​Americkí a&nbsp;austrálski vedci sa pustili do nielen finančne náročného projektu. Pri „vzkriesení“ tasmánskeho tigra, ktorý vyhynul takmer pred storočím, chcú využiť kmeňové bunky a&nbsp;technológiu úpravy génov. Výskumníci plánujú odobrať kmeňové bunky žijúcemu druhu vačkovca s&nbsp;podobnou DNA a&nbsp;pomocou editácie génov „priviesť naspäť“ vyhynutý druh alebo vytvoriť veľmi podobný.

Tento projekt je už druhým podobným podnikom texaskej biotechnologickej spoločnosti Colossal, ktorá ešte vlani oznámila, že s&nbsp;využitím techník genetického inžinierstva plánuje „znovuvytvorenie“ mamuta a&nbsp;jeho návrat do Arktídy. Ako informoval The Guardian, najnovším projektom je partnerstvo biotechnologickej firmy s&nbsp;univerzitou v&nbsp;Melbourne, ktorá začiatkom tohto roka získala filantropický dar 5 miliónov dolárov na laboratórium pre genetickú obnovu vakovlka. „Veríme, že o&nbsp;desať rokov by sme už mohli mať prvé mláďatko vakovlka,“ vyhlásil profesor Melbournskej univerzity Andrew Pask, ktorý výskum vedie. Aby však projekt mohol byť úspešný, bude si vyžadovať prekonanie niekoľkých prelomových bodov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Vyhynutý vakovlk tasmánsky (Thylacinus cynocephalus), z&nbsp;čeľade vakovlkovité, dostal vďaka tmavým pruhom na zadnej časti tela pieskovej až sivej farby prezývku tasmánsky tiger. Aj keď sa tento masožravý tvor výzorom a&nbsp;spôsobom života podobal skôr psovi alebo vlkovi, patrí do rovnakej skupiny ako kengura. Zvláštnosťou bola jeho schopnosť otvoriť papuľu takmer do 120-stupňového uhla. Živil sa najmä kengurami, hlodavcami a&nbsp;vtákmi. Pôvodne žil v&nbsp;Austrálii aj na Papue Novej Guinei, po príchode ľudí však jeho populácia klesala a&nbsp;nakoniec prežíval už len na ostrove Tasmánia.

Jeho vyhubenie, či už priamo alebo nepriamo, zapríčinil človek. Ľudia pred asi tisíc rokmi zavliekli do jeho životného priestoru psa, ktorý vakovlkovi ako predátor konkuroval. Neskôr sa z&nbsp;týchto psov vyvinul divý pes dingo, ktorý bol ďalšou neželanou konkurenciou. Keď sa vakovlk pre rozšírený chov oviec preorientoval na túto ľahšie dostupnú potravu, vláda za jeho kožu vypísala odmenu, a&nbsp;tým spečatila jeho osud. Posledný jedinec tohto druhu, odchytený vo voľnej prírode, dostal meno Benjamín a&nbsp;uhynul v&nbsp;zoo v&nbsp;Tasmánii v&nbsp;roku 1936.

Pokiaľ by kolektívu vedcov ich snaha vyšla, stali by sa prvými v&nbsp;histórii, ktorým sa podarilo oživiť už vyhynutý druh. Profesor Pask dúfa, že ich práca by mohla mať širší význam pre rýchlo meniaci sa súčasný svet, kde žije mnoho ohrozených druhov. Poukázal pritom aj na katastrofálny dosah požiarov na austrálsku divočinu. „Musíme sa pozrieť na iné technológie a&nbsp;nové spôsoby, ako to urobiť, ak chceme zastaviť túto stratu biodiverzity,“ povedal. „Nemáme na výber. Myslím si, že ak stratíme 50 percent bio­diverzity na zemi v&nbsp;nasledujúcich 50 až 100 rokoch, povedie to k&nbsp;nášmu vlastnému vyhynutiu.“

Podľa BBC je však viacero expertov skeptických. „Je to len rozprávkové science-fiction,“ uviedol Jeremy Austin, profesor z&nbsp;austrálskeho centra pre výskum starobylého DNA. Ako dodáva The Guardian, ani profesor globálnej ekológie na Flindersovej univerzite Corey Bradshaw sa nedomnieva, že by projekt mohol uspieť. „Aj keď to dokážete (v&nbsp;laboratóriu) – a&nbsp;mám o&nbsp;tom pochybnosti –, ako vytvoríte tisíce jedincov s&nbsp;dostatočnou genetickou variáciou, ktoré potrebujete na vytvorenie zdravej populácie?“

Oživia tasmánskeho tigra? Vedci plánujú náročný projekt

Výber pre vás

Oživia tasmánskeho tigra? Vedci plánujú náročný projekt

Súvisiace články

10 fascinujúcich miest, ktoré sú zapísané v UNESCO

Pojedači hriechov stáli na dne spoločnosti, no ľudia sa na nich spoliehali

K Viedni patrí kaviarenská kultúra, dostala sa do UNESCO

FOTO Obrátené vodopády: Keď voda lieta opačným smerom

Najbizarnejší duel v dejinách: Keď sa mušketami strieľalo z balónov

Najväčšia zbierka vypchatých psov leží kúsok od našich hraníc

Výber pre vás