave. Nie je to úplná katastrofa, ale pár litrov vody v&nbsp;stane veru bolo.&nbsp;

Našťastie ráno neprší, svieti slniečko, ktoré ma zobudilo a&nbsp;ja vstávam ako prvý. Všetko suším, kúpem sa v&nbsp;rieke, ktorá je poblíž a&nbsp;kontrolujem olej. Som milo prekvapený, po cca. 500 km chýba iba deci. Nechápem - že by sa motorka opravila sama? Pokračujeme cez historické mesto Erzurum, kde som bol už pred pár rokmi s&nbsp;mojou Soničkou a&nbsp;tak si radšej počas toho, ako si chalani pozerajú pamiatky, bežím kúpiť balzam na pery.

Ďalej pokračujeme cez krásnu kopcovitú krajinu k&nbsp;teplým prameňom smerom na jazero Van. Je to pokus číslo dva, ktorý našťastie už vyšiel! Nádherné pramene a&nbsp;rovno tri. Prírodné a&nbsp;zadarmo s&nbsp;teplotou vody cca 37 stupňov. Kúpeme sa do noci, ráno nás budí stádo kráv, ktoré sa tam kúpu tiež, proste nikto nevie odolať, jedine Ondrej, náš kameraman, ktorý do vody ani nevkročil. My sme sa močili aj ráno a&nbsp;nechcelo sa nám ísť ďalej. Ale je krásny deň a&nbsp;škoda ho nevyužiť!&nbsp;

Pred nami je známe jazero Van. Ani nie tak dávno arménske, no po obrovskej genocíde už teda medzičasom turecké, v&nbsp;okolí ktorého žijú prevažne Kurdi. Sú na to patrične hrdí a&nbsp;takmer každý, koho stretneš, ti bez toho, aby si sa vôbec niečo spýtal povie, že je Kurd. Prekvapivo ako v&nbsp;celom Turecku, tak aj tu vo výške 1 700 metrov so zasneženými kopcami v&nbsp;júni a&nbsp;pomerne nízkou teplotou žije mnoho korytnačiek. Veľa som ich videl zrazených a&nbsp;naozaj ma to veľmi vždy veľmi zamrzelo, pretože tieto zvieratá milujem. Jednu sa mi však podarilo zachrániť zo štvorprúdovej cesty a&nbsp;odniesť do bezpečia, aspoň niečo...&nbsp;

Čo mám však ešte radšej, sú mačky. Pri jazere Van žijú tzv. Turecké Van, temperamentné a&nbsp;inteligentné mačky, ktoré dokonca milujú vodu. Jednu takú máme doma už 17 rokov a&nbsp;myslím, že je to jediná svojho druhu na Slovensku. Tu je ich o&nbsp;niečo viac, ale tiež nie veľa. Sú chránené a&nbsp;ľudia ich milujú. V&nbsp;meste Van majú aj obrovskú sochu a&nbsp;dom, v&nbsp;ktorom ich žije viac ako 100.&nbsp;

4 113 kilometrov za nami, Irán pred nami

Pri jazere Van aj kempujeme. Našli sme skvelé miesto, ktoré sa však v&nbsp;priebehu niekoľkých minút zmenilo na horor – z&nbsp;ničoho nič začalo extrémne silno fúkať a&nbsp;husto pršať. Všetci rýchlo stavajú stany, len ja s&nbsp;Marekom nie – veď načo, aj tak mi do neho tečie. Ale tak ako pohroma prišla, tak aj odišla. Spíme pokojne do cca. 3 hod. rána, keď opäť prišiel dážď. 

Som ale tak unavený, že sa so spacákom ani nehnem a&nbsp;nechávam kvapky padať na seba. Čo je zaujímavé, spacák ani po hodine nepremokol... To isté sa opakuje znova o&nbsp;6 tej ráno, no je to ešte oveľa horšie. Jediné čo nás s&nbsp;Marekom napadlo bolo, že sa hodíme pod Luazy (autá) a&nbsp;pod nimi túto pohromu prečkáme. Prežili sme, no dúfam, že pršať nám už nebude. :D&nbsp;

<p>LuAZ-967 je sovietske obojživelné vozidlo s pohonom všetkých štyroch kolies určené pre sovietske výsadkové vojská na evakuáciu zranených, zásobovanie muníciou a prepravu ľahkej výzbroje. Tu je stručný prehľad jeho technických údajov a histórie:</p>
<h3><strong>Technické údaje</strong></h3>
<ul>
<li>Hmotnosť: 950 kg</li>
<li>Dĺžka: 3 682 mm</li>
<li>Šírka: 1 712 mm</li>
<li>Výška: 4 520 mm</li>
<li>Motor: MeMZ-967A 887 cm3 benzínový štvorvalec, 37 k (28 kW)</li>
<li>Pohon: 4WD alebo 4X4</li>
<li>Maximálna rýchlosť: 75 km/h na súši, 3 km/h vo vode</li>
</ul>
<h3>História</h3>
<p>LuAZ-967 bol vyvinutý v Národnom automobilovom inštitúte (NAMI) a dokončený v roku 1958. Bol navrhnutý ako ľahké, vzduchom prepraviteľné vozidlo s nosnosťou 400 kg (880 lb). Pôvodný prototyp NAMI 049 mal nedostatočný výkon a krehkú karosériu. Druhý prototyp, NAMI 049A, mal výkonnejší motor a oceľovú karosériu a vyrábal sa v rokoch 1961 až 1975 v automobilovom závode LuAZ. Po modeli LuAZ-967 nasledovali modely LuAZ-969В, LuAZ-969, LuAZ-969М a LuAZ-1302.</p>

LuAZ - Základné predstavenie vozidla

Od jazera Van je cesta krásna, všade naokolo vidíme zasnežené hory a&nbsp;brutálne kopce. Prechádzame priesmyk vo výške 2 600 metrov nad morom. Luazy sú ale tak pomalé, že na trojkolke zaspávam. Preto počas jazdy, ktorá nie je rýchlejšia ako 5 km/h, hrám šach na mobile. Z&nbsp;kopca to už ide oveľa lepšie, doslova padáme do mesta Dogubayazit, nad ktorým sa už týči legendami zahalená hora Ararat.&nbsp;

Na tachometri motorky je 4 113 kilometrov a&nbsp;čo je najzaujímavejšie je to, že moje pneumatiky stále držia. Môj tip bol, že prejdú maximálne 3000 km, keďže nemá trojkolka ani diferenciál a&nbsp;pri každej zákrute počujem, ako ubúda z&nbsp;dezénu. Tip mojich kamošov bol 1 500 km, no po 4 000 km sú pneumatiky stále fit, takže uvidíme ako to pôjde ďalej. Pred nami je Irán!

Do Mongolska na trojkolke: Ďalšia etapa Mareka Slobodníka

Výber pre vás

Do Mongolska na trojkolke: Ďalšia etapa Mareka Slobodníka

Súvisiace články

FOTO Kapitálne úlovky v minulosti: Monštrá, s ktorými súperili rybári

Zaujímavé fakty o Alpách: Viete, v koľkých štátoch sa rozliehajú?

Sedem jarných rastlín, ktoré môžu otráviť vášho psa

Fakty o podprsenkách, ktoré by mali poznať nielen muži

Desať nenápadných áut, ktoré potrápia aj superšporty

5 zaujímavých faktov o Eiffelovke, ktoré ste dodnes nepoznali

Výber pre vás