Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Niektorí veria, že Biblia je pravdivá, iní hovoria, že ide o podobenstvo, prípadne Bibliu ignorujú ako čistú fantáziu. Bez ohľadu na váš názor existuje množstvo archeologických nálezov, ktoré dokazujú existenciu niektorých biblických postáv a udalostí.

V dnešnom Jordánsku sa medzi Mŕtvym morom a Tiberiadskym jazerom nachádza lokalita s názvom Tel el-Hamman. Archeológovia zistili, že v strednej dobe bronzovej išlo o rušné mesto, väčšie ako súčasný Jeruzalem a neďaleké Jericho. Bolo domovom približne osemtisíc ľudí, malo dostatok vody a prekvitalo. Avšak v roku 1650 pred Kristom, došlo ku katastrofe, v dôsledku ktorej ľudia mesto na 600 rokov opustili. V roku 2006 Steven Collins a jeho tím narazili na vrstvu sadzí vysokú 1,5 metra. V nej našli črep keramiky a podľa stôp zistili, že niečo keramiku glazovalo pri teplote prevyšujúcej hodnoty, ktoré dosahujú existujúce pece či prirodzený oheň. Vedci predpokladajú, že explodujúci meteorit spôsobil nad mestom kozmický výbuch vzduchu. Je Tel el-Hammam miestom Sodomy? Miesto, dátum a náhle zničenie zapadajú do príbehu v Genesis.

V evanjeliách bol Jozef Kaifáš židovský veľkňaz, ktorý sa rozhodujúcou mierou podieľal na odsúdení Ježiša. Rímsko-židovský historik z 1. storočia Flavius ​​Josephus ho vo svojom diele spomína ako toho, kto povedal: „Je lepšie, aby zahynul jeden človek, než celý národ“, čím podpísal Ježišov ortieľ. Veľa informácií o živote Kaifáša donedávna historici nemali. V roku 1990 však stavitelia aquaparku na okraji Jeruzalema náhodou rozbili hrobku z 1. storočia. Archeológovia následne zistili, že obsahovala truhlice plné kostí. Na jednej z nich bol nápis, ktorý ju identifikoval ako kostnicu Jozefa Kaifáša a vedci v nej našli kosti asi 60-ročného muža. O jeho stotožnení s biblickým Kaifášom najprv mali pochybnosti, ale v roku 2011 archeológovia našli inú urnu z rovnakej doby s nápisom „Miriam, dcéra Ješuu, syna Kaifáša z rodu Maazijah“. Pretože ide o neobvyklé meno, súvislosť oboch nálezov s biblickým Kaifášom je vysoko pravdepodobná.

Zvitky od Mŕtveho mora sú najstarším biblickým rukopisom a od čias ich objavenia vyvolávajú medzi archeológmi, teológmi a historikmi búrlivé diskusie. Okolie Mŕtveho mora v Izraeli obklopujú stovky malých či väčších neprístupných jaskýň v strmých útesoch. A tieto jaskyne ukrývali dvetisíc rokov obrovské tajomstvo - starobylé zvitky. V roku 1946 objavili traja beduíni prvý zo zvitkov v Kumránskych jaskyniach na pobreží Mŕtveho mora. Zachované zvitky pergamenu ležali v nádobách, čo podnietilo hľadačov a tí od roku 1947 našli ďalších 972 rukopisov. Zvitky sú napísané v hebrejčine, aramejčine a gréčtine a obsahujú fragmenty každej knihy Starého zákona, okrem knihy Ester, kópie textov z kníh, ktoré neboli súčasťou konečnej verzie Biblie a súbor pravidiel židovskej kultúry. Po svete sa šíria dohady, že Vatikán bráni úplnému preloženiu zvitkov, pretože obsahujú prevratné informácie o prvotnom kresťanstve a odkrývajú inú pravdu. Môžu vraj dokazovať, že pôvodcom kresťanstva nie je Ježiš, ale kresťanská viera je okopírovaná od viery Esénov, ktorí kedysi jaskyne obývali.

Príbeh o Noemovi a potope ilustruje Božiu moc a možnosť vykúpenia. Ale je to len príbeh? V Mezopotámii medzi riekami Tigris a Eufrat vzniklo a zaniklo mnoho civilizácií – medzi nimi aj Sumeri, Asýri a Babylončania. Literatúra, ktorá spomína tieto civilizácie, napríklad Epos o Gilgamešovi, hovorí o veľkej potope. Najstaršia verzia potopy pochádza z 18. storočia p.n.l. Okrem toho však existujú aj dôkazy. V rokoch 1928 až 1929 našli archeológovia na dvoch samostatných miestach stopy po povodni, ktorá za sebou zanechala vrstvu bahna hlbokú 2,4 metra. Bahno pochádza z obdobia okolo roku 3500 pred Kristom. Samozrejme, aj iné povodne zanechali za sebou stopy, ale žiadna nebola taká ničivá ako táto.

V evanjeliách podľa Matúša a Lukáša poslal Ježiša na smrť Pontský Pilát. Z Biblie vieme, že bol rímskym prefektom v Judey v rokoch 26. až 37. Napriek jeho biblickej sláve vieme o ňom len málo. Nezachovali sa nijaké obrázky Piláta, no vedci objavili jeden základný artefakt, ktorý sa spája s jeho menom. V roku 1961, archeológ Antonio Frova našiel kamennú dosku pod divadlom v Caesarea Maritima v Izraeli. Išlo o úplne obyčajný kus kameňa, až na nápis: „Tiberium Pontius Pilát, prefekt Judey.“ Pontský Pilát tak vystúpil z príbehu do histórie.

Archeologické objavy, ktoré sú v prekvapivom súlade s Bibliou

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Archeologické objavy, ktoré sú v prekvapivom súlade s Bibliou

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

Route 36: Jediný kokaínový bar na svete funguje už 12 rokov

Populárne jesenné aktivity, ktoré skončili tragicky

FOTO Prírodné poklady, ktoré sa skrývajú v odľahlých miestach USA

Tajomstvá doby kamennej: Čo sme ešte stále neodhalili?

Zaujímavé fakty o žaluďoch, ktoré prekvapia aj znalca lesa

Vyznáte sa v hubách? Dokážte to v našom náročnom KVÍZE

Výber pre vás