„Laická verejnosť sa mylne nazdáva, že cigaretové filtre sa vyrábajú z&nbsp;neškodného materiálu typu vata. Všetko je však úplne inak,“ začína svoje rozprávanie o&nbsp;ceste k&nbsp;zaujímavému a&nbsp;prevratnému projektu nadšenec ekológie zo Žiaru nad Hronom. Ulice slovenských miest, verejné miesta sú plné cigaretových ohorkov. Okrem estetického problému je to hlavne začiatok možnej ekologickej katastrofy. „Fajčiari si neuvedomujú, že keď cigaretový ohorok vyhodia len tak na zem, obrazne povedané, tým vyrábajú environmentálny problém. Filter je vyrobený z&nbsp;acetylcelulózy, aby bol odolný, pridávajú sa ešte rôzne syntetické látky. Filter zachytáva toxické látky a&nbsp;karcinogény, ktoré by inak putovali do tela fajčiara. Vyhodený ohorok je vystavený dažďu, snehu, škodlivé látky tak putujú do pôdy, pitnej vody, kontaminuje sa ekosystém. Je vedecky dokázané, že pre mikroorganizmy je už jeden cigaretový ohorok v&nbsp;niekoľkých litroch vody smrteľne jedovatý,“ rozpráva o&nbsp;zvyšku cigarety, na prvý pohľad neškodnom, Hugo Repáň.

<h3>Miliardy cigariet</h3>
Hugo sa už ako stredoškolák aktívne zaujímal o&nbsp;ochranu životného prostredia. Dnes síce študuje odbor medzinárodné vzťahy, environmentálna téma je mu však naďalej veľmi blízka. S&nbsp;úsmevom rozpráva, že už na gymnáziu skúšal v&nbsp;školskom laboratóriu prvé pokusy, ako by sa dal filter z&nbsp;cigarety zužitkovať. Jeho cieľ bol jasný: vynájsť spôsob, ako by sa dali škodlivé filtre recyklovať, aby ďalej nezaťažovali životné prostredie.
„Ešte som nevedel pracovať s&nbsp;vedeckým textom, skúšal som všetko v&nbsp;rámci svojich možností. Niekedy sa to v&nbsp;školskom laboratóriu nezaobišlo bez smradu či buchotu. Mal som však stále na zreteli, že takýto filter sa rozkladá dlhých pätnásť rokov a aj tak po ňom ostávajú v&nbsp;životnom prostredí škodlivé látky, nikdy sa úplne neodbúra. Denne si ľudia na celom svete kúpia pätnásť miliárd kusov cigariet. Ročne sa na Slovensku vyrobí 1 400 ton cigaretových filtrov, čo je približne sedemdesiat plných kamiónov.“
Mladý študent na svojom projekte pracoval celé štyri roky, navštevoval rôzne súťaže a&nbsp;semináre zamerané práve na ekológiu. Získal napríklad víťazstvo v&nbsp;projekte Slovak University Startup Cup 2020. Jeho projekt bol medzi piatimi víťaznými v&nbsp;súťaži Zlatý mravec 2020 z&nbsp;dielne Ministerstva životného prostredia SR. Hugo vyhral so svojím nápadom v&nbsp;kategórii inovatívne riešenie.
Článok pokračuje na následujúcej strane

<h3>Vyrúbané stromy</h3>
„Na týchto podujatiach, ktoré boli zamerané na inovatívne myšlienky, som sa stretával s&nbsp;podnikateľmi, odborníkmi aj expertmi z&nbsp;oblasti ekológie. Boli mojím zmýšľaním nadšení, radili mi, ale nič konkrétne, nikto ešte na Slovensku nepracoval s&nbsp;recykláciou cigaretových filtrov.“ Za štyri roky sa Hugo dopracoval ku konkrétnemu podnikateľskému plánu. Jeho štúdie a&nbsp;pokusy dnes majú finálnu podobu. So študentom zo Žiaru nad Hronom sme sa stretli v&nbsp;jeho rodnom meste. V&nbsp;priemyselnej časti mesta nás sprevádza malou halou, kde inštalovali novú technológiu na spracovanie cigaretových filtrov. Výsledný produkt je granula, ktorú potom predajú výrobcovi asfaltu. Na prvé počutie to pre laikov môže znieť ako sci-fi, že práve cigaretové ohorky sa môžu využiť na to, aby sme mali na Slovensku ekologickejšie cesty a&nbsp;chodníky.
„Pri výrobe asfaltu sa využíva celulóza. V&nbsp;praxi to znamená, že v&nbsp;lese musíme rúbať stromy, aby sme mohli mať asfaltové cesty. Povedal som si – poďme skúsiť vzácny strom nahradiť tým, čo už je vyrobené a&nbsp;neslúži to na ďalšie využitie.“ Hugo o&nbsp;celom výrobnom procese, ako z&nbsp;vyhodeného cigaretového filtra vznikne granula, ktorá putuje do asfaltu, nechce hovoriť veľmi podrobne. So svojimi obchodnými partnermi je v&nbsp;štádiu, keď si celý nápad chcú dať patentovať. Majú ambície oslovovať ďalšie slovenské samosprávy, aby podobne ako v&nbsp;Žiari nad Hronom vyriešili problém s&nbsp;cigaretovými ohorkami, ktoré sa povaľujú na verejných priestranstvách.

<h3>Žiadne sci-fi</h3>
Zaujímavé je, že výrobná hala pozostáva z&nbsp;technológie, ktorá sa využíva na rôzne účely. Je v nej napríklad sušička na ovocie či drvič, ktorý sa využíva na likvidáciu konárov zo stromov. „Museli sme experimentovať. Sme prví, je preto jasné, že sme nemohli kúpiť stroje na spracovanie cigaretových filtrov. Dôležitým faktorom boli pre nás aj peniaze. Sušička na ovocie bola totiž lacnejšia než priemyselná sušička.“ Hugo je študent, pochádza z&nbsp;bežnej rodiny. Ako hovorí, rodičia mu držia palce, podporujú ho, jeho projekt však neboli schopní financovať.
Hugo teda oslovoval podnikateľov z&nbsp;okolia a mal úspech. „Našťastie žijeme v&nbsp;dobe, ktorá environmentálnym projektom praje. Myslím si, že na svete už väčšina spoločností chce vyrábať ekologicky a&nbsp;hľadá na to schodné cesty. Ekológii sa dnes venuje celý svet, firmy, mestá. Spojil som sa napríklad so známou veľkou stavebnou spoločnosťou, predložil som jej svoj nápad. Táto firma disponuje obrovským laboratóriom na výskum asfaltových zmesí. Povedali mi – nech sa páči, zíďte dole, tam máme laboratórium. Urobili sme spolu komparatívnu štúdiu. Oceňujem, že mi poskytli zázemie.“ Podobné pozitívne skúsenosti má Hugo vo svojom okolí. Nikto sa na neho nepozeral ako na autora sci-fi, keď podnikateľom rozprával o&nbsp;recyklácii cigaretových filtrov. Naopak, dvaja z&nbsp;nich ho finančne podporili, spolu založili spoločnosť s&nbsp;ručením obmedzeným. Peter Kruml, ktorý podniká s&nbsp;oceľovými konštrukciami, nám vysvetľuje, že v&nbsp;tomto prípade nemal na zreteli zisk, ale čistotu Slovenska.
Článok pokračuje na následujúcej strane

<h3>Koše v&nbsp;meste</h3>
Ústretovosti sa Hugo Repáň do­čkal aj na Mestskom úrade v&nbsp;Žiari nad Hronom. Primátor si so záujmom vypočul jeho inovatívny nápad a&nbsp;dohodli sa na spolupráci. Ako pre Život uviedla Ivana Martincová z mestského úradu, mesto kúpilo desať zberných košov práve na cigaretové ohorky. Z&nbsp;rozpočtu na tento účel minulo 2 640 eur. „Koše sú pevne ukotvené, aby ich nepoškodili vandali. Ide o&nbsp;pilotný projekt, starostlivo sme vybrali zóny, kde koše osadíme. Nachádzajú sa na frekventovanej Ulici Štefana Moyzesa, na hlavnom námestí, pri futbalovom a&nbsp;hokejovom štadióne, pri mestskom kultúrnom stredisku. Reagovali sme na ponuku mladého environmentálne založeného podnikateľa, pretože jeho projekt sa nám páčil. Samospráva sa dlhodobo venuje riešeniu problematiky, ktorá súvisí s&nbsp;recykláciou odpadu.“ Obsah špeciálnych košov vyprázdňujú pracovníci technických služieb, ktorí ohorky prevezú do firmy Huga Repáňa a&nbsp;jeho spoločníkov. V&nbsp;hale sa potom filtre spracujú na granuly na výrobu asfaltu.
<h3>Obed zadarmo</h3>
Nadšenec pre ekológiu Hugo nám rozprával aj o&nbsp;tom, ako doma šije zo starých závesov hojdacie siete. „Starať sa o&nbsp;životné prostredie je štandard. Hlavne mladá generácia robí všetko pre to, aby pomohla planéte. Veľa rokov sa v&nbsp;oblasti životného prostredia páchala škoda, je to nezvratné. Keď to táto generácia, ktorá rastie, nevylepší, nebude to aspoň kaziť. Som jeden z&nbsp;nich, nepokladám svoje správanie za nijako zvláštne. Je pre mňa samozrejmosťou napríklad kupovať si oblečenie v&nbsp;secondhandoch, nežijem konzumným spôsobom života,“ prekvapuje nás optimistickými víziami.
Okrem slovenských samospráv má Hugo v&nbsp;pláne oslovovať na spoluprácu firmy, ktoré majú vo svojich priestoroch fajčiarske zóny pre zamestnancov, aj pohostinstvá a reštaurácie. A&nbsp;na záver ešte jeden zaujímavý, inšpiratívny plán: „V&nbsp;každom meste žijú aj bezdomovci. A&nbsp;práve oni sa zaujímajú o&nbsp;cigaretové ohorky. Zúžitkujú však len tabak, filtre vyhodia o&nbsp;pár metrov ďalej. Chceme ich osloviť, aby filtre nosili k&nbsp;nám. Za sto kusov im napríklad ponúkneme obed zadarmo.“ Podľa Úradu verejného zdravotníctva SR v&nbsp;dôsledku užívania tabaku na svete zomrie každý rok viac ako osem miliónov ľudí. V&nbsp;správe z&nbsp;konca minulého roka úrad uvádza, že fajčenie má na Slovensku klesajúci trend. Pred desiatimi rokmi fajčilo okolo 40&nbsp;percent populácie na Slovensku, v&nbsp;roku 2019 to bolo 18,5 percenta. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je najviac fajčiarov v&nbsp;juhovýchodnej Ázii, kde fajčí až 45 percent obyvateľstva.

Mladý Slovák vynašiel spôsob recyklácie cigaretových filtrov

Plus TV

Milujete metskú turistiku? Tieto centrá vás nadchnú

Mestá s unikátnym geniom loci: Ich návštevu neoľutujete

Európske atrakcie, ktoré sa dajú vidieť skoro zadarmo

Výber pre vás

Mladý Slovák vynašiel spôsob recyklácie cigaretových filtrov

Súvisiace články

FOTO Zaujímavé veci, ktoré sa ľudia rozhodli zröntgenovať

FOTO Ako by dnes mohli vyzerať mestá bývalého ZSSR?

Najdrahšia tekutina na Zemi: Koľko stojí jeden liter?

FOTO Pozadie slávnych scén: Ako nás "klamú" filmári?

Chemické údolie v Kanade: Bohaté, ale mimoriadne nebezpečné

Najčastejšie chyby pri výmene pneumatík: Robíte ich aj vy?

Plus TV

Milujete metskú turistiku? Tieto centrá vás nadchnú

Mestá s unikátnym geniom loci: Ich návštevu neoľutujete

Európske atrakcie, ktoré sa dajú vidieť skoro zadarmo

Výber pre vás