Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Nemecko sa pred začiatkom prvej svetovej vojny pripravovalo na konflikt, v ktorom by muselo bojovať na dvoch frontoch – proti Francúzsku na západe a proti Rusku na východe. Generál Alfred von Schlieffen navrhol plán, ktorý mal zabezpečiť rýchle víťazstvo na západe, aby sa nemecké sily mohli následne presunúť proti Rusku. Podľa tejto stratégie malo Nemecko obísť francúzsku obranu cez Belgicko a Luxembursko, rýchlo dobyť Paríž a donútiť Francúzsko ku kapitulácii.

Plán však narazil na viacero problémov. Belgický odpor spomalil postup nemeckých vojsk, Británia sa zapojila do vojny na strane Dohody a ruské sily mobilizovali rýchlejšie, než Nemecko predpokladalo. Nemecká armáda sa v roku 1914 dostala až na predmestia Paríža, no francúzske a britské jednotky zastavili jej postup v bitke na Marne. Schlieffenov plán nevyšiel a namiesto rýchleho víťazstva sa konflikt zmenil na vyčerpávajúcu zákopovú vojnu, ktorá trvala štyri roky.

Británia bola počas prvej svetovej vojny závislá od dodávok potravín, surovín a vojenského materiálu zo Spojených štátov a ďalších krajín. Nemecko sa snažilo túto výhodu eliminovať využitím svojej ponorkovej flotily. Nemecké ponorky začali v roku 1915 útočiť na obchodné lode, no po potopení osobnej lode <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/odhalenie-potopeni-lusitanie-vojnovy-zlocin-spojencov" target="_blank">Lusitania</a>, na ktorej zahynulo mnoho amerických civilistov, sa Nemecko rozhodlo obmedziť tieto útoky, aby nevyvolalo vstup USA do vojny.

V roku 1917 sa však nemecké velenie rozhodlo obnoviť neobmedzenú ponorkovú vojnu v snahe odrezávať Britániu od zásobovania. Tento krok mal katastrofálne dôsledky. Americká vláda naň reagovala vyhlásením vojny Nemecku, čím sa k boju pripojila priemyselne a ekonomicky najsilnejšia krajina. Americké jednotky a zdroje pomohli spojencom získať prevahu a prispeli k porážke Nemecka v roku 1918.

Nemecká armáda sa po skúsenostiach z prvej svetovej vojny rozhodla vyhnúť zákopovým bojom a namiesto toho sa zamerala na rýchle mechanizované operácie. Táto stratégia, známa ako Blitzkrieg (blesková vojna), sa opierala o kombináciu tankových jednotiek, letectva a mobilnej pechoty, ktorá mala za cieľ rýchlo prelomiť nepriateľskú obranu a spôsobiť chaos v jeho tylových líniách.

Táto taktika sa ukázala ako mimoriadne účinná pri invázii do Poľska v roku 1939, kde nemecké jednotky dosiahli víťazstvo v priebehu niekoľkých týždňov. V roku 1940 sa Blitzkrieg osvedčil aj pri útoku na Francúzsko. Nemci obišli hlavné francúzske opevnenia cez Ardeny, rýchlo obsadili Paríž a prinútili Francúzsko ku kapitulácii.

Blitzkrieg priniesol Nemecku rýchle úspechy aj na Balkáne a v Sovietskom zväze v úvodných fázach operácie Barbarossa. Napriek tomu, že táto stratégia fungovala pri krátkych kampaniach, jej účinnosť klesala pri dlhodobých konfliktoch, najmä v drsnom sovietskom prostredí a počas bitky o Stalingrad.

Bitka o Atlantik a konvojový systém (1939 – 1945)

Nemecké ponorky (U-booty) sa počas druhej svetovej vojny opäť pokúsili odrezať Britániu od dodávok zo Spojených štátov a Kanady. Spojenecké námorníctvo však vyvinulo účinnú stratégiu na ochranu svojich zásobovacích trás – konvojový systém. Obchodné lode sa začali združovať do veľkých konvojov, ktoré sprevádzali vojnové lode a protiponorkové lietadlá. Spojenci vyvinuli aj nové technológie, ako sonar, radar a rozlúštenie nemeckých kódov v Enigme, čo im pomohlo lokalizovať a ničiť <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/spektrum/jeho-genialnu-ponorkovu-taktiku-skoro-spojenci-doplatili" target="_blank">nepriateľské ponorky</a>.

Nemecké námorníctvo sa snažilo prispôsobiť svoje taktiky, no spojenecká prevaha v technológii a zdrojoch znamenala, že v druhej polovici vojny začali U-booty masívne strácať. Víťazstvo v bitke o Atlantik umožnilo Spojencom presúvať obrovské množstvá vojakov, zbraní a zásob do Európy, čo bolo rozhodujúce pre úspech invázie v Normandii a konečnú porážku nacistického Nemecka.

Zatiaľ čo spojenci otvárali západný front v Normandii, Sovietsky zväz pripravil masívnu ofenzívu na východnom fronte. <a rel="noopener" href="https://magazin.pluska.sk/techmag/foto-57-tisic-nemcov-moskve-vysledok-operacie-bagration/1" target="_blank">Operácia Bagration</a>, pomenovaná po cárskom generálovi z napoleonských vojen, začala v júni 1944 a mala za cieľ rozbiť nemecké jednotky v Bielorusku. Sovietske velenie využilo kombináciu maskovania, rýchlych útokov a obkľučovacích manévrov.

Počiatočné údery zasiahli slabé miesta nemeckej obrany a následné obchvaty izolovali celé nemecké armády. Nemecké jednotky utrpeli obrovské straty a Sovieti oslobodili Minsk, čím otvorili cestu na Poľsko. Táto operácia spôsobila Nemecku jednu z najväčších porážok v jeho vojenskej histórii. Sovieti postupovali ďalej na západ a do začiatku roku 1945 sa priblížili k Berlínu.

5 stratégií, ktoré rozhodli o výsledku svetových vojen

Autor článku

Noel

Výber pre vás

5 stratégií, ktoré rozhodli o výsledku svetových vojen

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Šokujúce prekvapivé útoky: Nepriateľov zaskočili Vietkong aj MacArthur

Najúčinnejšie prekvapivé útoky v dejinách: Excelovali Hitler aj Washington

Prehry impéria: Keď Británia utrpela drvivé porážky

Výber pre vás