Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Jedinečný príklad prehistorického umenia, Venuša z Brassempouy, je pozostatkom slonovinovej sochy, ktorú objavili v roku 1892 na juhozápade Francúzska. Z pôvodnej sochy z mamutej slonoviny sa zachovala len hlava a krk. Je asi 3,5 centimetra vysoká, 1,9 centimetra široká a 2,2 centimetra hlboká. Na rozdiel od ostatných „Venuší“ objavených v Európe má táto výrazné črty tváre - nos, oči, obočie a čelo – ale žiadne ústa. Na vrchu a bokoch hlavy sú rytiny, ktoré pripomínajú spletené vlasy či pokrývku hlavy. Neuveriteľné črty tváre z nej robia pozoruhodné umelecké dielo, hoci sa možno nikdy nedozvieme, ako vyzeral zvyšok tela alebo čo sa s ním stalo. Socha z doby kamennej, datovaná do roku 23 000 pred Kristom, je jednou z mála, ktorá obsahuje detaily ľudskej tváre a mohla by byť najstaršou.

Krátko po začatí výkopových prác na archeologickom nálezisku Dolní Věstonice v Českej republike v roku 1924 sa prejavil význam tejto lokality. Okrem toho, že tu našli viaceré praveké pohrebiská, archeológovia odkryli aj stovky artefaktov. Jedným z nich bol 26-tisíc rokov starý moravský lev. Soška z pálenej hliny je 4,5 centimetra široká, 2,8 centimetra vysoká a 1,5 centimetra hlboká. Oči, uši a ňufák obsahujú neuveriteľné detaily. Nedá sa určiť, či ide o leva alebo levicu, pretože levy z doby ľadovej nemali hrivu. Diery v oku a nad uchom by mohli predstavovať rany. Zistenia poskytli vedcom pohľad na význam mäsožravcov v živote starých obyvateľov tejto oblasti. Hoci získavanie koží mohlo byť hlavným dôvodom ich lovu, kosti slúžili našim predkom na výrobu zbraní a nástrojov a líščie a vlčie zuby používali na výrobu rôznych ozdôb, vrátane šperkov.

Jaskyňa Vogelherd sa nachádza na východnej strane pohoria Švábska Jura v juhozápadnom Nemecku. Po objavení figurín z horného paleolitu v roku 1931 – pripisovaných aurignacienskej kultúre – si táto jaskyňa získala širokú vedeckú a verejnú pozornosť. Drobné sochy z mamutej slonoviny patria k najstarším umeleckým dielam na svete. Medzi najznámejšie patrí 33-tisíc rokov stará socha koňa, ktorá mohla slúžiť ako totem alebo prívesok. Rysy má opotrebované častým používaním, no stále má mimoriadne pekný a výrazný tvar. Ide o žrebca s impozantným postojom, z ktorého sa žiaľ, kompletne sa zachovala len hlava. Keďže vonkajšie vrstvy slonoviny majú sklon k odlupovaniu, šírka sochy sa výrazne zmenšila a nemá ani nohy. Na soche sú početné vyryté symboly na zátylku, ako aj na chrbte a ľavej strane hrudníka, ktorých význam možno nikdy nezistíme.

Archeologické nálezisko Tolbaga leží v blízkosti rieky Khilok na Sibíri a objavil ho v 70. rokoch 20. storočia známy sovietsky archeológ a historik A. P. Okladnikov. Zložito vyrezávaná hlava zvieraťa z druhého stavca dnes už vyhynutého nosorožca vlneného bola jedným z najdôležitejších objavov v lokalite. Mikroskopické skúmanie stôp po nástrojoch ukázalo, že sošku vytesali rôznymi kamennými nástrojmi. Jej vytvorenie vyžadovalo veľa času a úsilia, pretože je neuveriteľne detailná a obsahuje pozoruhodne prirodzené črty.

V roku 2007 našli archeológovia z Univerzity v Tübingene v Nemecku prvú neporušenú sochu mamuta. Nález zahŕňal niekoľko ďalších figurín, ktoré vytvorili prví moderní ľudia najmenej pred 35-tisíc rokmi. Vzácny bol nielen kvôli neporušenému stavu mamuta, ale tiež preto, že ide pravdepodobne o najstaršiu doteraz objavenú sochu zo slonoviny. Samotná socha je pomerne malá, meria iba 3,7 centimetra na dĺžku a váži 7,5 gramu. Zobrazuje však majstrovské detaily - špicatý chvost, silné nohy či krásne klenutý trup, vďaka ktorým je skutočne jedinečná. Minisochu zdobí sekvencia krížového šrafovania. V archeologickom nálezisku v jaskyni Vogelherd, ktorú preslávil archeológ Gustav Reik, objavili počas prvého výskumu v roku 1931 celkovo päť slonovinových sôch mamuta z obdobia horného paleolitu.

Leví muž z Hohlenstein Stadel je najstaršia antropomorfná figúrka na svete. Nádhernú sochu v roku 1939 objavil archeológ Robert Wetzel v Nemecku v systéme jaskýň, ktoré naďalej prinášajú dôležité archeologické a historicky významné nálezy. 40-tisíc rokov stará socha vznikla pomocou pazúrika a kamenných rezných nástrojov a je zároveň prvým umeleckým dielom, aké kedy našli v Európe a predstavuje mužskú postavu. Figúrka nebola vcelku a niekoľko kusov z prednej časti tela dodnes chýba. Meria 31 centimetrov. Podľa držania tela pôsobí akoby muž stál na špičkách s rukami pri bokoch. Na hornej časti ľavej ruky sú zárezy, ktoré môžu predstavovať tetovanie alebo zranenie. Sošku našli s množstvom ďalších artefaktov, ale zostáva pozoruhodným príkladom prehistorického ľudského umenia z doby kamennej.

Najstaršie sošky sveta: Neuveríte, kedy vlastne vznikli

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Najstaršie sošky sveta: Neuveríte, kedy vlastne vznikli

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FOTO Ako vyzerali historické monumenty v čase najväčšej slávy? Tu je ich rekonštrukcia

FOTO Japonsko na prelome storočí: Pozrite sa do sveta, ktorý už neexistuje

FOTO 30 najkrajších útesov, ktoré môžete nájsť na našej planéte

Poznáte unikátny strom? Môžete zabezpečiť, aby bol chránený

Slovenský kandidát na Európsky strom roka rastie pod Tatrami

Poznáte obrysy európskych štátov? KVÍZ preverí vaše zemepisné vedomosti

Výber pre vás