Narodil sa 21. októbra 1833 vo švédskom Štokholme do rodiny obchodníka. Po bankrote stavebnej firmy rodina odišla do Ruska, kde sa otec zaoberal výrobou výzbroje pre armádu. Alfred vo svojich sedemnástich rokoch hovoril plynule po švédsky, rusky, francúzsky, anglicky a&nbsp;nemecky. Prežil plodný život vynálezcu, vedca a&nbsp;podnikateľa. Okrem najznámejšieho patentu na výrobu dynamitu z&nbsp;roku 1867 bol držiteľom stoviek patentov v&nbsp;chémii, optike a&nbsp;biológii. Vynikal aj ako obchodník a&nbsp;podnikateľ s&nbsp;obrovským citom pre finančné transakcie, ktorými dosiahol nevídané zisky a&nbsp;zaradil sa medzi najúspešnejších a&nbsp;najbohatších ľudí planéty.

V&nbsp;roku 1888 zomrel pri návšteve francúzskeho Cannes vo veku 56 rokov Alfredov starší brat Ludvig. Francúzske noviny omylom zverejnili nekrológ s&nbsp;názvom Le marchand de la mort est mort – Obchodník so smrťou je mŕtvy. „Doktor Alfred Nobel, ktorý zbohatol tým, že našiel spôsoby, ako zabiť viac ľudí rýchlejšie než kedykoľvek predtým, včera zomrel,“ písalo sa v&nbsp;nekrológu. Alfred bol sklamaný z&nbsp;toho, čo čítal, a&nbsp;zároveň znepokojený tým, ako si ho svet bude pamätať. Aj preto 27. novembra 1895 podpísal v&nbsp;Paríži svoju poslednú vôľu a&nbsp;väčšinu majetku zanechal na ustanovenie Nobelových cien, ktoré sa budú udeľovať každoročne bez rozdielu štátnej príslušnosti. Vynálezca zomrel rok po tomto rozhodnutí 10.&nbsp;decembra 1896 v&nbsp;San Reme ako 63-ročný. Pochovaný je na Severnom cintoríne v&nbsp;rodnom Štokholme.

V&nbsp;testamente poveril Kráľovskú švédsku akadémiu vied udeľovaním cien a&nbsp;obdaril ju sumou 32 miliónov švédskych korún. Prvé Nobelove ceny udelili v&nbsp;deň piateho výročia Nobelovho úmrtia – 10.&nbsp;decembra 1901. Jeho poslednú vôľu však verejnosti prvýkrát sprístupnili až v&nbsp;roku 2015. Rukou písaný dokument z&nbsp;roku 1895 vystavovalo Nobelovo múzeum v&nbsp;Štokholme ako súčasť výstavy s&nbsp;názvom Dedičstvo. Nobel v&nbsp;dokumente napísal, že časť jeho majetku sa má použiť ako prémia spojená s&nbsp;ocenením za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a&nbsp;za prínos pre mier osobám, ktoré „ľudstvu preukážu najväčšie služby“. Od roku 1901 sa vždy 10.&nbsp;decembra bez ohľadu na národnosť oceňujú významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o&nbsp;rozvoj spoločnosti. V&nbsp;období svetových vojnových konfliktov sa ceny neudeľovali.

Kráľovská švédska akadémia vied udeľuje Nobelovu cenu za fyziku, chémiu, fyziológiu alebo medicínu a&nbsp;literatúru a&nbsp;komisia nórskeho parlamentu Nobelovu cenu za mier. V&nbsp;roku 1968 sa Švédska národná banka rozhodla založiť cenu za ekonómiu pod názvom Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Túto cenu udeľuje Kráľovská švédska akadémia vied. Keďže sa v&nbsp;Nobelovom závete nespomína, peňažná odmena sa nevypláca z&nbsp;Nobelovho fondu. Napriek tomu sa udeľuje spolu s&nbsp;ostatnými cenami. V&nbsp;roku 1968 sa rozhodlo, že sa nezavedú žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Jednu Nobelovu cenu možno v&nbsp;jednom roku rozdeliť medzi viac osôb (od roku 1968 najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam) s&nbsp;výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a&nbsp;slávnostným odovzdávaním. Toto pravidlo sa zaviedlo v&nbsp;roku 1974, dovtedy sa cena mohla udeliť, aj keď nominant zomrel po 1.&nbsp;februári príslušného roka.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Každý držiteľ Nobelovej ceny má okrem medaily a&nbsp;diplomu nárok na finančnú odmenu, ktorá v&nbsp;súčasnosti predstavuje desať miliónov švédskych korún (k&nbsp;3. 12. 2020 to zodpovedalo 972&nbsp;639 eurám). Udeľované medaily majú na lícnej strane portrét Alfreda Nobela s&nbsp;nápisom udávajúcim rok jeho narodenia a&nbsp;úmrtia v&nbsp;latinčine: NAT-MDCCC XXXIII OB-MDCCC XCVI. Na rubovej strane je motív zodpovedajúci príslušnej cene a&nbsp;nápis. Na „švédskych“ cenách (fyzika, chémia, medicína, literatúra) je nápis Inventas vitam juvat excoluisse per artes (Vynálezy zlepšujú život, ktorý skrášľuje umenie) – citát z&nbsp;Vergíliovej Eneidy.

Na cene za mier je nápis Pro pace et fraternitate gentium (Pre mier a&nbsp;bratstvo medzi národmi), na cene za ekonómiu zas názov ceny – Sveriges Riksbank till Alfred Nobels Minne 1968. Na každej medaile je vyryté meno jej držiteľa. Diplomy sú zvyčajne jedinečným grafickým dielom a&nbsp;nemajú jednotnú podobu. Text uvedený na diplome sa príliš nemení, „švédske“ ceny majú na diplomoch stručné zdôvodnenie, za čo ich udelili.

Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu za rok 2020 získali Američania Harvey Alter a&nbsp;Charles Rice a&nbsp;Brit Michael Houghton za výskum v&nbsp;súvislosti s&nbsp;objavom vírusu spôsobujúceho hepatitídu typu C. Cenu za fyziku získal britský vedec Roger Penrose spolu s&nbsp;nemeckým fyzikom Reinhardom Genzelom a&nbsp;americkou astronómkou Andreou Ghezovou. Penrose podľa akadémie získal ocenenie za objav spojitosti medzi čiernymi dierami a&nbsp;všeobecnou teóriou relativity. Genzela a&nbsp;Ghezovú ocenili za objav masívnych kompaktných objektov uprostred našej galaxie. Nobelovu cenu za chémiu si v&nbsp;roku 2020 zaslúžili prvýkrát v&nbsp;dejinách Kráľovskej švédskej akadémie vied dve ženy – francúzska biochemička Emmanuelle Charpentierová a&nbsp;americká biochemička Jennifer Doudnová.

Nobelovu pamätnú cenu za ekonómiu vlani získala trojica Eugene Fama, Robert Shiller a&nbsp;Lars Peter Hansen. Menší problém je s&nbsp;nobelovkou za literatúru, pretože umenie nemožno merať objektívnymi pravidlami. Nobelovu cenu za literatúru za rok 2020 získala americká poetka Louise Glücková, a&nbsp;to „za nezameniteľný poetický hlas, ktorý svojou strohou krásou pretvára individuálnu existenciu na univerzálnu“. Pre pandémiu si tohtoroční laureáti ceny v&nbsp;Štokholme na tradičnom slávnostnom odovzdávaní 10.&nbsp;decembra osobne neprevzali. Poslali im ich do domovských krajín prostredníctvom ambasád alebo príslušných univerzít.

Nobelova cena za mier sa považuje za najdôležitejšie politické vyznamenanie. Nórsky Nobelov výbor nominácie nezverejňuje, no mnohé z&nbsp;nich prezradia samotní navrhovatelia. Vlani ju získala humanitárna medzinárodná organizácia Svetový potravinový program. Komisiu, ktorá vyberá kandidátov, tvorí päť členov nórskeho parlamentu. Nobelova cena za mier sa každoročne odovzdáva v&nbsp;nórskom Osle (ostatné Nobelove ceny sa odovzdávajú vo švédskom Štokholme). Podľa Nobelovej poslednej vôle je účelom tejto ceny vzdať zaslúženú česť „osobe, ktorá urobila najväčšiu alebo najlepšiu prácu v&nbsp;prospech bratstva národov, zrušenia alebo redukcie stálych armád a&nbsp;udržania a&nbsp;podpory mierových kongresov“.

Keď si v&nbsp;roku 1979 Matka Tereza prišla prevziať cenu, odmietla sa zúčastniť na tradičnom slávnostnom bankete v&nbsp;Osle, pretože peniaze vynaložené naň by podľa nej bolo lepšie minúť na chudobných. Banket následne zrušili.

Aktivistka za ľudské práva Širin Ebadiová v&nbsp;novembri 2009 informovala, že iránsky súd zmrazil jej bankové účty a&nbsp;pozastavil vyplácanie dôchodku pre ňu a&nbsp;jej manžela. Úrady na základe nariadenia súdu zhabali aj obsah Ebadiovej bankového priečinka, v&nbsp;ktorom mala medailu a&nbsp;diplom Nobelovej ceny. Udalosť rozpútala diplomatický spor medzi Teheránom a&nbsp;Oslom. Iránske úrady aktivistke po mesiaci ocenenie vrátili. Išlo o&nbsp;vôbec prvý prípad, keď nejaký štát „zhabal“ Nobelovu cenu. V&nbsp;roku 2010 prvýkrát za ostatných 74 rokov na slávnostnej ceremónii udeľovania Nobelovej ceny za mier neodovzdali prestížne ocenenie do rúk laureáta. Čínske úrady neumožnili väznenému disidentovi Liouovi Siao-poovi odcestovať do nórskeho Osla a&nbsp;na mieste, kde mal sedieť, bolo symbolicky iba prázdne kreslo. Liou Siao-po si odpykával jedenásťročný trest odňatia slobody ako spoluorganizátor Charty 08.

Prvým laureátom Nobelovej ceny za mier sa stal v&nbsp;roku 1901 zakladateľ Červeného kríža Jean Henri Dunant (1828 – 1910). V&nbsp;roku 1990 ju získal prvý a&nbsp;posledný prezident ZSSR Michail Gorbačov, v&nbsp;roku 1993 vodca Afrického národného kongresu Nelson Mandela a&nbsp;o&nbsp;rok neskôr vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny Jásir Arafat, minister zahraničných vecí Izraela Šimon Peres a&nbsp;izraelský premiér Jicchak Rabin. Toto ocenenie nikomu neudelili až 19-krát, naposledy sa to stalo v&nbsp;roku 1972. Nobelovu cenu za mier udelili nielen jednotlivcom, ale získali ju aj inštitúcie. Medzinárodný výbor Červeného kríža ju získal trikrát, a&nbsp;to v&nbsp;roku 1917, 1944, 1963. O&nbsp;finančnú odmenu sa 28-krát delili dvaja a&nbsp;raz (v&nbsp;roku 1994) až traja laureáti.

Medzi nositeľmi Nobelovej ceny za mier nájdeme kňaza, biskupa, rehoľníka i&nbsp;rehoľníčku, ale ani jedného pápeža. Ján Pavol II. bol niekoľkokrát počas svojho pontifikátu kandidátom na toto ocenenie. Hoci už od 80.&nbsp;rokov minulého storočia patril každoročne k&nbsp;najvážnejším kandidátom, ceny sa nedočkal. Očakávalo sa, že ju získa najmä v&nbsp;roku 2003 za neúnavné úsilie pri propagovaní mieru a&nbsp;náboženského zmierenia. Expert na Nobelove ceny Irwin Abrams však spochybnil, že pápež túto cenu dostane. „Komisia nebude chcieť vymenovať kresťana, keďže momentálne sa všetky dôležité konflikty odohrávajú v&nbsp;moslimskom svete,“ povedal.

Naposledy bol Ján Pavol II. nominovaný v&nbsp;roku 2005, no po jeho odchode na večnosť sa už nemohol stať nositeľom tohto prestížneho ocenenia. V&nbsp;zozname potenciálnych laureátov bol v&nbsp;rokoch 2014, 2015 a&nbsp;2019 aj pápež František, a&nbsp;to za oddanosť sociálnej spravodlivosti, ochranu životného prostredia a&nbsp;za neúnavné zasadzovanie za boj proti chudobe vo svete, ktorá je hlavnou príčinou ozbrojených konfliktov na zemi. Zaujímavosťou je, že ho nominoval člen parlamentu za Liberálnu stranu Abid Raja, ktorý vyzdvihol pápežovu obranu slobody náboženského vyznania, ako aj úsilie o&nbsp;sociálnu spravodlivosť. Pri nominovaní pápeža Raja vyhlásil, že pre neho ako moslima je „veľkou cťou nominovať pápeža“.

Žiadny Slovák ako samostatná osobnosť zatiaľ Nobelovu cenu nezískal. Bývalý riaditeľ štátneho podniku Lesy SR Jozef Minďáš bol však súčasťou medzinárodného tímu, ktorý Nobelovu cenu za mier dostal v&nbsp;roku 2007. Cenu dostala v&nbsp;roku 2013 aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) vrátane chemickej špecialistky Ditty Cigánikovej a&nbsp;dvoch inšpektorov Kataríny Grolmusovej a&nbsp;Mariána Ružoviča. Kvôli objektivite treba dodať, že zo Slovenska pochádzal bratislavský rodák Filip Lenárd, ktorý dostal Nobelovu cenu za fyziku v&nbsp;roku 1905. Nobelovu cenu za medicínu v&nbsp;roku 1976 získal Daniel Carleton Gajdusek, ktorý sa síce narodil v&nbsp;New Yorku, ale má slovenské korene. Jeho otec pochádzal zo Slovenska. Slovenské korene má aj Američan Hugh David Politzer, ktorý dostal Nobelovu cenu za fyziku v&nbsp;roku 2004.

Jednotlivec pôsobiaci na Slovensku však toto ocenenie dosiaľ nezískal. Niektorí Slováci mali k&nbsp;prestížnemu oceneniu blízko. Na Nobelovu cenu za mier bol v&nbsp;minulosti navrhnutý Alexander Dubček. Nominovala ho univerzita v&nbsp;talianskej Bologni a&nbsp;v&nbsp;tom čase to bola veľmi silná nominácia. Pravidelne býval nominovaný básnik Milan Rúfus. Ten mal najväčšie šance, pretože na rozdiel od iných nominovaných slovenských autorov jeho poéziu preložili do väčšiny svetových jazykov. S&nbsp;Rúfusovou tvorbou sa zoznámili aj členovia švédskej akadémie a&nbsp;bývalý predseda Nobelovho výboru dokonca preložil niekoľko jeho básní. Odchodom veľkého básnika však táto nádej zhasla. Zo súčasných slovenských vedcov majú k&nbsp;cene údajne najbližšie fyzici. V&nbsp;kuloároch sa najčastejšie spomína meno profesora Vladimíra Bužeka.

Rokmi sa odhalili tri spoločné charakteristiky aktuálnych „nobelistov“: kariéru naštartovali pod vedením výnimočných mentorov, prelomové objavy urobili ako začínajúci mladí ľudia a&nbsp;riešili atraktívne problémy vo veľmi súťaživom prostredí. Úlohu však zohrávajú aj peniaze. Korelácia medzi financovaním vedy a&nbsp;počtom Nobelových cien je jednoznačná. Platí, že čím viac finančných prostriedkov sa vynakladá na vedu, tým je kvalitnejšia. Pri dosiahnutí určitého množstva financií vo vede je už len otázkou času, kedy niekto zo Slovenska získa Nobelovu cenu.

Povinnosťou médií i&nbsp;vedcov by malo byť nejakým spôsobom viac vysvetľovať, čo vedci robia, aký má ich práca význam a&nbsp;komu ich zistenia môžu pomôcť. A&nbsp;týmto všetkých presvedčiť, že peniaze, ktoré sa na vedu dávajú, idú na niečo zmysluplné. Dnešná veda, to nie sú nápady, ktoré sa dajú urobiť na kolene. Jej financovanie však nie je jediná prekážka na ceste k&nbsp;Nobelovej cene. Dobrá veda nemôže existovať bez systému vyhľadávania, vzdelávania a&nbsp;„pestovania“ talentov. Dôležité je aj používať najmodernejšie technológie a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade je potrebná schopnosť vedeckej komunity akceptovať kvalitu, pretože mnoho našich špičkových vedcov má pocit, že naše grantové systémy (APVV, VEGA) sú nastavené na podporu priemeru a&nbsp;nie vedeckých špičiek. Všetko nasvedčuje tomu, že na prvého slovenského nositeľa tejto ceny si ešte budeme musieť počkať.

Nobel a jeho ceny: Poznáte všetky ich skryté tajomstvá?

Výber pre vás

Nobel a jeho ceny: Poznáte všetky ich skryté tajomstvá?

Súvisiace články

FOTO Dokonalé exoskeletony: Neuveríte,z čoho sú vyrobené

Konšpiračné teórie, ktoré sa ukázali byť pravdivými

Tikajúce bomby pod hladinou: Explózie jazier môžu zabiť tisíce ľudí

FOTO Krúpy ako tenisové loptičky spôsobili miliardové škody

Oči v živočíšnej ríši: V porovnaní s niektorými zvieratami sme prakticky slepí

Sú slamenné domy našou budúcnosťou? Majú aj svoje muchy

Výber pre vás