Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Wilhelm Gustloff bola najprv zaoceánskou loďou, ktorú Nemecko postavilo ako relaxačné miesto pre pracujúcich. Plavidlo malo vylepšiť medzi pospolitým ľudom obraz o Tretej ríši. Meralo 208 metrov a malo výtlak vyše 25-tisíc ton. Pôvodne sa malo volať Adolf Hitler, miesto toho ale dostalo meno po vedúcom švajčiarskej odnože strany NSDAP, ktorého zavraždili v roku 1936.

Loď mohla poňať asi 1900 ľudí vrátane 400 členov posádky. Všetky kabíny boli veľkostne podobné, Tretia ríša plavidlo promovala ako „loď bez spoločenských tried“. Jediná väčšia kabína bola vyhradená pre Hitlera. Lístok na plavbu sa nedal kúpiť, pasažierov vyberala strana.

Wilhelm Gustloff sa zúčastnila aj zaujímavých plavieb. 10. apríla 1938 napríklad kotvila pri britských brehoch a slúžila ako volebné centrum pre Nemcov a Rakúšanov žijúcich vo Veľkej Británii. Mohli sa na palube vyjadriť k anšlusu, teda anexii Rakúska. V máji 1939 zasa dopravila domov veteránov z Légie Kondor, nemeckej vojnovej jednotky, ktorá slúžila v španielskej občianskej vojne. Začiatkom druhej svetovej vojny fungovala ako nemocničná loď v Baltskom mori a Nórsku. Od novembra 1940 kotvila v poľskej Gdyni ako kasáreň pre 2. cvičnú ponorkovú flotilu.

Keď sa Červená armáda nezadržateľne blížila k Východnému Prusku, začali sa prípravy na operáciu Hannibal, ktorá spočívala v evakuácii tunajších vojakov i civilistov. Zúčastnilo sa jej viac než tisíc plavidiel vrátane obchodných či rybárskych lodí. Wilhelm Gustloff bola jednou z nich.

25. januára 1945 sa na ňu začali naloďovať utečenci. Akonáhle sa to medzi ľuďmi v Gdyni rozkríklo, doky sa zaplnili panikáriacimi utečencami, ktorí sa zúfalo snažili dostať na palubu. O štyri dni neskôr bolo na lodi 7956 osôb a naloďovanie bolo oficiálne ukončené. Po tomto momente sa ale na plavidlo dostalo ešte asi dvetisíc osôb.

30. januára okolo poludnia Wilhelm Gustloff vyplávala s asi desaťtisíc ľuďmi na palube. Jej cieľom bola námorná základňa v Kieli. Podľa plánu ju mali chrániť dva torpédové člny a plaviť sa v spoločnosti ďalšej veľkej lode s utečencami, tá však v dôsledku poruchy nevyplávala a otočiť sa musel aj jeden z torpédových člnov.

Jeden zo starších dôstojníkov Wilhelm Zahn navrhoval, aby sa Wilhelm Gustloff plavila v plytkých vodách blízko pobrežia a bez svetiel, kapitán Friedrich Petersen bola ale proti. Zamieril do hlbších vôd, ktoré boli vyčistené od mín. O šiestej večer dostal správu, že naproti lodi mieri konvoj nemeckých mínoloviek, a tak pozmenil kurz plavby a zapol navigačné svetlá, čím urobil z lode ľahký terč.

Po deviatej hodine večer vypálila S-13 tri torpéda a všetky našli svoj cieľ.

Onedlho sa Wilhelm Gustloff dostal do hľadáčika sovietskej ponorky S-13 pod velením kapitána Alexandra Marineska. Ponorka sledovala plavidlo dve hodiny a napokon sa dostala k jeho ľavoboku, teda bližšie k pobrežiu, odkiaľ bol útok neočakávanejší. Po deviatej hodine večer vypálila S-13 tri torpéda a všetky našli svoj cieľ. Vyradili z činnosti motory i generátory elektriny a prerušili akékoľvek komunikačné možnosti plavidla. Wilhelm Gustloff sa ocitla v temnote.

Posádka konala rýchlo, no napriek tomu sa jej podarilo dostať na vodu len deväť záchranných člnov. Ostatné primrzli k svojim stanovištiam. Loď sa navyše začala nakláňať na ľavobok a člny na pravoboku sa stali nepoužiteľnými. Na ďalších sa pretrhli laná a zrútili sa aj s ľuďmi z veľkej výšky do ľadovej vody. V istom momente sa utrhlo protilietadlové delo a dopadlo do člna plného ľudí.

V podpalubí sa rozpútalo peklo. Panikáriaci ľudia po sebe v tme šliapali a snažili sa dostať nahor. Tí odvážnejší ostali v kajutách, postrieľali svoje rodiny a napokon spáchali samovraždu.

Trvalo 40 minúť, kým sa Wilhelm Gustloff úplne prevrátila nabok. O ďalších desať minút klesla pod hladinu a vzala so sebou tisíce ľudí. Ďalšie tisíce zomreli v studenej vode na podchladenie.

Na miesto nešťastia dorazilo viacero nemeckých lodí, ktoré vytiahli z vody asi 1200 osôb. Počet obetí dodnes nie je presne známy, odhaduje sa na 6500 až 9600. Tisícku tvorili mužskí námorní dôstojníci, z 373 ženských dôstojníčok prežili len tri.

Kapitán ponorky Marinesko zomrel v 50 na rakovinu. V roku 1990 mu Michail Gorbačov udelil titul Hrdina Sovietského zväzu. Vedú sa debaty, či potopenie tejto lode nebolo vojnovým zločinom, no zrejme nie. Na palube boli stovky členov vojenského personálu a loď bola ozbrojená, čo z nej robilo legitímny vojenský cieľ.

Vrak plavidla Wilhelm Gustloff sa dnes považuje za vojnový hrob a ide o jeden z najväčších vrakov na dnes Baltského mora.

Najhoršia námorná katastrofa v dejinách: Keď sa potopil Wilhelm Gustloff

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Najhoršia námorná katastrofa v dejinách: Keď sa potopil Wilhelm Gustloff

Autor článku

Noel

Súvisiace články

FOTO Film vs. realita: Ako naozaj vyzerali ľudia na Titanicu?

KVÍZ o Titanicu: Zvládnete správne odpovedať na všetko?

Najkrajšie múzeá Titanicu: Ktoré by ste chceli vidieť?

Nové tajomstvá aj po viac než storočí: Čo ste nevedeli o Titanicu?

Najtragickejšie príbehy z Titanicu, pri ktorých sa nevyhnete dojatiu

Zaujímavé fakty o Titanicu, o ktorých ste zrejme netušili

Výber pre vás