Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Piknik na Hanging Rock (Picnic at Hanging Rock, 1975)

Film sa odohráva v dievčenskej škole na začiatku 20. storočia v Austrálii, kde po výlete na valentínsky piknik záhadne zmiznú tri dievčatá s učiteľkou. Filmová adaptácia knihy Joan Lindsayovej z roku 1967 má byť skutočným príbehom, no nie je. Stal sa však miestnou legendou. Autorka napísala román na základe mimoriadne živého sna a príbeh umiestnila na skutočné miesto - skalu Hanging Rock, ktorú počas detstva mnohokrát navštívila. Skutočnosť, že miesto filmu a románu je skutočné, pridalo príbehu na tajomnosti a podporuje hodnovernosť legendy, ktorú miestni obyvatelia podnecujú a živia už roky.

Horor v Amityville (The Amityville Horror, 1979)

Film má má dlhú a kľukatú históriu v západnom folklóre a mnohí ľudia veria, je stojí na skutočnom príbehu. George a Kathy Lutzovci (James Brolin a Margot Kidderová) sa spolu s deťmi presťahovali do nového domova v Amityville, kde ich terorizovali nadprirodzené sily. Nielenže v dome v spánku vyvraždili celú rodinu, ale kedysi ho vlastnil satanista z 18. storočia. Na rozdiel od väčšiny iných prípadov mylného presvedčenia o „skutočnom príbehu“, za toto nemôžu tvorcovia filmu ani autor románu Jay Anson. Jeho autorom sú Lutzovci. George a Kathy boli skutoční ľudia, ktorí sa presťahovali do domu, v ktorom predtým žil sériový vrah Ronald DeFeo Jr. a rozhodli sa, že na tom zarobia. Dohodli sa s DeFeovým právnikom, ktorý dúfal, že tak dosiahne pre klienta obnovu konania, a celú vec si vymysleli pri fľaši vína. Aj keď na príbehu je niečo pravda – napríklad skutočné vraždy šiestich ľudí – paranormálne prvky sú diskutabilné. Legenda však žije ďalej, rovnako ako stojí dom – hoci ho zrekonštruovali a jeho adresa sa zmenila.

Film, ktorý odvážne oznamuje, že vznikol na základe skutočných udalostí, rozpráva príbeh troch cestovateľov – Liz, Kristy a Bena (Cassandra Magrathová, Kestie Morassiová a Nathan Phillips), ktorým sa pokazí auto v austrálskom Wolf Creek National Park. Prijmú pomoc od miestneho rančera, ktorý sa čoskoro „vyfarbí“ na psychopata, ktorý ich mučí a zabíja v smrteľnej hre na mačku a myš. Hoci Ben utečie, titulky na konci filmu divákom prezradia, že Liz a Kristy nikdy nenašli. Technicky je to pravda, pretože Liz a Kristy nikdy ani neexistovali. Žiadna z udalostí Wolf Creek sa nestala a režisér/scenárista Greg McLean priznal, že postavu zabijaka založil na množstve rôznych ľudí, vrátane Bradleyho Murdocha a Ivana Milata, dvoch skutočných sériových vrahov. Potom vzal niekoľko známych austrálskych osobností, napríklad Krokodíla Dundee a Steva Irwina a všetkých ich spojil, aby vytvoril postavu neľútostného vraha.

Záhada Blair Witch (The Blair Witch Project, 1999)

Film po jeho uvedení ocenili za popularizáciu žánru found footage v hororovej kinematografii. Pomocou ručných kamier ovládaných hercami rozpráva príbeh troch študentských filmárov – Heather Donahueovej, Joshuu Leonarda a Michaela C. Williamsa (všetci hrajú sami seba), ktorí sa vydali hľadať legendárnu Blair Witch do Black Hills neďaleko Burkittsville v Marylande. Podľa filmu sa všetci stratili a zostali po nich len fotoaparáty. V tomto zmysle prekročil film rámec tradičného marketingu „skutočného príbehu“ tým, že naozaj pôsobil ako skutočné zábery. Jeho presvedčivý marketing vyvolal medzi divákmi paniku, no v skutočnosti neexistuje Blair Witch, legenda a film nenatáčali v Burkittsville. S týmto nápadom prišli v roku 1993 režiséri nízkorozpočtových snímkov Daniel Myrick a Eduardo Sánchez. A zarobili okolo 250 miliónov dolárov pri výrobnom rozpočte 600-tisíc dolárov.

Nie všetky filmy so „skutočnými príbehmi“ idú touto cestou. Príkladom je thriller o únose mimozemšťanmi s názvom Štvrtý druh. Film začína tým, že Milla Jovovichová informuje divákov, že jej postava, psychologička Dr. Abigail Tylerová, je skutočná a že vo filme prehrajú aj archívne zábery. V skutočnosti sú to „archívne zábery“ herečky Charlotte Milchardovej a žiadny z únosov mimozemšťanmi, ktorý spomínajú vo filme sa nestal. A to aj napriek šíreniu informácií, že film stojí na skutočných udalostiach, ktoré podporila falošná webová stránka s falošnými príbehmi, ktoré údajne vyšli v skutočných novinách. Film je typickým príkladom nielen marketingovej kampane, ale aj celej produkcie, ktorá ide až za hranicu len preto, aby sa film predal ako skutočný príbeh. V dôsledku toho aljašská tlač podala žalobu proti NCB Universal. Došlo k rozhodnutiu, ktoré zabránilo organizácii vytvárať falošné príbehy pripisované aljašským publikáciám a falošným spravodajským webom na propagáciu ich filmov.

Filmy, ktoré nevznikli podľa skutočných udalostí, aj keď to filmári tvrdili (2. časť)

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Filmy, ktoré nevznikli podľa skutočných udalostí, aj keď to filmári tvrdili (2. časť)

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Najnechutnejšie turistické atrakcie Európy: Len pre silné žalúdky

Známe ženy, na ktoré akoby nepôsobil čas. Ktorá sa vám páči najviac?

Mladý hokrejový reprezentant má krásnu mamu, je naňho hrdá

Luxusné karavany známych osobností: Ostáva len závidieť

Conneryho krásavec mieri do dražby, kto sa stane majiteľom?

Elastické dievča pochádza z Japonska. Viete, čo dokáže?

Výber pre vás