Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Prístav v Akabe bol lákavým cieľom britských síl počas I. svetovej vojny. Ak by ho dokázali dobyť, mohli sa koordinovať s miestnymi silami a&nbsp;vziať Osmanom kľúčový vojenský uzol. Problémom bolo, že Akabu „strážili“ prírodné bariéry, ktoré sťažovali útok na mesto. Lenže britský dôstojník a&nbsp;hlavný organizátor arabského povstania proti tureckej nadvláde, T.E. Lawrence mal iné plány.

Namiesto toho, aby čakal na oficiálnu podporu, zorganizoval vyčerpávajúcu cestu cez 960 kilometrov púšte, aby zaútočil na Akabu z jej najzraniteľnejšej strany. Opovážlivosť útoku zaskočila osmanské sily. Prístav bol nakoniec neuveriteľne cenný pre následné pôsobenie Britov v regióne .

Prvé dni kórejskej vojny nemohli dopadnúť pre Južnú Kóreu a jej spojencov horšie. Severokórejské sily pochodovali cez juhokórejské územie s relatívne malým odporom. Juhokórejské jednotky zatlačili do kúta, keď generál MacArthur navrhol niečo zdanlivo absurdné. Tvrdil, že sily OSN by mali ísť za nepriateľské línie a zaútočiť na dobre chránené mesto Inčchon.

Ak by to vyšlo, invázia by rozdelila severokórejské sily a prerušila dodávateľské reťazce. Málokto si myslel, že by sa to podarilo. Napriek tomu, vďaka účinnej dezinformačnej kampani podporenej brilantným námorným manévrovaním, dokázali sily OSN obsadiť Inčchon. Invázia prakticky cez noc zmenila vojnu a&nbsp;historici ju označujú za jednu z najefektívnejších vojenských operácií v histórii USA. 

Ofenzíva Tet&nbsp; je označenie pre sériu útokov pod vedením&nbsp;Vietcongu a&nbsp;Vietnamskej ľudovej armády počas&nbsp;vietnamskej vojny. Jej začiatok naplánovali na sviatky&nbsp;Tet&nbsp;- vietnamský lunárny Nový rok na prelome 30. a&nbsp;31. 1. 1968. Vietcong zasiahol juhovietnamské a americké sily v&nbsp;čase, keď útok vôbec nečakali.

Hoci ofenzíva nakoniec znamenala taktickú porážku Vietcongu a severovietnamskej armády, historici ju považujú za rozhodujúcu bitku, ktorá v podstate viedla k stiahnutiu Američanov z&nbsp;Južného Vietnamu. Ofenzíva Tet sa skončila pre Severný Vietnam debaklom. Podľa správ amerických spravodajcov stratili približne 45-tisíc mužov. 

Armáda Byzantskej ríše pod vedením cisára Nicefora I. napadla Bulharsko a spustošila veľkú časť jeho regiónu. Bulharský chán Krum sa snažil sprostredkovať mier s Byzantíncami, ale Niceforos návrhy odmietol bez akejkoľvek diskusie. Krum a jeho ľudia preto nastražili sériu pascí pozdĺž strategicky cenného priesmyku Varbitsa.

Keď Byzantínci pochodovali cez priesmyk čoskoro zistili, že sú uväznení na oboch koncoch a&nbsp;stali sa terčom pre útok bulharských síl. Jediným manévrom tak Chán Krum vyhladil väčšinu byzantských vojenských síl, vrátane cisára Nicefora. Krum dokonca nechal jeho lebku premeniť na pohár, čo bolo v tom čase v&nbsp;móde. 