Ťažko nájsť tému, o ktorej by už nepísal. Dlhoročný spolupracovník Magazínu píše o vzťahoch, zdraví aj zážitkoch, ktoré by človek v živote nemal vynechať.

Marcos

Na našej planéte sme už na zemetrasenie zvyknutí a&nbsp;vieme, prečo sa deje. Zaujímavým faktom je, že takéto otrasy sa stávajú naprieč celým vesmírom. Pristávací modul NASA InSight, vypustený v roku 2018, nameral tri samostatné zemetrasenia na Marse. Zaujímavé je, že zemetrasenie 18. septembra 2021 trvalo hodinu a pol, pričom priemerné zemetrasenie na Zemi trvá len asi tridsať sekúnd. Život na červenej planéte tak vyzerá ako poriadne rizikový.

Zdá sa, že počet objavených planét stúpa s&nbsp;rozvojom astronautiky. Vedci v&nbsp;roku 2020 objavili 4 324 nových exoplanét. V septembri 2020 sa dokonca našla obrovská planéta veľkosti Jupitera s názvom WD 1856 b. Aj keď táto planéta má asi polovicu hmotnosti Slnka, je len o štyridsať percent väčšia ako Zem. WD 1856 b sa nachádza v súhvezdí Draka a je vzdialená osemdesiat svetelných rokov od nás.

Zatiaľ čo ťažba asteroidov je sci-fi ilúziou, stále viac sa zvažuje, že ich odchyt a&nbsp;rozobratie „na drobné“ predstavuje unikátny zdroj nových prvkov aj pre Zem. Kozmická loď OSIRIS-REx vyštartovala v roku 2016 a cestovala k asteroidu Bennu, ktorý je blízko Zeme. Účelom tejto misie je zhromaždiť vzorky hornín a materiálov z povrchu asteroidu, aby sme lepšie porozumeli jeho chemickému zloženiu. Vedci tvrdia, že to je základ k&nbsp;pochopeniu toho, ako sa tvorí život a&nbsp;planéty, avšak druhou stranou mince je prieskum, či asteroidy obsahujú aj cenné prvky a&nbsp;kovy a&nbsp;či je možné ich získať.

Bez vesmírneho cestovania by sme nikdy nezistili, že na Zemi pribudne ročne 5 200 ton vesmírneho prachu. Vesmírny prach je viditeľný na oblohe, ako rozptyľuje slabú žiaru pri západe alebo východe slnka. Počas dvadsaťročnej štúdie vedci zhromaždili údaje o tom, čo vesmírny prach obsahuje. Pozostáva z komét, asteroidov a prvkov prechádzajúcich cez slnečnú sústavu. Hoci väčšina častíc má veľkosť do 0,1 milimetra, tento prach obsahuje organické zlúčeniny tvorené hviezdami na začiatku a na konci ich života. Ide teda o&nbsp;prach odhaľujúci počiatky vzniku sveta.

Vidíme túto planétu aj voľným okom zo Zeme ako večernicu, ale nevieme, aký dlhý má deň. Teda, nevedeli sme. Kedysi si vedci mysleli, že dĺžka dňa na Venuši sa pri každom obehu mení o dvadsať minút. Avšak moderný výskumný tím zistil, že jeden deň na Venuši je ekvivalentom 243 pozemských dní a&nbsp;nijako sa nemení.

Neobyčajné objavy, za ktoré vďačíme výskumu vesmíru

Autor článku

Marcos

Výber pre vás

Neobyčajné objavy, za ktoré vďačíme výskumu vesmíru

Autor článku

Marcos

Súvisiace články

FOTO Utečenecká kríza v opačnom garde: Keď Európania hľadali útočisko v Egypte

Najkrajšie autá z Nemecka: Je vo výbere váš favorit?

Vojdete do miestnosti a neviete, kvôli čomu? Je jasné, prečo sa to deje

Najdrahšie vozidlá roku 2021: Ktoré auto je na čele rebríčka?

KVÍZ odhalí, ako dobre sa orientujete v tajomstvách vesmíru

Dokáže vyhrievanie sedadiel ublížiť? Fakty hovoria jasne

Výber pre vás