Narodil sa 21. októbra 1833 vo švédskom Štokholme do rodiny obchodníka. Po bankrote stavebnej firmy rodina odišla do Ruska, kde sa otec zaoberal výrobou výzbroje pre armádu. Alfred vo svojich sedemnástich rokoch hovoril plynule po švédsky, rusky, francúzsky, anglicky a nemecky. Prežil plodný život vynálezcu, vedca a podnikateľa. Okrem najznámejšieho patentu na výrobu dynamitu z roku 1867 bol držiteľom stoviek patentov v chémii, optike a biológii. Vynikal aj ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie, ktorými dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí planéty.

Obchodník so smrťou

V roku 1888 zomrel pri návšteve francúzskeho Cannes vo veku 56 rokov Alfredov starší brat Ludvig. Francúzske noviny omylom zverejnili nekrológ s názvom Le marchand de la mort est mort – Obchodník so smrťou je mŕtvy. „Doktor Alfred Nobel, ktorý zbohatol tým, že našiel spôsoby, ako zabiť viac ľudí rýchlejšie než kedykoľvek predtým, včera zomrel,“ písalo sa v nekrológu. Alfred bol sklamaný z toho, čo čítal, a zároveň znepokojený tým, ako si ho svet bude pamätať. Aj preto 27. novembra 1895 podpísal v Paríži svoju poslednú vôľu a väčšinu majetku zanechal na ustanovenie Nobelových cien, ktoré sa budú udeľovať každoročne bez rozdielu štátnej príslušnosti. Vynálezca zomrel rok po tomto rozhodnutí 10. decembra 1896 v San Reme ako 63-ročný. Pochovaný je na Severnom cintoríne v rodnom Štokholme.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Dedičstvo

V testamente poveril Kráľovskú švédsku akadémiu vied udeľovaním cien a obdaril ju sumou 32 miliónov švédskych korún. Prvé Nobelove ceny udelili v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia – 10. decembra 1901. Jeho poslednú vôľu však verejnosti prvýkrát sprístupnili až v roku 2015. Rukou písaný dokument z roku 1895 vystavovalo Nobelovo múzeum v Štokholme ako súčasť výstavy s názvom Dedičstvo. Nobel v dokumente napísal, že časť jeho majetku sa má použiť ako prémia spojená s ocenením za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a za prínos pre mier osobám, ktoré „ľudstvu preukážu najväčšie služby“. Od roku 1901 sa vždy 10. decembra bez ohľadu na národnosť oceňujú významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o rozvoj spoločnosti. V období svetových vojnových konfliktov sa ceny neudeľovali.

Kráľovská švédska akadémia vied udeľuje Nobelovu cenu za fyziku, chémiu, fyziológiu alebo medicínu a literatúru a komisia nórskeho parlamentu Nobelovu cenu za mier. V roku 1968 sa Švédska národná banka rozhodla založiť cenu za ekonómiu pod názvom Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela. Túto cenu udeľuje Kráľovská švédska akadémia vied. Keďže sa v Nobelovom závete nespomína, peňažná odmena sa nevypláca z Nobelovho fondu. Napriek tomu sa udeľuje spolu s ostatnými cenami. V roku 1968 sa rozhodlo, že sa nezavedú žiadne ďalšie ceny „na pamiatku Alfreda Nobela“. Jednu Nobelovu cenu možno v jednom roku rozdeliť medzi viac osôb (od roku 1968 najviac medzi tri osoby). Nobelovu cenu nie je možné udeliť posmrtne (in memoriam) s výnimkou situácie, keď držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním. Toto pravidlo sa zaviedlo v roku 1974, dovtedy sa cena mohla udeliť, aj keď nominant zomrel po 1. februári príslušného roka.

Pokračovanie na ďalšej strane...