Na úvod treba uviesť, že hoci je Leiurus quinquestriatus najjedovatejším škorpiónom v ríši zvierat, nemá na svedomí enormné množstvo ľudských životov. Nemá totiž dosť jedu, aby zabil dospelého zdravého človeka, podliehajú mu najmä deti a staršie osoby. Jeho bodnutie bolí asi stokrát viac než včelie a podľa vedcov ide o skutočne trýznivú bolesť, ktorá trvá hodiny.
Na smrtonosovi je zaujímavá najmä jedna vec: jeho jed sa musí dojiť ručne. A vzhľadom na to, ako málo tejto látky sa v škorpiónovi nachádza, a aká nebezpečná táto práca je, má jed neuveriteľne vysokú cenu: liter stojí približne 8,4 milióna eur.
Cena sa však nedovíja len od množstva látky a nebezpečenstva, ktoré človek podstupuje pri jej získavaní. Zložkou jedu je totiž aj peptid s názvom chlorotoxín, o ktorom sa predpokladá, že dokáže ničiť mozgové nádory. Ďalšie zložky jedu zasa zrejme nájdu využitie pri regulovaní vylučovania inzulínu a liečení cukrovky. Jed tohto škorpióna je teda mimoriadne dôležitý pre výskum liečiv a farmaceutické firmy sú zaň ochotné platiť horibilné sumy.
Jeden dospelý jedinec druhu Leiurus quinquestriatus dá počas jedného „dojenia“ iba dva mililitre jedu. Trvá pritom dva až tri týždne, kým sa mu zásoby doplnia a jed je možné opäť získať. Skúste si teda predstaviť, ako dlho asi trvá, kým človek získa liter jedu.
Aby sme uviedli celú pravdu, existuje ešte jedna tekutina, ktorá je drahšia než jed smrtonosa. Je ňou semeno koňa menom Galileo. Ide o prvotriedneho samca, ktorého majitelia pýtajú v prepočte za liter tejto tekutiny desať miliónov eur. Napriek tomu si myslíme, že titul patrí škorpiónovi. Už len preto, že „podojiť“ koňa je podstatne ľahšie, a aj tekutiny je viac.
