Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

<h3>Bitka pri La Forbie</h3>
<p>Od roku 1095 križiacke vojská bojovali s moslimskými silami o Svätú zem a po prvých úspechoch vytvorili križiacke štáty v regióne, známom Outre-mer (Zámorie). Po ďalších piatich veľkých križiackych výpravách v roku 1187 bitka pri Hattíne spôsobila, že ayyubidský kalifát opäť prevzal kontrolu nad Svätou zemou. Aj keď táto bitka je najznámejšou z križiackych výprav, bitka v roku 1244 pri La Forbie bola pre históriu kľúčovejšia. V roku 1244 kresťania opäť dobyli Jeruzalem a postupujúca egyptská armáda zaútočila na Svätú zem, aby ju opäť získala. Jedným z dôvodov, prečo na bitku pri La Forbie zabúdame, je málo informácií. Vieme však, že kresťanov útok úplne ohromil, z&nbsp;oblasti ich vyhnali a už sa späť nikdy nevrátili. Pokúšali sa o&nbsp;to ďalšie križiacke výpravy, no porážka pri La Forbie znamenala kolaps kresťanského vplyvu a moci v&nbsp;regióne. Pomohla posilniť moslimský a arabský vplyv, ktorý pretrváva dodnes.</p>
<h3>Bitky v zálive Hakata</h3>

<p>Cisár Mongolov a dynastie Yuan v Číne, Kublajchán, sa v 13. storočí snažil rozšíriť svoje územie na východ. Najprv dobyl Kóreu, potom zamieril na Japonsko. Yuanská flotila prvýkrát dorazila k&nbsp;Japonsku v roku 1274 a&nbsp;vzájomné stretnutie je známe ako prvá bitka o záliv Hakata. Japonské obranné sily nedokázali odolávať presile ani pušnému prachu Yuanu, preto sa stiahli do pevnosti. Ubrániť sa im pomohla silná búrka, ktorá zdecimovala postupujúcu Yuanskú flotilu a zničila mnoho lodí. Kublajchán sa však nedal odradiť a v roku 1281 zorganizoval druhý pokus o inváziu, známy ako druhá bitka pri zálive Hakata. Japoncov síce porazili, ale opäť ich zachránila Matka príroda, keď tajfún zmietol yuanské lode a prinútil zvyšok armády ustúpiť. Tieto porážky obmedzili vplyv Mongolov a obidve búrky v zálive Hakata sú známe ako „božský vietor“ alebo kamikadze.</p>
<h3>Bitka pri Achelouse</h3>

<p>Bulhari osídlili Balkán v 7. storočí, ale pravidelne bojovali s byzantskými susedmi. Byzancia stále dominovala v regióne, ale vzostup Bulharskej ríše by to spochybnil. Bulharský cár Simeon sa snažil upevniť obe ríše spojenectvom, čo starí rivali odmietli. Nevyhnutne to viedlo k ďalšej vojne v roku 917, v ktorej sa obe strany stretli pri Achelouse. Byzantínci spočiatku vyhrávali, no v tábore sa začali šíriť zvesti, že zabili veliteľa Lea Phokasa. Podľa jednej verzie Phokas zosadol z koňa, aby sa napil, ale jeho muži si pri pohľade na koňa bez jazdca mysleli, že zahynul. Simeon si všimol narastajúcu paniku a zmätok medzi vojakmi, zastavil ústup a podnikol protiútok, čím Byzantíncom uštedril jednu z najväčších porážok. Vďaka tomuto úspechu získal titul cára, ustanovil Bulharsko ako významnú európsku mocnosť a umožnil zostať kresťanskému Bulharsku nábožensky nezávislým.</p>
<h3>Bitka pri Stamford Bridge</h3>

<p>Zatiaľ&nbsp;čo rok 1066 sa v Anglicku spája s&nbsp;bitkou pri Hastingse, no rovnako významná bitka sa odohrala len niekoľko týždňov predtým, keď Angličania bojovali proti vikingským útočníkom na Stamford Bridge. Anglický kráľ Harold čakal v Londýne na normanskú inváziu, ale s&nbsp;rovnakým úmyslom prišiel so svojimi silami do Yorku v roku 1066 aj nórsky kráľ Hardrada. Harold napochodoval s jednotkami na územie 298 kilometrov severne od Londýna len za štyri dni, aby sa s nimi stretol. Útočníkov prekvapil a rýchlo zdecimoval, pričom kráľ Hardrada v&nbsp;boji zahynul. Víťazstvo viedlo k vyhnaniu Vikingov, čím sa skončili ich nároky na anglickú&nbsp;korunu a vplyv v Európe. O tri týždne neskôr do Anglicka vtrhol William Dobyvateľ z Normandie, ako Harold predpokladal, no predchádzajúca bitka ho značne oslabila. Normani to využili a zmocnili sa koruny.</p>
<h3>Obliehanie a pád Tenochtitlanu</h3>

<p>Španielski dobyvatelia pod vedením Cortésa dorazili len s 500 mužmi, no rýchlo zosnovali plány na dobytie Aztéckej ríše. Po zabití tisícok neozbrojených Aztékov cestou naprieč krajinou dorazili jednotky pod španielskym vedením do hlavného mesta Tenochtitlan a zajali vodcu Montezumu II. Aztékovia sa vzbúrili, pričom Montezuma zahynul. Po mnohých vojnách a viacerých zverstvách, udalosti vyvrcholili v máji 1521, keď Španieli obliehali Tenochtitlan. Aztékovia mesto bránili delami približne tri mesiace, no nedokázali sa vyrovnať španielskym zbraniam a&nbsp;museli kapitulovať. Už ich zdecimovali kiahne, ktoré do krajiny zavliekli Španieli, takže táto porážka znamenala ich konečný zánik a vzostup španielskej kolonizácie.</p>

Zabudnuté bitky, ktoré pomohli formovať moderný svet

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Zabudnuté bitky, ktoré pomohli formovať moderný svet

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FOTO 30+ dôkazov toho, ako príroda víťazí nad civilizáciou

Chcú zachrániť slovenskú ovčiu vlnu: Dve ženy sa pustili do ťažkej práce

Kruté korene známych rozprávok: Ako vznikla Snehulienka či Popoluška?

Najkrajšie atrakcie európskych miest: Poznáte ich? (KVÍZ)

FOTO Zvláštne zvieratá, ktoré akoby nepochádzali z našej planéty

Najodľahlejší hotel na svete: Suma za noc vám nedá spávať

Výber pre vás