Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Kresťanstvo v prvých rokoch svojej existencie nefungovalo pod globálnou organizáciou s jasnou hierarchiou a definovaným súborom presvedčení, liturgií a pravidiel. Spočiatku išlo o rôzne názorové skupiny, ktoré proti sebe súperili. Všetko sa zmenilo po Prvom Nicejskom koncile. V roku 325 ho zvolal rímsky cisár Konštantín I., ktorý z kresťanstva urobil štátne náboženstvo Ríma. Cieľom ekumenického koncilu bolo presne stanoviť, ako bude kresťanstvo fungovať ako organizované náboženstvo. Zvlášť dôležitý bol vzťah medzi Ježišom a Bohom. Kým niektorí verili, že Ježiš bol človek, iní verili, že je Synom Božím, tretia skupina si myslela, že Ježiš a Boh sú jedno a to isté. Konštantín sa chcel vyhnúť hroziacemu ekumenickému konfliktu, našťastie na koncile sa zúčastnení dohodli, že Ježiš je neoddeliteľný od Boha. Oficiálne uznanie Najsvätejšej Trojice sa nazýva Nicejské vyznanie viery a odvtedy slúži ako záväzný teologický základ pre organizované kresťanstvo.

Zasadnutie aténskeho snemu, presný rok nie je známy

Themistokles bol aténsky politik a generál, ktorý sa narodil v roku 524 pred Kristom. Bol vodcom Atén v dobe grécko-perzských vojen, ktorý presadil vybudovanie námorníctva na obranu pred perzskou hrozbou. Presvedčil Aténčanov, aby investovali zisky z ťažby striebra na výstavbu nových lodí, čoho výsledkom bolo rozšírenie aténskej flotily zo 70 na 200 lodí. Všetko sa udialo na zasadnutí aténskeho snemu, ktorého rok konania nie je známy. Tento stratég a zástanca silnej flotily dokázal presvedčiť krajanov, že o ich osude sa rozhodne na mori a v dôsledku toho prispel k záchrane vlasti, keďže Atény zvíťazili nad početnou perzskou flotilou pri Salamíne. Themistokles bol prvý politik, ktorý si uvedomil, že budúcnosť Atén do značnej miery závisí od námorníctva. Zničenie perzskej flotily zastavilo postup Peržanov. Keby Peržania porazili alianciu gréckych miest, dnešný svet by vyzeral úplne inak. Demokracia by v súčasnej podobe neexistovala. Zasadnutie aténskeho snemu by sme preto mali považovať za jedno z najdôležitejších v histórii.

<div class="drag-and-drop uploaded snippet-cb snippet-image" contenteditable="false">
          <div class="row ">
              <div class="file">
                  <div style="float:left; margin-right:10px;" class="image">
                      <img src="https://damadmin.nmhmedia.sk/image/e6d72aa9-8e20-4076-b77a-e61485bf54be_phpbefjdh.jpg/320/180" alt="" data-media-id="13624247" data-embed-id="7708843">
                  </div>
                  <div class="meta-info">
                      <span class="imageCaption">WAR & CONFLICT BOOKERA:  WORLD WAR II/PERSONALITIES</span>
                      <strong>
                          <span class="imageAuthor">Public Domain</span>
                      </strong>
                      <div class="center-helper">
                          <button class="btn cb-image-btn update-image-info">
                              <em class="fa fa-refresh" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Edit
                          </button>
                          <button class="btn cb-image-btn remove-image">
                              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Remove
                          </button>
                      </div>
                  </div>
              </div>
              <div class="controls">
                  <button class="btn green cb-image-btn cb-search-img-btn">Vybrať z banky</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-img-btn"><em class="fa fa-upload" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z PC</button>
                  <button class="btn cb-image-btn cb-upload-by-link-img-btn"><em class="fa fa-link" aria-hidden="true">&nbsp;</em>Nahrať z URL</button>
              </div>
              <div class="icons">
                  <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true">&nbsp;</em>
              </div>
          </div>
      </div>
    


Jedna z najslávnejších fotografií všetkých čias zobrazuje troch najmocnejších mužov sveta sediacich vedľa seba, ktorí vyzerajú skôr ako starí priatelia než vodcovia víťazných národov po 2. svetovej vojne. Stalin, Churchill a Roosevelt sa začiatkom roka 1945 stretli v krymskom letovisku Jalta, aby prediskutovali, čo bude s Európou po víťazstve spojencov. Prostredníctvom Deklarácie o slobodnej Európe sa všetky tri mocnosti zaviazali, že nechajú na oslobodených európskych územiach prebehnúť demokratické voľby. Zároveň sľúbili pomáhať národom demokraticky riešiť ich politické a hospodárske problémy. Lenže Stalin sa na tento sľub vykašľal a vieme ako to v Bulharsku, Maďarsku, Československu a iných krajinách dopadlo. Na konferencii dohodli aj demilitarizáciu a odzbrojenie Nemecka, ktoré rozdelili do štyroch zón. Okrem toho sa spojenci dohodli, že prominentných nacistov budú súdiť ako vojnových zločincov. V skutočnosti však konferencia položila základy studenej vojny, ktorá je definujúcim konfliktom konca 20. storočia a našej nedávnej histórie.

Po storočí neustálych vojen a občianskych nepokojov, ktoré otriasli Európou v základoch, korunované hlavy, vplyvné diplomatické špičky, generáli víťazných armád a ďalšie zámožné osobnosti zvolali do Viedne stretnutie, ktorého cieľom bolo dohodnúť všeobecné podmienky mieru a vymedziť hranice na novej mape Európy. Predstavitelia štyroch veľmocí – Rakúska, Pruska, Británie a Ruska – sa na „tancujúcom“ kongrese dohodli na pretvorení a vyvážení európskych hraníc, aby v budúcnosti nedochádzalo ku konfliktom. Každá z veľmocí prišla s vlastnou predstavou a sledovala vlastné záujmy. Británia chcela získať dominantné postavenie na moriach a nadvládu nad Holandskom, cárske Rusko si nárokovalo na obnovenie Poľska a jeho pripojenie k Rusku, Prusko túžilo po pripojení Saska a rozdelení Francúzska. Nakoniec sa Británia, Francúzsko a Rakúsko spojili proti nenásytným úmyslom Ruska a Pruska a Viedenský kongres vytvoril nový kontinentálny poriadok, ktorý zabezpečil relatívny mier a stabilitu na celé storočie. Princíp sebaurčenia národov ostal bez odozvy, čo môže byť dôvod, prečo niektorí tvrdia, že Viedenský kongres prispel k vypuknutiu 1. svetovej vojny.

V roku 1944 sa viac ako tisíc delegátov zo 44 krajín sveta, vrátane ZSSR, ktorý nakoniec dohodu nepodpísal, stretlo v mestečku Bretton Woods v New Hampshire v USA. Američania si uvedomili, že po skončení vojny bude niekoľko pôvodne bohatých krajín potrebovať značné investície. Predstavovalo to príležitosť vytvoriť niečo, o čo sa v dejinách nikdy predtým nikto nepokúsil - regulovaný medzinárodný menový systém. Na trojtýždňovom stretnutí s oficiálnym názvom Menová a finančná konferencia OSN dohodli vytvoreniu Medzinárodného menového fondu a predchodcu Svetovej banky s názvom Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. Od konca 2. svetovej vojny až do roku 1973 brettonwoodská konferencia formovala globálne ekonomické záležitosti aj geopolitiku. Predstavovala tiež bod, od ktorého sa Amerika stala najpoprednejšou svetovou superveľmocou, čím nahradila na tomto poste Britániu.

Najdôležitejšie konferencie, na ktorých sa rozhodovalo o podobe sveta (1. časť)

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

Najdôležitejšie konferencie, na ktorých sa rozhodovalo o podobe sveta (1. časť)

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FOTO Ako vyzerali historické monumenty v čase najväčšej slávy? Tu je ich rekonštrukcia

FOTO Botanická erotika: Krásne zábery rastlín vás očaria

FOTO 30 najkrajších útesov, ktoré môžete nájsť na našej planéte

Slovenský kandidát na Európsky strom roka rastie pod Tatrami

Poznáte obrysy európskych štátov? KVÍZ preverí vaše zemepisné vedomosti

Obrovská loď vyhodila pri Franúzsku do mora 100-tisíc mŕtvych rýb

Výber pre vás