Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

„Ide o celkom nové zariadenie,“ píše sa vo viac než 130 rokov starom článku. „Vkladá sa doň nábojový pás, ktorý prechádza cez hlaveň a zase z nej vychádza, ale už len s prázdnymi nábojnicami. Na nabíjanie, streľbu a vyhadzovanie nábojníc využíva spätný ráz výstrelu. Strieľa tak dlho, kým mu nedôjdu náboje.“ Na svete bol Maximov guľomet, ktorý revolučným spôsobom zmenil tvár vojny.

Hiram Maxim sa narodil v štáte Maine v roku 1840. Učil sa za výrobcu karosérií a vo veku 24 rokov sa zamestnal v strýkovej strojárskej firme v Massachusetts. Vynálezy ho v tom čase priťahovali už dávno. Navrhol napríklad samonaťahovaciu pascu na myši či protipožiarny kropiaci systém, ktorý vedel telegrafom zároveň dať správu o požiari hasičom. Ako 26-ročný už mal na konte prvý patent, a to na kulmu na vlasy. Počas kariéry získal dovedna až 271 patentov, často sa zaplietal do dlhých sporov o patentové práva s Edisonom, najznámejším sa však stal práve vďaka svojmu najsmrtiacejšiemu vynálezu.

V roku 1882 stretol vo Viedni Američana, ktorý Maximovi povedal: „Vykašlite sa na tú vašu chémiu a elektrinu. Ak chcete zarobiť kopec peňazí, vymyslite niečo, vďaka čomu si títo Európania budú môcť ľahšie podrezávať krky!“

Jeho radu si vzal Maxim k srdcu, v Londýne si založil dielňu a o tri roky neskôr bol na svete guľomet. Primitívnejšie zbrane tohto druhu, ako napríklad Gatlingov guľomet, si vyžadovali točenie kľukou, aby sa dosiahla vyššia kadencia. Maxim ale využil spätný ráz, vďaka čomu dokázala jeho zbraň vystreliť až 600 rán za minútu. Vymyslel aj vodné chladenie, ktoré umožňovalo používať guľomet dlhšie, než keby nechal chladenie iba na vzduch. Na maximalizáciu efektivity zbrane vynašiel aj vlastný bezdymný strelný prach.

S finančnou podporou oceliarskeho magnáta Edwarda Vickersa Maxim založil vlastnú firmu v anglickom Kente, ktorú ale v roku 1897 pohltila jej amterská spoločnosť Vickers Corporation.

Maximov guľomet naplno predviedol svoju katastrofickú smrtiacu silu až vo vojne. Počas prvej matabelskej vojny, ktorá sa odohrávala v rokoch 1893 až 1894 v africkej Rodézii, odrazilo 700 Britov útok päťtisíc matabelských bojovníkov. Britom na to stačilo päť guľometov. Neskôr prišla prvá svetová vojna, kde už guľomety intenzívne využívali všetky strany. U Britov sa ujal Vickersov vylepšený model Maximovej zbrane.

Jedným z posledných Maximových vynálezov bol bronchiálny inhalátor, keďže on sám dlhé roky trpel bronchitídou. Kvôli tomu sa stal terčom kritiky, podľa mnohých sa mal prestať zaoberať takým šarlatánstvom. Maxim na kritiku reagoval slovami: „Žijeme vo zvláštnom svete. Bol som prvým človekom, ktorý vynašiel automatickú zbraň. Je ohromujúce, ako rýchlo som sa kvôli tomu stal slávnym. Keby to nebol stroj na zabíjanie, o guľomete by sa hovorilo veľmi málo. Očividne je chvályhodné vynájsť smrtiace zariadenie, zatiaľ čo vynález, ktorý zmierňuje utrpenie, je autorovi hanbou.“

Maxim vynašiel vyše 200 zariadení, preslávil ho smrtiaci guľomet

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Maxim vynašiel vyše 200 zariadení, preslávil ho smrtiaci guľomet

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Fascinujúce príbehy, ktorú sa udiali počas jadrových testov

Zachráni nás pred asteroidom filmový vynález? Už je vo vývoji

FOTO Ohavné fejky: Z týchto kópií vám bude do smiechu

Prečo nemajú verejné záchody dvere až po zem? Dôvod číslo 3 vás prekvapí

VIDEO Škaredá mazanica? Pozrite sa, čo vznikne, keď chlapík zhasne svetlo

Najčudnejšie (a najzbytočnejšie) svetové rekordy: Komu toto napadlo?

Výber pre vás