Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Účelom <a href="https://magazin.pluska.sk/techmag/zvierata-vesmire-ako-nam-pomohli-pri-skumani-kozmu" target="_blank" rel="noopener">posielania zvierat do vesmíru</a> bolo zistiť, ako toto nehostinné prostredie vplýva na živé organizmy. Nielen po fyzickej, ale i psychologickej a neurologickej stránke. A keďže francúzski vedci mali k dispozícii množstvo neurologických dát o mačkách, rozhodli sa, že do kozmu poletia práve ony.

V roku 1963 výskumný ústav CERMA (Centre d'Enseignement et de Recherches de Médecine Aéronautique) kúpil 14 mačiek od predavača, ktorý ich zrejme pozbieral na ulici. Vo všetkých prípadoch išlo o samice a vedci si ich pozorne vyberali na základe povahy jednotlivých zvierat.

Následne ich podrobili tvrdému a prísnemu výcviku, ktorý zahŕňal aj vírenie v centrifúge. Muselo sa zistiť, akej odstredivej sile je mačacie telo schopné odolať. Zvieratá tiež putovali do kompresných komôr a trávili čas v miestnostiach, kde boli vystavené silným zvukom.

Aby sa zabránilo tomu, že sa ľudia na zvieratá citovo naviažu, žiadne z nich nedostalo meno, iba sériové číslo. Jedna mačka s označením C 341 prešla nielen výcvikom, ale aj desaťhodinovou operáciou, počas ktorej jej do lebky zaviedli elektródy na sledovanie neurologickej aktivity. Následné záznamy mali byť oveľa detailnejšie než tie, ktoré sa získali prostredníctvom podobného sledovania oveľa menších potkanov.

18. októbra 1963 pripútali C 341 do klietky rakety Véronique AGI 47, ktorá odštartovala z raketovej základne v Alžírsku. Raketový motor šiel 42 sekúnd naplno a mačka zažila preťaženie 9,5 g. Modul s mačkou sa neskôr oddelil a vystúpil do výšky 152 kilometrov. Tu približne päť minút zažíval beztiažový stav a vrátil sa na Zem. Celý let trval len 15 minút.

C 341 prežila let bez ujmy a elektródy v jej hlave po celý čas posielali vedcom dôležité údaje. Keď sa o podrobnostiach misie dozvedeli médiá, dali mačke meno Felix, vedci z CERMA ho ale zmenili na Félicette. O dva mesiace neskôr mačku zabili, aby mohli lepšie preskúmať jej mozog.

Druhá mačka mala vyletieť do kozmu 24. októbra 1963, ale štart sa nevydaril, modul spadol na zem a zviera v ňom zomrelo. Félicette tak bola jedinou mačkou, ktorá sa kedy pozrela do kozmu. Až v decembri 2019 sa dočkala pamätníka, ktorý stojí na pôde Medzinárodnej vesmírnej univerzity v Štrasburgu.

Félicette: Jediná mačka, ktorá sa kedy dostala do vesmíru

Autor článku

Noel

Výber pre vás

Félicette: Jediná mačka, ktorá sa kedy dostala do vesmíru

Autor článku

Noel

Súvisiace články

Nový teleskop ponúka najhlbší pohľad do infračerveného vesmíru

Čo by sa stalo s človekom vo vesmíre bez skafandra?

Aké stavby vidno z vesmíru? Astronauti vás tvrdeniami prekvapia

Ako dlho žijú hviezdy? Nič netrvá večne, ani vesmírne obry

FOTO Vesmírne kolónie: Ako si ich NASA predstavovala pred polstoročím?

Belka a Strelka sa pozreli do vesmíru, mali viac šťastia než ich predchodcovia

Výber pre vás