Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

<h3>Bez názvu od Roberta Rymana</h3>
<p>V závislosti od názoru pripomínajú diela amerického minimalistického maliara Roberta Rymana (1930 – 2019) buď kúsok štuky nalepený na obdĺžnikovom povrchu alebo hrianku s bielou polevou a fľakmi od zelenej plesne. Rymanovi sa tento motív očividne zapáčil tak, že ho použil mnohokrát, pričom nahrádzal farby, aby vytvoril „plesnivý“ efekt. Ten vyvinul v roku 1953 ako začínajúci umelec pomocou oleja na plátne pri experimentovaní s technikou.&nbsp;Ryman sa preslávil tvorbou množstva štvorcov, hoci nie všetky boli biele, pretože príležitostne používal aj iné farby.&nbsp;Nešlo mu o reprezentačnú tvorbu, nezaujímalo ho vytvorenie obrazu, ale objasnenie procesu.&nbsp;Chcel sa naučiť, ako funguje farba, zmenšiť fyzický priestor medzi obrazom a stenou, na ktorej visel.&nbsp;V jednom experimente preto namaľoval svoje dielo priamo na stenu.&nbsp;Hoci bol inovatívnym maliarom a konceptuálnym umelcom, vždy sa vracal k počiatočnému experimentu s maľovanými štvorcami.&nbsp;Niektorí jeho fixáciu nechápu, napriek tomu si zberatelia jeho „biele štvorce“ cenia a&nbsp;sú ochotní za nich zaplatiť. Za tento, ktorý ani nemal názov, zaplatil zberateľ 15 miliónov dolárov.</p>
<h3>Bod od Bricea Mardena</h3>

<p>Americký umelec Brice Marden (1938), ďalší minimalista, vytvoril sériu štvorcových malieb. Počas 70. rokov sa držal svojho vzoru jedno plátno/jedna farba až s mníšskou oddanosťou. Na rozdiel od Rymanových štvorcov však strany Mardenových obdĺžnikov nemajú rovnakú dĺžku.&nbsp;Horná a spodná sú zvyčajne dvakrát dlhšie ako pravá a ľavá strana.&nbsp;Samotný obdĺžnik delil na tretiny, z ktorých každá môže mať inú farbu alebo rôzne odtiene jednej farby, ako na obraze Bod z&nbsp;roku 1969.&nbsp;Tento obraz na aukcii predali za viac ako päť miliónov dolárov!</p>
<h3>Concetto Spaziale od Lucia Fontana</h3>

<p>Dvanásť vedľa seba umiestnených diagonálnych línií v rôznych výškach a dĺžkach, niektoré tenké, iné hrubšie, ktoré vyzerajú ako zárezy než ťahy štetcom, tvoria Concetto Spaziale (priestorový koncept) od argentínskeho Taliana Lucia Fontana. Ide o sériu monochromatických plátien, ktoré predstavujú „umenie pre vesmírny vek“.&nbsp;Nápad na toto umenie vyplynul z náhody.&nbsp;Podľa maliarovho životopisu Lucio Fontana (1899-1968) v roku 1948 počas zúrivosti zničil obraz prepichnutím plátna.&nbsp;Z tohto aktu deštrukcie vznikol nový koncept umenia, ktorým dosiahol trojrozmerný efekt nie tradičnou technikou trompe d'oeil, ale prepichovaním a trhaním povrchu plátna, aby pritiahol pozornosť k priestoru za ním a pred ním.&nbsp;Concetto Spaziale tvoria dva typy: bucchi, v ktorom diery v plátne vytvárajú efekty, a tagli, v ktorom rezy nožom plnia rovnaký účel. V aukcii Sotheby's jeden z obrazov z jeho série Concetto Spaziale predali za neuveriteľných 12,78 milióna dolárov.</p>
<h3>Čierny oheň I. (1961) od Barnetta Newmana</h3>

<p>Americký umelec Barnett Newman (1905-1970) na začiatku kariéry experimentoval so surrealizmom, počas ktorého používal „zips“ alebo tenké vertikálne čiary na rozdelenie farebných plôch obrazov.&nbsp;Newmanov výrok o náboženskej inšpirácii vysvetľuje názvy niektorých jeho raných diel ako Adam a Eva, Uriel a Abrahám a série Krížová cesta.„Aké je vysvetlenie zdanlivo šialenej túžby človeka byť maliarom a básnikom,“ pýta sa Newman, „ak to nie je akt vzdoru proti pádu človeka a tvrdenie, že sa vráti do rajskej záhrady?&nbsp;Lebo umelci sú prví muži.“ Umelec sa zaujímal aj o tvorbu diel, ktoré nereprezentovali ľudské objekty alebo krajinu.&nbsp;Jeho cieľom bolo vyhnúť sa prezentovaniu dominantnej „postavy“ na recesistickom pozadí.&nbsp;Plátno, na ktorom je namaľovaný Čierny oheň I. (1961) rozdelil na dve polovice.&nbsp;Ľavá strana je čierna;&nbsp;pravá svetlo béžová.&nbsp;Naľavo od stredu vedie tenká zvislá čierna čiara, ktorá oddeľuje béžovú stranu obrazu, takže vo výsledku akoby čierna a béžová zasahovali do jedného územia. V máji 2014 získal obraz zberateľ na aukcii Christie's za 84,2 milióna dolárov, čo je o 30 miliónov dolárov viac než aukčný dom predpovedal.</p>
<h3>Suprematistická kompozícia (1916) Kazimira Maleviča</h3>

<p>Suprematistická kompozícia od sovietskeho avantgardného umelca Kazimira Maleviča (1879-1935) priťahuje pozornosť živými farbami a diagonálnou kompozíciou, v ktorej sa obdĺžnikové formy akoby vznášali vo vzduchu. Jeden z&nbsp;obrazov zo série s názvom Suprematistická kompozícia z roku 1916 podobne ako väčšina umelcových diel, ukazuje jeho fascináciu geometrickými tvarmi, ktorá inšpirovala aj jeho nasledovníkov. Jeden z&nbsp;nich sa napríklad pri tvorbe obmedzil iba na používanie kružidla a pravítka.&nbsp;Napriek svojej fascinácii geometriou Malevič nechával svoje tvary „lietať“. Jeho inovatívny prístup k&nbsp;maľbe určite zaujal, pretože obraz predali na aukcii Sotheby’s za 85,8 milióna dolárov.</p>
<p>Druhú časť článku vám prinesieme v piatok 7. januára 2022.</p>

Drahé maľby, nad ktorých cenou a vzhľadom pokrútite hlavou

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Drahé maľby, nad ktorých cenou a vzhľadom pokrútite hlavou

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Auto ako skrýša orechov: Veverica sa naozaj usilovala

Najbizarnejšia stavba v celej Číne: Farmár minul už dva milióny

FOTO Predmety, o ktorých si poviete: "Tak toto chcem!"

Najbizarnejšie spôsoby, ktorými ľudia odišli z toho sveta

Najosamelejšia kosatka na svete: Kiska neskutočne trpí

Agresívne vydry útočia na ľudí, úrady si s nimi nevedia rady

Výber pre vás