Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

V priebehu niekoľkých týždňov po útokoch z 11. septembra 2001 začali Spojené štáty letecké útoky proti režimu&nbsp;Talibanu v Afganistane. Taliban, ultrakonzervatívna islamistická frakcia, ktorá prevzala moc po&nbsp;stiahnutí sa ZSSR z krajiny, poskytla bezpečné útočisko&nbsp;al-Káide&nbsp;a jej vodcovi&nbsp;Usámovi bin Ládinovi.&nbsp;Vojna v Afganistane&nbsp;sa na čas stala najviditeľnejším prejavom vojny proti terorizmu vedenej USA. Hoci do decembra 2001 donútili Taliban oficiálne rezignovať, jednotlivé jeho frakcie prežili v kmeňových oblastiach, odkiaľ používali improvizované výbušné zariadenia (IED) na vojenské a civilné ciele. Taliban zároveň podporoval pestovanie maku v&nbsp;oblastiach, ktoré mal pod kontrolou, pričom z&nbsp;medzinárodného obchodu s&nbsp;ópiom&nbsp;financoval veľkú časť svojich vojenských a teroristických aktivít. V rokoch 2001 až 2016 zahynulo približne 30-tisíc afganských vojakov a policajtov a&nbsp;vyše 31-tisíc afganských civilistov. Počas uvedeného obdobia zomrelo viac ako 3 500 vojakov z koalície vedenej NATO. Okrem toho pakistanský Taliban zabil približne 30-tisíc pakistanských vládnych síl a civilistov.

Islamistická militantná skupina&nbsp;Boko Haram&nbsp;vznikla v roku 2002 s cieľom zaviesť v&nbsp;Nigérii šaríu&nbsp;(islamské právo). K&nbsp;veľkému násiliu došlo v&nbsp;roku 2009, keď skupina spustila sériu razií, pri ktorých zahynuli desiatky policajtov. Nigérijská vláda reagovala vojenskou operáciou, pri ktorej zahynulo viac ako 700 členov Boko Haram. A&nbsp;tak v&nbsp;Nigérii začalo peklo. Začiatkom roka 2010 Boko Haram vrátila úder, vraždila policajtov, zinscenovala útek z väzenia a útočila na civilné ciele po celej Nigérii. Útočili aj na školy a kresťanské kostoly. Známy je napríklad únos takmer 300 školáčok v roku 2014, čo vyvolalo medzinárodné odsúdenie. Keď Boko Haram presadila kontrolu nad čoraz väčším územím, charakter konfliktu sa zmenil z teroristickej kampane na povstanie, ktoré pripomínalo krvavú&nbsp;nigérijskú občiansku vojnu. Pri útokoch Boko Haram došlo k&nbsp;vyhladeniu celých miest a&nbsp;vojenských jednotiek z Kamerunu, Čadu, Beninu a&nbsp;Nigeru, ktoré sa pripojili k&nbsp;nigérijskej vláde. Hoci oblasť pod kontrolou Boko Haram sa do konca roka 2016 výrazne zmenšila, skupina pokračuje v smrteľných samovražedných útokoch. Boko Haram zabila najmenej 11-tisíc civilistov a viac ako dva milióny ľudí v dôsledku násilia utiekli.

<strong>Jemenská občianska vojna</strong>

Občianska vojna v&nbsp;Jemene&nbsp;mala svoju genézu v&nbsp;Arabskej jari - v povstaní, ktoré zvrhlo vládu&nbsp;Alího Abdulláha Saleha. Keď sa Saleh snažil udržať si kontrolu nad prezidentským úradom, odvolal armádu z odľahlých oblastí do jemenského hlavného mesta&nbsp;Saná. Húsíovskí povstalci na severe krajiny a militanti&nbsp;z&nbsp;al-Kaidá na juhu využili mocenské vákuum. Boje medzi vládnymi silami a opozičnými kmeňovými milíciami sa zintenzívnili a 3. júna 2011 sa Saleh stal terčom pokusu o atentát, pri ktorom utrpel vážne zranenia. Saleh opustil Jemen, aby podstúpil lekársku starostlivosť, čo viedlo k odovzdaniu moci viceprezidentovi Abd Rabbuhovi Mansurovi Hádímu. Hádímu sa nepodarilo potvrdiť dôležitosť a&nbsp;silu vlády v regiónoch pod kontrolou Húsíov, čo vyvolalo všeobecné sympatie k&nbsp;povstalcom. V septembri 2014 vstúpili povstalci do Saná a do januára 2015 obsadili prezidentský palác. Hádího umiestnili do domáceho väzenia, odkiaľ však ušiel. V marci 2015 vstúpila do konfliktu Saudská Arábia, ktorá sa rozhodla vyhnať Húsíov od moci a obnoviť Hádího vládu. Do konca roka 2021 OSN odhadla, že v dôsledku vojny prišlo o život viac ako 375-tisíc ľudí. Nepriame príčiny, ako hlad a&nbsp;rôzne ľahko liečiteľné choroby, nesú zodpovednosť za viac ako polovicu úmrtí. Okrem toho v dôsledku vojny došlo k vysídleniu viac ako tri miliónov Jemenčanov.

<strong>Rusko-ukrajinská vojna </strong>

Vo februári 2014 prišiel proruský prezident&nbsp;Ukrajiny Viktor Janukovyč&nbsp;o moci po mesiacoch ľudových demonštrácií a neúspešných násilných zásahoch proti demonštrantom.&nbsp;Janukovyč ušiel do Ruska a niekoľko dní po jeho odchode maskované ruské jednotky vtrhli do Ukrajinskej autonómnej republiky&nbsp;Krym. Ruský prezident&nbsp;Vladimir Putin&nbsp;oznámil anexiu Krymu v marci a o niekoľko týždňov neskôr maskované ruské jednotky vtrhli do ukrajinských regiónov Doneck a Luhansk. Začiatkom leta v roku 2014 proruské sily obsadili značnú časť územia, pričom v júli došlo k&nbsp;zostreleniu letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines nad územím kontrolovaným povstalcami&nbsp;raketou zem-vzduch&nbsp;dodanou Ruskom. Zahynulo takmer 300 ľudí. Vo februári 2015 krajiny podpísali prímerie, ktoré spomalilo, ale nezastavilo krviprelievanie, pričom územie Donbasu&nbsp;zostalo v stave zmrazeného konfliktu počas nasledujúcich siedmich rokov. Do roku 2021 zahynulo v bojoch na východnej Ukrajine viac ako 14-tisíc ľudí. 24. februára 2022 Rusko spustilo totálnu inváziu na Ukrajinu. Hoci ruské sily dosiahli v prvých dňoch významné úspechy, ukrajinskí vojaci odmietli pokusy o dobytie&nbsp;Kyjeva&nbsp;a ďalších veľkých miest a čoskoro začali protiútoky na ruské pozície. Ruskú inváziu charakterizuje bezohľadné delostrelecké bombardovanie a letecké útoky na ukrajinské mestá, v&nbsp;dôsledku čoho prišlo o&nbsp;život najmenej 40-tisíc ukrajinských civilistov. Možno 200-tisíc ukrajinských vojakov zahynulo v boji a viac ako tretina ukrajinského obyvateľstva ušla. Rusko tiež uskutočnilo&nbsp;etnické čistky&nbsp;na území, ktoré okupovalo, pričom až 1,6 milióna ukrajinských občanov násilne presunuli na ruské územie. Putin dúfal, že dobytie Ukrajiny zvládne v priebehu niekoľkých dní, ale po dvoch rokoch krvavých bojov zomrelo alebo utrpelo zranenia približne 340-tisíc ruských vojakov.

FAKTY X: Najkrvavejšie vojny 21. storočia: Zomreli stovky tisíc ľudí

Autor článku

Radomír

Výber pre vás

FAKTY X: Najkrvavejšie vojny 21. storočia: Zomreli stovky tisíc ľudí

Autor článku

Radomír

Súvisiace články

FAKTY X: Najslávnejšie gangy v dejinách: Málokto im chcel skrížiť cestu

FAKTY X: Najnebezpečnejšie gangy v histórii: Z ich činov mrazí

FAKTY X: Zvláštne vedecké hypotézy, ktoré vedci skutočne skúmajú

FAKTY X: Bizarné hypotézy, ktoré vedci nepovažujú za bludy

FAKTY X: Tajné kódy v Biblii: Čo sa už splnilo a čo nás možno čaká?

FAKTY X: Argentínske lety smrti: Štátom sponzorované vraždenie

Výber pre vás