Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Iste, môžu sa inšpirovať jednou alebo dvoma udalosťami, aj keď sa odohrali v rôznych časoch alebo na rôznych miestach, a spracovať ich do filmu. Uvedené filmy uviedli na trh ako „založené na skutočných udalostiach“, pričom udalosti sa nikdy neodohrali tak, ako ich zobrazili.

Čierna komédia Joela a Ethana Coenovcov Fargo sa začína textom „Toto je skutočný príbeh“. Ale nie je, nebol a možno nikdy nebude. Fargo rozpráva príbeh obchodníka s autami Jerryho Lundegaarda (William H. Macy), ktorý si najal dvoch zločincov, aby uniesli jeho manželku a žiadali výkupné od jeho svokra (majiteľa autosalónu, kde Jerry pracuje). Ale s malým pričinením tehotnej policajnej šéfky (Frances McDormandová) nejde absolútne nič podľa plánu. Film tvrdí, že je založený na udalostiach, ktoré sa odohrali v Minnesote v roku 1987, pričom mená zmenili kvôli ochrane súkromia. Bratia Coenovci pridali vyhlásenie o skutočnom príbehu preto, že „chceli natočiť film v štýle skutočného filmu. Nemusíte mať skutočný príbeh, aby ste mohli nakrútiť skutočný film.“ Fargo možno považovať za sériu náhodných udalostí spojených do jedného filmu.

Posledný dom naľavo (The Last House on the Left, 1972)

Podobne ako Fargo, aj Posledný dom naľavo začína textom: „Udalosti, ktorých budete svedkom, sú pravdivé. Mená a miesta sme zmenili kvôli ochrane jedincov, ktorí ešte žijú.“ Ale rovnako ako Fargo aj toto je len podvod. Spomínané oznámenie navrhol režisér Wes Craven, aby pripravil divákov na to, že ich čaká niečo hrozné a nemilosrdné a zároveň zabezpečil, že prijmú čokoľvek, čo bude nasledovať. Ide totiž o triler, ktorý sa sústreďuje na znásilnenie a vraždu mladej ženy a jej priateľky a následnú krvavú pomstu zo strany jej rodičov. Film preberá mnohé zo štylistických prvkov z dokumentárneho formátu: záznam zvuku na mieste a ručné kamery. Išlo totiž o prvý Cravenov celovečerný film, dovtedy sa podieľal len na produkcii dokumentárnych filmov. Film ani zďaleka nestojí na „pravdivom“ základe, v skutočnosti je voľným remakom filmu Ingmara Bergmana Panenská jar (Virgin Spring, 1960).

Texaský masaker motorovou pílou (The Texas Chainsaw Massacre, 1974)

Texaský masaker motorovou pílou má byť popisom skutočnej tragédie, išlo však len o propagačnú stratégiu, ktorá sa vyplatila. Kým film Posledný dom naľavo priniesol divákom drásajúcu hodinu a pol násilia a ponižovania, tento film zrodil legendu: vraha Leatherface, ktorí nosil na tvári masku z ľudskej kože. Táto postava zaistila dlhovekosť fikcie a splodila celkovo osem pokračovaní, prequelov a remakov. Žiaľ – alebo možno, našťastie – žiadna z rozprávok nie je pravdivá. Príbeh v skutočnosti vychádzal z frustrácie režiséra Tobeho Hoopera zo zbesilých davov počas vianočných nákupov v roku 1972. Keď sa blížil k stojanu s motorovými pílami, predstavoval si, ako prerezáva davy, aby dostal to, čo chcel – a doma napísal príbeh na jedno posedenie.

Režisér Robert Zemeckis má na svedomí u divákov obľúbené filmy ako Návrat do budúcnosti či Forrest Gump. A predsa jeho dramatický triler Let s Denzelom Washingtonom, v postave pilota Whipa Whitakera, v médiách falošne označili za skutočný príbeh. Whitakerovi sa podarí pristáť so zlyhávajúcim lietadlom a následné vyšetrovanie odhalí, že je alkoholik a pil aj pred osudným letom. Zemeckis neskôr v rozhovore priznal, že je to „úplná fikcia“, pričom pri tvorbe spojil rôzne havárie lietadiel z predchádzajúcich desaťročí. Vďaka tomu vznikol skvelý film, ktorý zarobil viac ako päťnásobok svojho výrobného rozpočtu. Inšpiroval i natočenie ďalšej leteckej drámy – filmu Sully od Clinta Eastwooda s Tomom Hanksom v hlavnej úlohe, ktorý sa sústreďuje okolo skutočnej udalosti v roku 2009, kedy pilot pristál s lietadlom na rieke Hudson.

Film prispel k oživeniu hororového filmu a jeho popularizácii pre novú generáciu a tiež vydláždil cestu pre sériu Očista (Purge). Úvodné rozprávanie predstavuje ústredné postavy Kristen (Liv Tylerová) a Jamesa (Scott Speedman) ako skutočný pár, ktorého dovolenku v roku 2005 narušia traja maskovaní cudzinci, ktorí spustia smrtiaci útok na dom. Ale takýto pár nikdy neexistoval. Spisovateľ a režisér Bryan Bertino priznal, že príbeh vytvoril podľa informácií o vraždách Rodiny Mansonovcov. Záujem o Mansonov príbeh pramenil z detskej posadnutosti, ktorá sa začala tým, že mu jeho otec dal prečítať knihu Helter Skelter od Vincenta Bugliosiho, ktorý opisuje prípad Mansona. Bertino tvrdí, že ho fascinovali zážitky obetí a bol zvedavý, aký by bol ich nevypovedaný príbeh.

Keď filmári klamali: Filmy, ktoré nevznikli podľa skutočných udalostí

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Keď filmári klamali: Filmy, ktoré nevznikli podľa skutočných udalostí

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Najnechutnejšie turistické atrakcie Európy: Len pre silné žalúdky

Známe ženy, na ktoré akoby nepôsobil čas. Ktorá sa vám páči najviac?

Mladý hokrejový reprezentant má krásnu mamu, je naňho hrdá

Luxusné karavany známych osobností: Ostáva len závidieť

Conneryho krásavec mieri do dražby, kto sa stane majiteľom?

Srdcervúci príbeh: Pes čaká na majiteľa, ktorý sa už nevráti

Výber pre vás