Rozpozná dážď Papraďovitá mimóza je u&nbsp;botanikov známa tým, že reaguje na&nbsp;dotyk. Keď sa jej zľahka dotknete, poskladá listy a&nbsp;pôsobí tak, akoby bola zvädnutá. Tento trik používa na&nbsp;zvieratá, ktoré by ju chceli zožrať. Tie nad nevábne vyzerajúcou rastlinkou ohrnú nosom a&nbsp;nájdu si radšej takú, ktorá vyzerá chutnejšie. Ak sa mimózy dlhší čas nik nedotkne, opäť lístky roztvorí.

Mimóza citlivá však zvládne ešte viac. Vie sa naučiť, že ak na&nbsp;ňu dopadajú kvapky dažďa, môže ostať v&nbsp;pokoji a&nbsp;lístky nezatvorí. Výskumníci sa domnievajú, že sa dokáže učiť na&nbsp;základe svojich skúseností.

Viac ako reflex Rastlinku študovali odborníci z University of Western Australia a zistili, že jej zatváranie a otváranie lístkov nie je iba obyčajný reflex. Na&nbsp;imitáciu dažďa použili obyčajnú vodu, ktorú kvapkali na&nbsp;rastlinku a&nbsp;pozorovali jej reakcie. Na&nbsp;začiatku mimóza listy zatvárala, ale veľmi rýchlo sa naučila, že kvapky vody jej neublížia, a&nbsp;pri ďalších pokusoch nechávala listy otvorené. Niekoľko týždňov si pamätala, že kvapiek vody sa nemusí obávať. Vyzerá to teda tak, ako keby mala krátkodobú aj dlhodobú pamäť.

Domáce pokusy Ako to mimóza robí bez toho, aby mohla použiť nervový systém, to výskumníkom zatiaľ nie je jasné. Vedci sa domnievajú, že rastlinám pomáha signalizácia na&nbsp;úrovni buniek, ktorú zabezpečuje kalcium.

Ak najnovšie poznatky potvrdia aj iní odborníci, ľudia a&nbsp;zvieratá už nebudú oficiálne jediní, ktorí sa dokážu učiť, pretože majú nervový systém. Niektoré rastliny zjavne neprítomnosť mozgu nedokáže odradiť od&nbsp;mimoriadne inteligentných prejavov.

Keďže mimóza sa pestuje aj ako izbová rastlina, je možné, že po&nbsp;najnovších výskumoch o&nbsp;ňu rapídne vzrastie záujem. Ľudia už nebudú cvičiť len svojich štvornohých miláčikov, ale aj rastliny. Domáce pokusy možno prinesú ďalšie zaujímavé výsledky.

Vedia sa aj porozprávať Niektorí vedci tvrdia, že rastliny dokážu aj iné veci, ktoré sme si dlhodobo spájali len so&nbsp;živočíchmi. Okrem pamäti by mali byť schopné aj celkom slušne komunikovať.

Napríklad na&nbsp;University of Western Australia prišli na&nbsp;to, že semienka čili dokážu komunikovať s&nbsp;bazalkou. Pri pokusoch zistili, že ak nechajú semienka čili v&nbsp;zemi osamote, je oveľa nižšia šanca, že vyklíčia, ako keď ich dajú k&nbsp;bazalkám. V&nbsp;druhej fáze výskumu skúšali, čo sa stane, ak medzi semienkami čili a&nbsp;bazalky zamedzia možnosť priameho kontaktu alebo prenosu chemických signálov. Preto čili oddelili od&nbsp;bazalky kusom čierneho plastu. Napriek tomu semienka čili dokázali „vycítiť“, že bazalka je nablízku, a&nbsp;šance na&nbsp;ich vyklíčenie sa zvýšili. Ako to dokázali bez možných chemických signálov? Jednou z&nbsp;odpovedí by mohlo byť, že vzájomnú komunikáciu zabezpečujú akustické signály generované pomocou nanomechanických oscilácií vnútri buniek.

Pozor, ide koník! Rastliny sa nielen rozhodujú, či vôbec vyrastú, podľa toho, koho budú mať za&nbsp;suseda. Dokážu sa aj navzájom varovať pred predátormi.

Americký vedec Richard Karban dokonca tvrdí, že komunikačné signály si vymieňajú vzduchom. Keď rastlina napríklad zachytí, že sa blíži lúčny koník, ktorý by ju svojím necitlivým poskakovaním mohol poškodiť, zvýši svoju obranu. Karban pomocou nožníc poškodil vršky rastlín takým spôsobom, akým to robia práve lúčne koníky. Potom nasadil poškodené aj nepoškodené rastliny na&nbsp;pole vedľa ostatných. Zistil, že tie rastliny, ktoré zasadil vedľa poškodených, dokázali nájazdu kobyliek odolávať oveľa lepšie.

Kráčajú s&nbsp;dobou Flóra sa však chytá aj na&nbsp;najnovšie výdobytky civilizácie, akými je napríklad internet. Rastliny zrejme odjakživa využívajú podzemnú komunikáciu, ktorú zabezpečujú ich korene a&nbsp;okolité huby. Práve huby vytvárajú akúsi sieť, na&nbsp;ktorej korene môžu získavať informácie. Čo všetko na&nbsp;tejto sieti môžu nájsť, zatiaľ ľudia nevedia presne dekódovať.

Rastliny si teda dokážu pamätať, debatujú spolu a&nbsp;globálnu informačnú sieť už využívajú milióny rokov. Kto je teda pánom tohto sveta, človek alebo žerucha?

Majú rastliny pamäť? Výskumy ukazujú, že zrejme áno

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Majú rastliny pamäť? Výskumy ukazujú, že zrejme áno

Súvisiace články

Najväčšie spoločnosti sveta spájané s konšpiráciami: Čo majú na rováši?

Teleskop priniesol Galileovi bohatstvo, ale aj problémy s inkvizíciou

Hmyz ako jedlo budúcnosti: Pripravte sa, prichádza na tanier

Olympijský KVÍZ: Preverte svoje vedomosti desiatimi otázkami

Jedovaté rastliny, ktoré zabíjajú: Nemáte náhodou niektorú doma?

FOTO Google Earth vám ukáže, ako sa Zem zmenila od roku 1984

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás