Pravdepodobné je ale už to, ako k takým lebkám prišli. Od narodenia, kedy nie sú lebečné kosti pevne zrastené k sebe, deformovali hlavy pomocou drevených foriem. Ľudia z etnika Collagua, ktorí žili v údolí Colca na juhovýchode Peru pred 700 rokmi, sa živili hlavne chovom lám. Zo zvierat získavali cennú vlnu, z ktorej vyrábali teplé odevy. <strong>Niektorí jedinci mali umelo predĺžené lebky, ktoré ich zaraďovali k vyššej spoločenskej vrstve</strong>. „Lebečné modifikácie mohli prispieť k prepojeniu mocnej elity a pocitu spolunáležitosti,“ mieri bioarcheológ Matthew Velasco z Cornellovej univerzity zo štátu New York.

Ďalšie peruánske etnikum Cavanas, s ktorým sa stretli španielski kolonizátori na začiatku novoveku, si lebky upravovalo tiež, ale namiesto vysokých štíhlych ich deformovalo do širšej nižšej klenby. <strong>Praktiky oboch kmeňov kresťanskí Španieli domorodcom zakázali ako barbarské</strong>. Archeologické vykopávky dokazujú, že Peruánci sa tak upravovali minimálne v rozmedzí tristo rokov. Analýza kostí potvrdzuje, že jedinci s pretiahnutými lebkami mali oveľa kvalitnejšiu výživu, takže patrili k elitám, ktorá mala prístup k bohatšej skladbe potravy.

Deformované lebky starých národov ešte nepovedali posledné slovo

magazin

Magazín

Zaujímavosti

Rubrika

Štýl

Zdravie

Spektrum

Techmag

Sex a flirt

FaktyX

Video

Pluska.sk

Deformované lebky starých národov ešte nepovedali posledné slovo

Výber pre vás