MENU
Menu
Vráskavec ozrutný

Zaujímavosti Veľryba odsúdená na samotu: Nikdy v živote nemôže stretnúť partnera

Viete si predstaviť, že by ste celý život nestretli žiadneho iného človeka? Asi nie. Pre veľrybu, ktorú vedci nazvali zvláštnym menom „52“, je to však každodenná realita. Je totiž odsúdená na to, aby nikdy v živote nestretla žiadnu inú veľrybu.

Osamelá veľryba patrí k bližšie neurčenému druhu. Meno dostala podľa 52-hertzovej frekvencie, ktorú má jej volanie. Bohužiaľ iné veľryby túto frekvenciu nedokážu správne identifikovať a jej pôvodcu nepovažujú za jedinca svojho druhu. Preto „päťdesiatdvojka" volá na partnerov celkom zbytočne.

Zaujímavé je, že ju nikdy nikto nevidel. Niekoľkokrát sa však vďaka sonarom podarilo zachytiť jej zúfalé volanie. Po prvýkrát ho počul William Watkins z Oceánografického inštitútu Woods Hole už v roku 1989 v severnom Pacifiku.

Od tej doby ho americké námorníctvo počúva každý rok, a to prostredníctvom sofistikovaného systému, ktorý mal slúžiť na odhaľovanie sovietskych jadrových ponoriek. Veľryba totiž migruje smerom od strednej Kalifornie k súostroviu Aleuty pri Aljaške. Táto trasa je pre obrovské morské cicavce nezvyčajná, čo ešte znižuje šancu, že päťdesiatdvojka niekedy stretne iného jedinca svojho druhu.

Zvláštnu frekvenciu jej volania zrejme spôsobuje nejaký druh fyzickej anomálie. Mary Ann Daherová, morská biologička, bola spoluautorkou knihy, v ktorom bola osamelá veľryba opísaná. Od čitateľov dostala veľké množstvo listov, v ktorých ľudia so zvieraťom súcitia.

„Je smutné, že sa toľko ľudí s päťdesiatdvojkou stotožňuje," tvrdí Dahlerová. „Dostávam listy, emaily a dokonca aj básne, ktoré sú neuveriteľne srdcervúce. Ich autori sa porovnávajú s tvorom, ktorý nikam nepatrí, nemá priateľov, je osamelý a úplne iný, než ostatní."

„Príbeh tejto veľryby je však aj inšpiratívny. Napriek tomu, že už roky márne blúdi, nevzdáva sa," povedala biologička v jednom z rozhovorov. „Jej volanie oveľa viac vypovedá o ľuďoch než o nej samej."

„Veľryby sú totiž spoločenské tvory. Niektoré jedince sú ochotné len kvôli komunikácii precestovať aj päťtisíc kilometrov. Osamelosť a fakt, že napriek nášmu volaniu nás nikto nebude počuť, je jednou z najväčších obáv človeka," uzavrela Dahlerová.